„Poslední kresťania Dánska“ – na internete sa objavil dokument o rurálnej komunite, ktorá je odhodlaná zachovať si svoju vieru

16. januára 2026   Aktuality

„Poslední kresťania Dánska“ je v skutočnosti krásny nezávislý film plný nádeje. Niekoľko mladých rodín sa v tejto severskej krajine rozhodlo odmietnuť nihilistickú spoločnosť dneška a radšej si zakúpiť malé farmy, kde žijú ako ich predkovia – a kde si aj dokážu zachovať vieru svojich predkov nezriedenú modernizmom.

Asi 40-minútový nezávislý dokument si v anglickom jazyku môžete pozrieť na tomto odkaze.

The Lat Christians of Denmark začína strohým konštatovaním, že v Dánsku pravidelne navštevuje bohoslužby iba 2,4 % populácie, pričom toto číslo naďalej klesá. Celá Škandinávia je tak jednou z najsekulárnejších častí tohto sveta. Avšak nie všetkých (severský woke) sekularizmus oslovil. Niektorí hľadajú pred ním ochranu. A nachádzajú ju v kresťanstve a vo vzdialenejšej sebestačnej rurálnej komunite. Komunitu tvorí niekoľko rodín mileniálov (narodení medzi rokmi 1981 až 1996), ktorí sú luteránskeho, katolíckeho, i baptistického vyznania. Všetkých však spája úprimná viera v Ježiša Krista a snaha zachovať ju aj pre svoje malé, teraz ešte šantiace deti.

Michael sa narodil v Kodani, no ako 20-ročný si našiel ženu z dediny. Ako hovorí, nezamiloval si len ju, ale aj jej spôsob života. Ander sa so svojou ženou presťahoval do Dánska z Islandu. Svoju domovinu opisujú ako „mŕtvy ostrov“ – „nie je na ňom žiadny kostol, žiadna komunita“, ale naopak, je na ňom veľa „degenerácie“ spojenej s LGBT propagandou, vysvetľujú. Na Islande už nevideli nádej a budúcnosť pre svoje deti, pretože pre „nesprávne názory“ prídete o kariéru. Nie všetci v komunite sú farmári: jedným z obyvateľov je aj mladý matematik, ktorý tu žije aj so svojou rodinou a pracuje z domu.

Rodiny tu zväčša pestujú svoje plodiny, samé vyučujú svoje deti, pričom aj tie majú o zábavu postarané. Majú tu malé skautské oddiely, oddelené pre chlapcov i dievčatá, takže sa nikdy nenudia. Rodičia priznávajú, že nemajú veľa peňazí, ale disponujú veľkou slobodou, ktorú vnímajú ako „skutočné bohatstvo“. Na otázku dokumentaristu, ako sa vlastne naučili farmárčiť, ako sa naučili robiť s veľkými obrábacími strojmi, Michael odpovedá, že má „príručku farmárčenia“.

K slovu sa opäť dostáva Ander spolu so svojou ženou. Tvrdia, že situácia na Islande sa stala neúnosnou, keď ich deti zo škôlky doniesli maľované knižky propagujúce homosexualitu. Ander hovorí, že iba behom posledných 15 rokov došlo k „extrémnej zmene“: keď bol on žiakom, mal jedného spolužiaka imigranta z Vietnamu; teraz tvoria takíto imigranti 50 % tried. „Prostredie na ostrove sa voči nám stalo extrémne nehostinným,“ pokračuje. Ich kostoly „ohlasujú homosexualitu“ a „ďalšie učenie idúce proti Biblii,“ ich biskupka (áno, čítate správne, je to žena), „ani neverí v diabla“ a v konečnom zmysle ani v Boha. Na celom ostrove je možno jeden dobrý kostol – navštevuje ho 30 ľudí a 4 deti. Hlavne kvôli svojim deťom sa radšej rozhodli hľadať živú kresťanskú komunitu inde, aby sa deti mali s kým hrať.

Hoci je to teda komunita zložená z protestantských i katolíckych rodín, dôležité je, že si zachováva kresťanský svetonázor a že sa tu nešíria zhubné ideológie, ktoré nie sú kompatibilné s Bibliou. Problémom komunity však je, že zatiaľ nedisponuje kňazmi. Veriaci si preto sami pomáhajú ako vedia. „(Ako Západ) žijeme vo veľmi usporiadanej (centrálne riadenej) spoločnosti. Ľudia však hľadajú niečo starobylé, niečo historické. Pýtajú sa: „Kto vlastne som?“ Chceme preto radšej žiť ako naši predkovia,“ hovorí svojský pár z Islandu.

Obyvatelia komunity sa v dokumente vyjadrujú aj k ďalším témam. Nepáči sa im „prílišná amerikanizácia“ Dánska, ktorá vytláča pôvodnú dánsku kultúru. Rovnako tak ako „nebiblický“ vnímajú súčasný trend, keď v rodine žena preberá vedúcu úlohu, čo odsúva muža nabok. Majú to byť muži, kto preberá vedúcu úlohu, lebo inak „zlyhávajú voči svojim ženám i voči svojim deťom“.

A koho títo mladí Dáni považujú za najväčšieho nepriateľa kresťanstva v ich krajine? Prekvapivo to nie je ani ateizmus, ani nejaká forma nenávisti, ani cudzokrajné náboženstvá, ale „apatia“. „Ľudia sa proste o kresťanstvo nezaujímajú,“ hovorí Michael. „Absolútne ich to netrápi. A to je veľká prekážka, keď sa im o tom niečo snažíte povedať.“

Napriek tomu, že sú vo svojej krajine skutočnou „menšinou“, táto komunita mladých ľudí by svoj život nemenila. Sami hovoria, že žijú ako v „idylickej minulosti“, či ako v biblickej „Rajskej záhrade“. A i my na Slovensku sa môžeme pýtať, že – ak si chceme zachovať svoju kultúru a vieru – či aj naša budúcnosť náhodou nespočíva v spôsobe, akým žili naši predkovia v minulosti.

Matej Gavlák

Zdroj: youtube NorthHugr – History Philosophy & Art, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube NorthHugr

PDF (formát pre tlač)