Podľa rakúskeho biskupa Turnovszkého kresťanstvo nie je pravdivejšie náboženstvo ako iné, je len jasnejšie

18. januára 2024   Aktuality

Deštrukcia katolíckej teológie pokračuje, a to dokonca na stránkach takých obskúrnych periodík ako sú Niederösterreichische Nachrichten (Dolnorakúske správy). V tomto pestrofarebnom lokálnom periodiku, majú svoje stĺpčeky s úvahami aj rôzni cirkevní predstavitelia, zrejme v snahe ukázať sa pred svetom z tej prijateľnejšej stránky.

Najnovšie sa ako teológ (pred dvoma dňami) prezentoval v danom médiu pomocný biskup z Viedne, Stephan Turnovszky. V článku nazvanom provokatívne Ktoré náboženstvo je pravé (Welche Religion ist die wahre?), sa pokúsil šliapnuť na plyn v ekumenizme a medzináboženskom dialógu, a to príhodne počas obdobia modlitieb za tzv. jednotu kresťanov.

https://www.noen.at/niederoesterreich/meinung/glaube-und-leben-welche-religion-ist-die-wahre-404399691

Na začiatku pripustil, že existuje niečo také ako pravda, pretože „inak by bola otázka Boha nezaujímavá“. Po splnení tejto povinnej jazdy, ktorej vynechanie by ho mohlo kompromitovať ako náboženského aj gnozeologického relativistu, sa takto zaštítený presunul do vratkého a rozkolísaného medzináboženského priestoru. Podľa neho, aj keď existuje pravda, tak sa nachádza mimo oblasť vedeckého bádania (!). Nešpecifikuje však akého, a pritom napríklad aj teológia je v kresťanstve považovaná za vedu:

„Zároveň hovoríme o oblasti, ktorá je síce reálna, ale leží za hranicami vedeckého bádania.“

Preto sa radšej presunul do citovo-iracionálnej roviny, kde údajne pravde je a píše:

„To je nám známe z iných oblastí života, ako je láska. Ak si predstavíte tri páry a spýtate sa sami seba, ktorý z nich sa najviac ľúbi, veda vám nepomôže. Ale ako potom možno pochopiť otázku lásky alebo, všeobecnejšie, pravdy? To nás privádza k hlavnej úlohe náboženstiev.“

Koľko materiálu na premýšľanie v dvoch vetách. Biskup spomína páry, ale nešpecifikuje aké – prvý dobrý bod za inkluzívnosť. Kladie rovnítko medzi rôznorodo definovanú a chápanú „lásku“ a pravdu – druhý dobrý bod za „nerigidnosť“. No a tá hlavná úloha náboženstiev? Poznanie pravdy o Bohu?

„Ja to vidím takto: pravda je len jedna, inak by to nebola pravda. Najvyššou pravdou je Božia bytnosť. Ale Boh je pred nami ľuďmi záhadne skrytý. Tu a tam však v našom svete presvitá niečo z Jeho bytnosti. Kresťanská tradícia to nazýva „Zjavenie“ Boha. Poznajú to aj iné náboženstvá.“

Čiže: biskup nepíše ktoré náboženstvo má pravdu, len to, že pravda existuje a je ňou Božia bytnosť. To však tvrdil napr. aj pohan Plótinos, na to netreba byť kresťanom. Boh je navyše podľa biskupa Tarnovszkého, pred nami ľuďmi údajne „záhadne skrytý“. Avšak práve kresťania veria, že sa im zjavil v osobe Ježiša Krista, Božieho Syna a zjavil im – maličkým o sebe „skryté veci“, ktoré neukázal pyšným vzdelancom. Tak ako to teda je? Zjavil sa, alebo nezjavil?

Biskup však považuje zrejme za zjavenie Božie niečo iné: „ Tu a tam však v našom svete presvitá niečo z Jeho bytnosti.“ To však nevyzerá na kresťanské Zjavenie, ale skôr na Cirkvou vždy hlásanú schopnosť človeka, rozpoznať svetlom prirodzeného rozumu zo stvorených vecí a sveta Božiu existenciu. Kresťanské Zjavenie je niečo viac. Čo teda potom majú poznať aj „iné náboženstvá“, ako píše biskup, pokiaľ je kresťanské Zjavenie jedinečné a jediné pravdivé, ako to Cirkev vždy hlásala? Veď ich omyly, nutne vedú k nepravde.

Biskup Turnovszky sa však vynašiel a prišiel so zarážajúcou fintou, ktorá pripomína toporné pojmové tance ohľadom požehnávania homopárov. Lenže teraz presunuté do ešte závažnejšej roviny. Podľa biskupa totiž kresťanstvo nie je pravdivejšie než iné náboženstvá:

„Z kresťanského hľadiska nie je rozdiel medzi náboženstvami v pravde, ale v jasnosti: všetky sú o veľkom tajomstve, ktoré nás obklopuje a ktoré nazývame Boh. Každé náboženstvo o tom hovorí podobne, ale inak, v závislosti od ich zjavení. Zvláštnosťou kresťanstva je, že hovorí o konečnom zjavení Boha v Jeho vtelení v osobe Ježiša Nazaretského. Boh nemôže jasnejšie ukázať, ako túži byť človekom, ako keď sa sám stane človekom.

Z tohto dôvodu nepovažujem kresťanský prístup za pravdivejší, ale skôr za jasnejší ako prístup akéhokoľvek iného náboženstva.“

V čom spočíva podstata tejto finty? Je to jednoduché: čo je to jasnosť, tomu rozumie každý. Môže byť väčšia alebo menšia. Pravda však nie. Tá buď je, alebo nie je. Nemôže byť väčšia alebo menšia pravda, je len pravda, alebo omyl. Aj malé pochybenie v uvažovaní spôsobuje omyl, kvôli ktorému preto niekto nedospeje k pravde. Preto vedeli katolícki teológovia, že aj drobný omyl – blud, má katastrofálne následky.

S predstavou jasnosti je to inak: či si svietite malou baterkou alebo reflektorom, vždy máte šancu dosiahnuť správny cieľ.

Pokiaľ je teda jedinou výhodou kresťanstva to, že je len jasnejšie a nie to, že je zjavenou, jedinou a k spáse nutnou pravdou, tak potom aj iné náboženstvá zrejme môžu nejako doputovať zdarne k cieľu, aj keď im nesvieti reflektor, ale len baterka.

Toľko príspevok viedenského pomocného biskupa Turnovszkého k medzináboženskému dialógu. Iné náboženstvá, si môžu oddýchnuť. Povinnosť uznať kresťanské náboženstvo ako jediné pravdivé, je už zrejme pre nich odvolaná.

BM

Zdroj: Niederösterreichische Nachrichten, zdroj obrázka – YouTube

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Taliansky historik a profesor, Roberto de Mattei prináša v knihe Druhý vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny (slov. vydanie – Nadácia Slovakia Christiana), ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život v katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia a nemalou mierou naň vplýva i dnes.

Uvedenú knihu si môžete objednať na adrese:

https://www.christianashop.sk/druhy-vatikansky-koncil-doposial-nenapisane-dejiny/

V našom eshope si však môžete objednať vo výraznej zľave aj ďalšie zaujímavé tituly – viac informácií na našej stránke christianashop.sk/.

PDF (formát pre tlač)