Pred 31 rokmi menoval Ján Pavol II. Jána CH. Korca za biskupa pod Zoborom

6. februára 2021   Aktuality

6. februára 1990 vymenoval dnes už sv. pápež Ján Pavol II. Jána Chryzostoma Korca za biskupa Nitrianskej diecézy. V súlade s kánonickým právom prevzal správu diecézy 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005.

28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.

Nitrianskym biskupom bol 15 rokov (v rokoch 1990 – 2005) a jedno desaťročie bol emeritným biskupom – až do svojej smrti 24. októbra 2015. Pochovali ho na Nitrianskom hrade. V priebehu dejín bolo na čele Nitrianskej diecézy viac než 80 biskupov. Nitrianska diecéza najnovšie získala nového pomocného biskupa, stal sa ním Peter Beňo.

Ján Chryzostom Korec (* 22. január 1924, Bošany – † 24. október 2015, Nitra) vstúpil v roku 1939 do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr, až do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného, 24. augusta 1951 prijal tajne biskupskú vysviacku z rúk biskupa Pavla Hnilicu. Po násilnej likvidácii kláštorov v roku 1950 sa ocitol v sústreďovacom kláštore, a ako robotník pracoval až do roku 1960.

Otec kardinál Ján Chryzostom Korec pôsobil v podzemnej Cirkvi, venoval svoju pozornosť študentom teológie, ktorých sprevádzal na ceste k vysviacke, pomáhal formovať aj laikov. Komunisti mu nedali oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku 1958 vykonštruovala ŠtB na neho obvinenie a 11. marca 1960 bol zatknutý a následne odsúdený za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznili ho v Prahe na Pankráci, Ruzyni, vo Valdiciach, ale aj na Slovensku v Leopoldove a Ilave. Z väzenia ho prepustili v roku 1968. Do roku 1984 pracoval ako robotník (oprava výťahov). Do dôchodku odišiel v roku 1984. Napriek tomu, že nemal štátny súhlas na kňazskú službu, stále pracoval v štruktúre tajnej katolíckej Cirkvi na Slovensku.

Po páde komunizmu sa v roku 1990 stal rektorom bratislavského kňazského seminára. 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry, 28. júna 1991 ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Cenancia v Ríme. V roku 1990 odhalil Jozefovi Tisovi pamätnú tabuľu v Bánovciach nad Bebravou a 18. apríla 1997 pri príležitosti 50. výročia Tisovej popravy odslúžil za I. slovenského prezidenta Jozefa Tisa v Nitre zádušnú omšu. Je tiež známy jeho výrok o tom, že Jozef Tiso po celú existenciu štátu nepodpísal jediný trest smrti, či ďalšie vyjadrenie, že mu nie sú známe žiadne dôkazy o Tisovej vine.

V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy. 9. júna 2005 Svätá stolica oznámila, že pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu a vymenoval za nového nitrianskeho diecézneho biskupa Viliama Judáka. Zomrel 24. októbra 2015 v Nitre.

Za pevné postoje a nezlomnú vieru mu boli udelené viaceré ocenenia a čestné doktoráty.

BK

Zdroj: KBS

PDF (formát pre tlač)