Postkomunistická nostalgia v Taliansku

7. júna 2022   Aktuality

25. mája sa celé Taliansko zastavilo a vojna na Ukrajine sa na chvíľu dostala do úzadia. Taliansko, jeho médiá a elity oslavovali sté narodeniny Enrica Berlinguera, vodcu talianskej komunistickej strany v rokoch 1972 až 1982.

Podľa Piotra Kowalczuka, spravodajcu poľského rozhlasu, deifikácia či zbožštenie komunistu trvalo od svitania po celý deň takmer na všetkých talianskych televíznych kanáloch. V spravodajských reláciách dominovali spomienky, úctivé vyjadrenia politikov a historikov. Hagiografia, často sprevádzaná neznesiteľnou grafomániou, sa držala na stránkach najdôležitejších talianskych novín. Človek mal dojem, že Enrico Berlinguer je Boží dar pre Taliansko a pre každého Taliana zvlášť.

Rozsah tejto hystérie, či skôr extázy, bol šokujúci a desivý. Koniec koncov, posväcovali vodcu strany, ktorá deväť rokov po jeho odchode finančne a ideologicky skrachovala. Berlinguer veril myšlienkam, ktoré skončili na smetisku dejín. Okázalé oslavy možno len ťažko považovať za niečo iné ako nostalgiu za Komunistickou stranou Talianska, za časmi, keď za ňu hlasoval každý tretí Talian.

Odkaz Berlinguera, jeho predchodcov a nasledovníkov je však smutný, tragický a iritujúci. Radikálna komunistická mládež siahala po terore – smutne preslávené Červené brigády. Ukázalo sa, že vďaka Vasilijovi Mitrochinovi, ktorý ušiel na Západ aj s archívmi KGB, takmer tisíc talianskych ľavicových intelektuálov vrátane známych kultúrnych osobností špehovalo a podávalo správy pre veľvyslanectvo ZSSR. A k tomu ešte zadarmo.

Je pravda, že Berlinguer sa neraz kriticky staval proti Sovietom, ale bral od nich peniaze – od štátu, ktorého rakety boli namierené na Taliansko. Koniec koncov, bola to vlastizrada. Keď prameň vyschol a sponzor skonal, Talianska komunistická strana sa okamžite rozpadla. Komunisti vyhlásili komunizmus za mŕtvy a premenili sa na sociálnych demokratov. Ako napísal jeden taliansky publicista: „Je to, ako keby pápež na Svätopeterskom námestí vyhlásil, že Pán Boh neexistuje.“

Talianske elity a médiá sa však domnievajú, že i naďalej treba oslavovať komunistických vodcov.

MH

Zdroj: DoRzeczy, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)