Počet seminaristov v najväčšej európskej diecéze – Miláno – klesol za 10 rokov na polovicu

12. apríla 2023   Aktuality

Prispôsobovanie Cirkvi svetu evidentne neprináša toľko ohlasované a očakávané obrodenie, ale skôr trvalý úpadok. Pred touto nelichotivou skutočnosťou dnes stoja aj v talianskom Miláne. V najväčšej európskej katolíckej diecéze, ktorá sa rozkladá približne na území bývalého mestského štátu, sa stále menej mladých mužov rozhoduje pre kňazské povolanie. Podľa talianskeho katolíckeho denníka L’Avvenire, za posledných desať rokov klesol počet seminaristov v Miláne takmer o polovicu.

Podľa oficiálnej správy bolo v akademickom roku 2013/14 v milánskom seminári 150 seminaristov; v aktuálnom akademickom roku 2022/23 ich je už len 78.

Tieto počty naďalej klesajú. Z hľadiska nových kandidátov v seminári registruje arcidiecéza v severnom Taliansku za posledných päť rokov trvalý ročný pokles z 24 v roku 2017 na 6 (!) teraz v roku 2022. S viac ako 5 miliónmi katolíkov a viac ako 1 700 diecéznymi kňazmi, je pritom Milánska arcidiecéza jednoznačne najväčšou diecézou v Európe. Výsledkom tejto masy je – 6 čerstvých seminaristov v prvom ročníku. Menej, ako bežne mávajú semináre tradicionalistických zoskupení.

V reakcii na dramatický pokles počtu nových kňazov ohlásil milánsky arcibiskup Mario Delpini minulý týždeň reformu kňazskej formácie. Zrejme tých reforiem ešte nebolo dosť. V sedemstranovom dokumente, ktorý podpísal 25. marca, načrtáva zmeny, ktoré oficiálne oznámil 6. apríla na svätej omši v katedrále. A v čom spočíva reforma?

Seminaristi by nemali už žiť v seminári, ale v malých skupinkách vo farnostiach, a to tri roky z päťročného štúdia. Budú spojení s rodinami, ktoré im ponúknu podporu. Skrátka, atmosféra bude ešte uvoľnenejšia, čoho dokladom má byť aj to, že seminaristi už nebudú musieť nosiť odev duchovných od tretieho ročníka, ale až od začiatku šiesteho ročníka, po vysviacke na diakonov. Skutočne, nesmierne motivujúce. Pokiaľ sa správcovia diecézy domnievajú, že toto priláka seminaristov, tak zrejme budú nesmierne sklamaní.

Pritom podľa portálu The Pilar rektor seminára o. Enrico Castagna uvádza, že primárnou motiváciou pre reformu bol pokles prihlásených. Ak teda počet seminaristov nebude narastať, priznajú, že takáto reforma bola nezmyselná? Doterajšia skúsenosť s modernistickými reformátormi v Cirkvi je bohužiaľ opačná: ani totálny úpadok s nimi nepohne a komplexná reflexia omylov nenastáva.

Čo teda urobia v Miláne, ak im počty nestúpnu? Zrejme to, čo vždy – vymyslia ďalšiu reformu.

BM

Zdroj: The Pilar, KAI, PCH24, ilustračný obrázok, zdroj – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)