Prečo máme stále viac, ale radosti a vďačnosti čoraz menej?

Jakub Tužinský
8. júla 2025   Cirkev Spoločnosť

Napadlo vám niekedy, ako je možné, že svätí boli chudobní, no šťastní, zatiaľ čo my máme plné skrine, parádne mobily… a nešťastné duše? Alebo prečo boli naši starí rodičia spokojnejší s chlebom a cibuľou, než my s vyberanými jedlami a toľkými možnosťami? Prečo stále veríme, že šťastie leží v tom, čo ešte nemáme?

Šťastní s málom

Nedávno ma zasiahla táto veta: „K životu potrebujeme len málo. A aj to málo potrebujeme len málo.“ V takomto znení ju asi okrem AI nikto známy neformuloval, ale už Seneca hovoril, že stačí malo, aby bol človek šťastný.

V histórii Cirkvi však nájdeme úžasné príklady ľudí, ktorí jednoduchosť nielen hlásali, ale aj žili. Koľkí mnísi a púštni otcovia. Koľkí šľachtici zanechali svoje bohatstvá, lebo v nich našli prázdnotu. Zamilovali si chudobu, v ktorej našli naplnenie. Z toho veľkého zástupu vymenujem aspoň zopár: sv. Mikuláš, sv. František, Klára z Assisi, či sv. Ignác z Loyoly. Prečo to tak u nich bolo? Prečo aj svätí králi, kráľovné či šľachtičné, hoci mali obrovské majetky, žili skromne a dávali obrovské almužny?

Výstižný status

Skôr než odpoviem na vyššie položené otázky, zacitujem status, ktorý ma tiež zasiahol svojou hĺbkou a výstižnosťou. Da Fčo v komentári na status jedného poradcu na fb píše:

„Je smutné, že dnešní ľudia už nežijú pre vyššie ciele, pre vznešenejšie ciele, ale len pre seba. Rozvíja sa tu egoizmus takým spôsobom, že na to postupne doplácame, následkom sú vojny, vykorisťovanie, nevera a kopa iných vecí. Za všetko môže len naháňanie pohodlia a falošných 100 %, ktoré na zemi nikto nikdy nedosiahne. Poznám ľudí bohatých aj chudobných, a verte mi, že šťastnými vás neurobia ani peniaze, ani cestovanie, ani žiadny majetok. Bolesti sa nevyhnete aj keby ste sa vedeli na mihalniciach krútiť, a kým toto ako ľudia nepochopíme, tak budeme nešťastní.“

Bohatosť tohto citátu je taká, žeby sa dalo o ňom napísať niekoľko článkov. Presne tak dnes v spoločnosti žijeme. Naháňame sa za pohodlím, majetkom a falošnými 100 %, ktoré na zemi nedosiahneme. Utekáme pred utrpením, nežijeme pre vyššie ciele, živíme egoizmus. No a ešte sa dokážeme čudovať, prečo sme nešťastní. 🙂 Nie vždy, nie všetci a nie všade, ale často je to tak.

Ako sa za našou nespokojnosťou skrýva sedem hlavných hriechov

1. Závisť

O tom, že majetok nás neurobí šťastnými teoreticky vieme. Koľkí z nás však túžia mať lepšie auto, vyšší plat, krajší dom, menej úverov? Alebo ideálne mať neobmedzený príjem? Koľkí z nás tajne závidíme a žiarlime na tých, čo to majú (hoci aj zdanlivo)? Koľkí ani nevieme, že závidíme? Že nie, lebo my sme iní či lepší? Ak sa nedokážeme úprimne radovať z dobier blížnych, je to práve kvôli závisti, ktorá sídli v našom srdci. A koľkí závidíme ešte aj Božie milosti blížnym?

Lenže my sa neraz nielenže neradujeme z dobra blížneho, ale ešte mu aj uškodíme. Niekedy radšej pošpiníme povesť druhého človeka, hoci to tak vôbec nemusí byť. Veď to určite nakradol. Ďalší má iste protekciu a tá dievčina to získala krivkami. Keby to aj bola pravda, v čom to zlepší našu situáciu? A najmä, keď nás nevedie láska k tým dušiam? Je to skôr len figový list na naše hriechy, aby sme ich nemuseli vidieť, konfrontovať sa s nimi a ešte sa dokonca aj zmeniť.

2. Lakomstvo

Aj ja som si hovoril, že veď ja sa viem podeliť s druhými. A áno, naozaj to dokážem, no má to svoje limity. Ale to nie je všetko. Bol som totiž udivený, keď som zistil, z čoho pramenila celá tá tragikomická story o kupovaní vetrovky. No podľa podnadpisu už viete, že to bolo lakomstvo.

Ja že som lakomý? Veď lakomý je nešťastný zemepán z Jurošíka a strýko Držgroš z Káčera Donalda, nie ja. Ale nechcel som držať čo najviac grošov pri tej kúpe? Bol som po nej nešťastný? Jéjda, veď ja som to dotiahol až na nešťastného držgroša. 😀

Takže, ak by niekto chcel mať najradšej všetko, čo si zmyslí, a pritom ideálne neminúť nič alebo skoro nič, má dočinenia s lakomstvom.

3. Lenivosť

Koľkí vidíme, že iní majú, čo my nemáme, ale nevidíme, koľko úsilia museli tí druhí vynaložiť na to, aby to získali? Koľko neúspechov a utrpenia museli zniesť. A možno aj koľko obiet museli priniesť. Nám vari Pán Boh talenty nedal? Dal a nie málo. Tu však prichádza na scénu ďalší často neviditeľný záškodník. Lenivosť. Namiesto toho, aby sme usilovne pracovali a rozvíjali (alebo aspoň hľadali) dary, ktoré nám Pán dal, radšej bedákame nad všeličím možným. Radšej si hovieme v sieti komplexu menejcennosti, lebo to je pohodlnejšie.

Nakoniec zistíme, že sme ako ten lenivý sluha, čo zakopal svoj talent do zeme lenivosti, možno i sebaľútosti. Prečo? Možno závidel, že ostatní dostali viac, tak pre istotu nerobil nič. Možno bol lakomý s ním niečo urobiť, lebo sa bál, že ho stratí a tak sa radšej vzoprel Božej vôli.

4. Smilstvo

Vedeli ste, že slovo smilstvo znie v latinčine „luxuria“? Čo potom často môžeme nájsť v srdci človeka, ktorý má túžbu po luxuse? A potom koľkí ľudia, ktorí žijú v luxuse, žijú v čistote srdca? Koľkí túžia vlastniť viac?

5. Obžerstvo

A ten, čo by chcel zjesť všetky jedlá na stole, no neurobí to len preto, lebo by to vyzeralo hlúpo? No keby mal štyri žalúdky ako krava alebo sedem ako Alf, zajasal by. A potom sa ľutuje, že nemal toho toľko zhltnúť, lebo teraz sa bojí aj si prdnúť. Nestačí mu jedlo, ktoré má. Raz nie je dosť chutné, raz je ho málo, raz príliš veľa, inokedy je nedochutené alebo by chcel jesť každú chvíľu. Takto by sme mohli dlho menovať rôzne podoby obžerstva. A potom nechápe, prečo sa mu nedarí vyslobodiť z nečistoty.

6. Hnev

Koľkokrát sa hneváme, že nemáme to, čo by sme chceli? Koľko to spôsobuje roztržiek, neodpustenia a pokazených vzťahov? Sv. apoštol Jakub to krásne vysvetľuje: „Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti. Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ (Jak 4,1–4)

7. Pýcha

Nakoniec za to všetko obviňujeme Boha. On je totiž Pánom všetkého, on to riadi. A nám chudákom nedoprial, kým iným áno. No to len, žiaľ, neprijímame jeho svätú vôľu. Neprijímame realitu a tak ho viníme a búrime sa voči nemu. Veď my si predsa zaslúžime mať viac. A kto alebo čo nás vedie k takémuto zmýšľaniu? Správne. Je to naša stará neviditeľná, žiaľ, často želaná spoločníčka, pýcha.

Teda nestačí nám to, čo nám Boh dal a v konečnom dôsledku nám nestačí ani samotný Boh. My predsa vieme lepšie ako by to malo byť, ale on nám, zaslúžilcom, to dať nechce alebo chudák nevie. Ešte stále sa čudujeme, prečo sme nešťastní? 😀

Prečo teda svätí milovali chudobu a boli šťastní aj s málom?

Boli šťastní lebo im stačilo, čo od Boha dostali. Stačil im Boh sám. Vážili si všetko od neho, opatrovali to a zveľaďovali. Divili sa, ako im, takým hriešnikom, mohol dať toľko dobra. Tešili sa z krásneho dňa, zo spevu vtáčika, z pekného slova. No boli vďační aj za utrpenie, lebo sa tak mohli posväcovať a kajať. Žili pre vyšší cieľ, žili pre večnosť, žili pre spásu svojej duše i duší blížnych. Milovali svojho drahého Spasiteľa a Stvoriteľa. Boli si vedomí, že sú hodní Pekla a Boh ich napriek tomu zalieva toľkými milosťami. Žasli nad jeho dobrotou a štedrosťou. Keď sám ich Pán bol odpútaný od pozemských vecí, oni ho nasledovali. Preto ich srdce mohlo byť naplnené samotným Pánom. Tak boli šťastnejší ako arabskí šejkovia.

Máme toho istého Boha, prečo teda nezmýšľame ako svätí? To je otázka na hlbšie zamyslenie. Niečo nám však môžu naznačiť aj riadky vyššie, najmä ak ich nepreletíme ako pokazený guláš náš tráviaci trakt…

Záver

Ak si po tomto článku vravíte: No dobre, už viem, prečo som nespokojný, ale čo teraz? Zavesiť sa na najbližší strom? No jedine ak na hojdačku. 🙂 Možno vás poteší, že som o tom písal už skôr. Kto chce vedieť, ako nekúpiť celú predajňu vetroviek a nájsť pokoj v duši, nech mrkne na môj predchádzajúci článok o jednoduchosti. Kto ho už čítal, vie, o čom hovorím. 🙂 V nasledujúcom článku predstavím aj ďalšie možnosti. Teda nie je ešte všetko stratené. Práve naopak, dobrý Pán Boh nám stále dáva tú úžasnú milosť – zmeniť sa.

PDF (formát pre tlač)