Pred 80 rokmi začal činnosť inštitút svätého Alojza v Banskej Bystrici

6. októbra 2021   Aktuality

Pred osemdesiatimi rokmi, 5. októbra 1941, začal svoju činnosť Teologický inštitút svätého Alojza v Banskej Bystrici, ktorý sa stal základom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Prvým rektorom bol P. Matej Marko, ktorý prednášal kánonické právo a cirkevné dejiny. P. Alojz Litva prednášal dogmatickú teológiu, P. Viliam Pavlovský Sväté písmo, P. Jozef Lakovič-Weber morálnu teológiu a liturgiku, P. Ján Dieška orientálnu teológiu.

Páter Matej Marko SJ (*24. 2. 1910 – † 22. 10. 1974) bol veľmi nadaným žiakom, všimol si ho chynoriansky dekan Ignác Wohland a prihovoril sa zaňho u biskupa Karola Kmeťka, aby bol prijatý do malého seminára v Nitre. Tu dozrelo jeho rehoľné povolanie a v roku 1928 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Trnave.

Po noviciáte si dokončil gymnaziálne štúdiá v Liptovskom sv. Mikuláši. Filozofiu študoval rok v Ríme, kde ochorel na tuberkulózu, a dva roky v Krakove. Teológiu vyštudoval v Innsbrucku, kde bol 26. júla 1937 vysvätený na kňaza. Postupne pôsobil Ružomberku, v Banskej Bystrici, kde bol prvým rektorom Teologického inštitútu sv. Alojza, v Spišskej Novej Vsi a napokon v Piešťanoch. Provinciálny predstavený jezuitov Páter Ján Srna ešte vo februári 1948 prezieravo určil štyroch svojich zástupcov, ktorí by v prípade potreby mali právomoc provinciála. Boli to pátri: Rudolf Mikuš, Matej Marko, Jozef Jurovský a Alojz Litva.

Po likvidácii kláštorov v roku 1950 zostal na slobode iba Páter Marko, ktorý bol hospitalizovaný v Bratislave. Vtedy mal štyridsať rokov a patril medzi najnadanejších jezuitských pátrov. Jeho nemocničná izba sa stala miestom, kde povzbudzoval mladých jezuitov k vytrvalosti v povolaní, rozhodoval o tajných vysviackach jezuitských bohoslovcov, ktoré dohodol s biskupom Róbertom Pobožným, Napokon pre hrozbu uväznenia aj biskupa Pobožného sa po porade s ďalšími jezuitmi Páter Marko rozhodol nechať vysvätiť za biskupa Pavla Hnilicu a následne Jána Chryzostoma Korca.

Ešte v roku 1949 napísal životopis svätého Ignáca z Loyoly, ktorý však už nemohol oficiálne publikovať. Po dohode so zástupcom českého provinciála P. Jozefom Havelkom cyklostylom rozmnožil tento životopis ako prvý jezuitský knižný samizdat. Jeho aktivity nezostali bez záujmu štátnej bezpečnosti a tak bol v roku 1955 odsúdený na desať rokov väzenia, z ktorých si odpykal päť, no ani po amnestii ho štátna bezpečnosť nespustila z očí. Napriek tomu v tichosti pracoval ďalej, povzbudzoval spolubratov, prekladal z cudzích jazykov a pokorne pracoval v civilných zamestnaniach.

Ako odvážny a tvorivý svedok viery v najťažších časoch prenasledovania, iniciátor tajných vysviacok kňazov a biskupov Hnilicu a Korca, udržiavateľ rehoľného života a trpiteľ za vieru si zasluhuje našu úctu a úctu budúcich generácií.

Po násilnej likvidácii mužských reholí v noci z 13. na 14. apríla 1950, zabezpečili pátri Matej Marko, Alojz Litva, Viliam Pavlovský, Jozef Lakovič-Weber a Ján Dieška prvú fázu kontinuity tajného teologického štúdia, ktoré existovalo až do pádu komunistického režimu v roku 1989.

Takmer všetci jezuiti v prvej fáze existencie komunistického režimu boli odsúdení na vysoké tresty väzenia za to, že pripravovali mladých rehoľníkov na kňazstvo, a tí za to, že tajne prijali kňazské svätenie. V rokoch 1950 – 1990 absolvovalo štúdium v ilegalite na Teologickom inštitúte 74 študentov.

BK

Zdroj: jezuiti.sk, titulný obrázok – archív Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)