Pôsobenie Ducha Svätého

28. septembra 2025   Cirkev

„Všetkých naplnil Duch Svätý.“
(Sk 2,4)

Vianoce oznamujú milosrdenstvo Otca, ktorý poslal svojho jednorodeného Syna na túto hriešnu zem, „aby nikto, kto v Neho verí, nezahynul, lež mal život večný“. (porov. Jn 3,16). Veľká noc nám zvečnila dobrotu Syna, ktorý nám svojou smrťou vydobyl večný život a svojím zmŕtvychvstaním zvíťazil nad smrťou a diablom. Turíce vliali planúcu lásku Ducha Svätého do ľudských duší a v podobe ohnivých jazykov vylial svoju lásku, pretože ich chce učiniť horiacimi, hovoriacimi, aby láskou horeli a v láske hovorili.

Zdá sa mi, akoby tento turíčny vietor povieval do mojej duše; tak cítim, akoby tento turíčny oheň planul v mojom srdci, teraz, keď chcem rozprávať mojim veriacim o pôsobení Ducha Svätého. Modlime sa, aby Duch Svätý, ktorý roznietil srdcia apoštolov, roznietil, oduševnil i naše srdcia, aby sme sa srdcom, duchom obnovili.

Prorok Izaiáš hovorí vo svojich zjaveniach (porov. Iz 6,1–7), že videl Pána, okolo Neho stáli serafíni. Izaiáš naľakaný zvolal: „Beda mi! Pretože ja poškvrnený muž som vlastnými očami videl Boha, Pána zástupov.“ Vtedy k nemu priletel jeden zo serafínov, v ruke mal jeden žeravý uhlík, ktorý v kliešťach priniesol z oltára. Týmto uhlíkom sa dotkol Izaiášových úst a tento oheň z Neba učinil takým výrečným toho zajakavého muža, že jeho kázne pohli k pokániu ten zatvrdnutý židovský národ.

Podobne učinil i Ježiš so svojimi apoštolmi. Ohňom z Neba sa dotkol ich jazyka, rozposlal ich do štyroch strán sveta a tí nevzdelaní rybári s tak neodolateľnou výrečnosťou kázali, že vo všetkých štyroch rohoch sveta zažali svetlo pravej viery. Peter v Ríme, Jakub v Španielsku, Tomáš v Indii, Bartolomej v Arménii, Matúš v Egypte a ostatní apoštoli v ďalších a ďalších krajinách kázali, takže v krátkom čase i v tých najkrajnejších končinách sveta ohlasovali Evanjelium. Ešte i tí, ktorí chceli uhasiť tento svätý oheň, sa zapálili od neho a horeli rovnako, ako keď niekto mávajúc chce zahasiť horiaci lieh a sám sa pri tom zapáli. Áno, plameň kresťanstva, ten Spiritus Sanctus uchytil sa i v srdciach pohanských miestodržiteľov, sudcov a katov, i horel a planul sťa večné svetlo v chráme.

Tí neučení, bojazliví opustili Ježiša, keď ho židia v noci na Zelený štvrtok chytili. Títo bojazliví apoštoli po Nanebovstúpení Ježiša sa zavreli a ukryli. V turíčnu nedeľu však vyšli von, vstúpili medzi zástup a tým státisícom otvorene ohlasovali, že ten ukrižovaný Ježiš je opravdivý Boh. Pre toto boli pred súdnu stolicu vlečení a ubičovaní.

Prešli celú kalváriu trápenia, konečne ich odvliekli na popravisko. Synovia diabla výskajúc obstáli mŕtvoly zavraždených apoštolov a domnievali sa, že je kresťanstvu koniec. Lež sklamali sa, za apoštolmi povstali noví hrdinovia. Milióny a milióny mučeníkov vydali svedectvo o pravej viere.

Svätá Anežka bola ešte len 13-ročným útly dievčaťom, keď ju odvliekli pre vieru na popravisko. Keď táto čarokrásna panna položila na klát svoj snehobiely krk, aby jej odťali hlavu, kruté katovo srdce sa natoľko obmäkčilo, že nebol schopný to útle dievčatko zoťať. Okolostojacim vyhŕkli z očí slzy, mnohí hlasno zaplakali, len sama svätá Anežka ostala pokojná a povzbudzovala kata: „Zatni mi smelo, prv sa dostanem k svojmu nebeskému Ženíchovi!“

Kto to tak činil? Starci, deti, ženy mäkkého srdca, sily plní mužovia sa stali mučeníkmi viery. Pohania sa pripojili k Ježišovi. Neučení apoštolovia sa stali učiteľmi národov. A toto všetko kto pôsobil? Boh Duch Svätý. Od Neho sme dostali pravú vieru. Za drahocenný dar pravej viery sluší sa i poďakovať, preto sa v apoštolskom vyznaní viery každodenne modlievame: „Verím v Ducha Svätého.“

Apoštoli boli predtým naplnení slabosťami, nedokonalosťami. Nestály Peter na naliehanie jednej slabej slúžky i to zaprel, že pozná Ježiša. Prchký Jakub vo svojej rozhorčenosti ohňom z Neba žiadal trestať tých, ktorí vypudili Ježiša von zo svojho mesta. Neveriaci Tomáš nechcel veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych. Márnomyseľný, zvedavý Ján sa pýtal Ježiša, ktorý z nich dvanástich je prednejší. Hoci po tri roky počúvali Ježišovo učenie, videli jeho zázraky, obdivovali jeho svätý život, predsa neboli v stave pochopiť jeho učenie, ani nasledovať jeho príklad. Pán Ježiš poznal svojich apoštolov, poznal ich chyby a slabosti, preto im prikázal, aby zostali spolu, neodchádzali z Jeruzalema, kým neprijmú Ducha Svätého. Sotvaže Duch Svätý na nich zostúpil, apoštoli sa stali celkom inými ako boli predtým.

V Atlantickom oceáne bol jeden ostrov. Celé lesy buriny a jedovatých bylín na ňom rástli, jedovaté hady a divá zverina tam žila, preto sa človek neopovážil vystúpiť na ostrov. Našiel sa však smelý človek – námornícky kapitán João Gonçalves Zarco, ktorý v jeden deň, keď zúril strašný víchor, vystúpil na tento ostrov, burinu a vôbec všetky rastliny podpálil, takže o niekoľko hodín bol celý ostrov v plameňoch a všetko na ňom ľahlo popolom. Od toho času sa ostrov premenil na opravdivý raj, ktorý poskytuje Európe najmä cukor a rôzne chutné druhy ovocia. Toto je ostrov Madeira.

Podobnú zmenu pôsobil v apoštoloch ten turíčny oheň, ktorý v turíčne sviatky zostúpil na apoštolov: vykorenil z ich srdca všetku burinu hriechov a premenil na voňavú kvetinovú záhradu cnosti. Nebolo na nich viac badať žiadnu stopu ľudskej slabosti. Zriekli sa všetkého pozemského majetku, znášali svoj kríž, odpúšťali svojim vinníkom, jediné čo si žiadali, bolo trpieť za Krista. Žiarili dokonalou svätosťou.

Avšak nielen apoštolov premenil ten nebeský oheň, on obráti každého hriešnika a učiní ho svätým; je tam Mária Magdaléna, z ktorej vyhnal sedem diablov; je tam Pavol apoštol, ktorý sa stal pôsobením tohoto ohňa vyvolenou nádobou Ježiša; je tam biskup Augustín, ktorý sťa slnce žiari v Cirkvi. Nikto nemôže povedať: ja nevládzem odporovať pokušeniam, nemôžem zanechať svoj tento alebo ten zlý zvyk, pretože spolu s apoštolom musí uznať: „Všetko môžem skrze toho, ktorý ma posilňuje“ (porov. Flp 4,13).

Kto pôsobil toto všetko? Kto obrátil blúdiace duše? Kto posilnil slabých apoštolov? Ty, požehnaný Duchu Svätý, nesmrteľný Duchu Otca i Syna! Ty si posvätil Ježišovou krvou zmyté ľudské srdcia za chrámy Najsvätejšej Trojice. Na Tvoju spásonosnú milosť si spomíname každodenne, keď sa vo „Verím v Boha“ modlíme: „Verím v Ducha Svätého.“

Bože Duchu Svätý v hlbokej poklone na kolená padám pred Tebou, ó, kiežby si na moje slová zostúpil do sŕdc mojich poslucháčov a prenikol ich ako dušu apoštolov, aby vydali svedectvo o svojej viere, aby sa usilovali, aby, keď bude treba, trpeli za Boha, za vec Božiu, a Ty vidiac ich, aby si od radosti zvolal: Toto sú moje milé dietky, v ktorých som našiel zaľúbenie. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)