Po odtajnení dokumetov sa pre pápeža Leva XIV. musí stať otázka tradičných latinských omší jednou z najnaliehavejších priorít

Matej Gavlák
16. júla 2025   Cirkev   Komentár

Možno najzávažnejšou otázkou, ktorej musí nový pápež čeliť, je nasledujúca: „Ako naložiť s tradičnými latinskými omšami?“ Pretože po zverejnení odtajnených dokumentov, podľa ktorých sa javí ich drastické obmedzenie viac ako pochybné, už nebude nič také, aké bolo doteraz.

Strážca tradície?

Dnes sú to presne na deň štyri roky, čo bol zverejnený neslávne známy dokument pápeža Františka s trochu zavádzajúcim názvom Traditionis custodes (Strážcovia tradície). Bol piatok, 16. júl 2021, asi pol tretej poobede, keď zo zahraničných spravodajských portálov začali prichádzať správy o novom dokumente drasticky obmedzujúcom slávenie tradičných latinských omší. Pre redaktorov to už v horší čas ani nemohlo prísť, pretože piatok poobede počas letných mesiacov je skrátka… piatok poobede počas letných mesiacov. Po ťažkom, pomalom a sparnom pracovnom týždni, kedy človek musel neraz zaskakovať aj za dovolenkujúcich kolegov, to bolo na jeho úplnom konci totálne k. o.

Inak povedané: už vydanie takto závažného dokumentu vypovedalo, že čosi nie je v poriadku. Jeho zverejnenie prišlo „naschvál“ v takom čase, ktorý mal čo najviac zjemniť dopad, ktorý musel zjavne vyvolať.

Dobre, prišlo teda obmedzenie tradičných omší. Čoho presne sa týkalo? Tradičné latinské omše sa už nesmeli slúžiť vo farských kostoloch – čo vylučovalo slávenie týchto omší v menších obciach. I v mestách bývali neraz presúvané do obskúrnych kostolov kdesi na okraji štvrtí. Boli prípady, kedy sa v jednej diecéze slávila táto výnimočná forma na troch, štyroch či piatich miestach a biskup nariadil, že sa po novom smie sláviť už len v jednom kostole, kam museli veriaci dochádzať neraz aj desiatky kilometrov. Väčšina biskupov však, ako sa zdá, prijímala len tie najnutnejšie „opatrenia“, ktorým sa nedalo nijako vyhnúť (na roztrpčenie pápeža Františka).

Smutná doba

Nové miesta tradičných omší už nesmeli vznikať vôbec – iba s pomalým byrokratickým súhlasom Vatikánu. Niektoré kostoly, kde sa táto omša slúžila, museli požiadať o možnosť slúžiť ju aj naďalej – viac ako na dva roky však povolenie nedostali; ak im vôbec nejaká odpoveď prišla ešte pred vypršaním lehoty.

Ani noví kňazi už nesmeli sami zo svojej iniciatívy slúžiť tradičnú latinskú omšu (ako to povolil Benedikt XVI.). Mohli požiadať o túto možnosť vyššie inštancie – ale koľkí z nich sa odpovede nikdy nedočkali? Prípadne bola zamietnutá? Po niekoľkomesačnom (ak nie niekoľkoročnom) čakaní? Mnohí kňazi si preto žiadosti ani nepodávali, aj keď by túžili slúžiť v starobylom ríte.

Treba povedať, že išlo o extrémne kontroverzný krok, už len z toho dôvodu, že František doslova zvrátil liturgické dedičstvo svojho priameho predchodcu (ktorý v tom čase navyše ešte žil!), čo je možno bežné u politikov, no nie u pápežov, ktorí sú predsa v prvom rad duchovnou – a až potom politickou – autoritou. Benedikt sa o obmedzovaní tradičných latinských omší, ktorých slúženie on tak veľkodušne rozšíril, navyše škandalózne dozvedel až z médií, ako o tom referoval jeho pobočník arcibiskup Gänswein.

Najsmutnejšie zo všetkého boli však pápežove zdôvodnenia, prečo sa k svojmu kroku vlastne odhodlal. Kampaň proti tradičným omšiam, tradičným kňazom a tradičným veriacim začala z jeho strany už dávno pred povestným letom 2021. Neustále, predtým aj potom, hovoril o akejsi „rigidnosti“, „neposlušnosti“, „spiatočníctve“ a „odmietaní II. vatikánskeho koncilu“.

Následne si dal urobiť prieskum u biskupov, ktorý, podľa jeho slov, tieto jeho domnienky potvrdzoval. Avšak spojenie „podľa jeho slov“, je, ako sa napokon ukazuje, dôležitejšie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

„Odtrhnutí z reťaze“

To, čo sme zažívali pred 16. júlom 2021 nebolo nič v porovnaní s tým, čo sme zažívalo potom. Naplno sa spustila mediálna mašinéria, ktorá tradičných veriacich nespravodlivo ostrakizovala zo všetkých strán. Hlásna trúba liberálnych katolíkov chrlila jeden článok za druhým o akejsi škodlivosti tradičných latinských omší a zvlášť odpadlý kňaz Lettrich bol ako „odtrhnutý z reťaze“. Nezaostávali za ním však ani ďalšie „celebrity“ s kolárikom. V jednej chvíli dokonca hlásna trúba uvádzala, že by na portál Christianitas.sk bolo treba zavolať cirkevných právnikov.

„Zrejme by stálo za to spýtať sa cirkevných právnikov, či sa náhodou katolíci, ktorí nechcú byť v jednote s Rímom a biskupmi, sami nevyčleňujú zo spoločenstva cirkvi,“ napísal Pavol Rábara ohľadom našej údajnej neposlušnosti, pričom sme sa vždy len snažili brániť tradičnú liturgiu, kňazov i veriacich, ktorí boli pod drvivým tlakom – zo strany tých, ktorí ich predsa mali brániť v prvom rade.

A prišli ďalšie bombóniky: nejeden cirkevný predstaviteľ nám odkázal, že: „Radšej sa budem mýliť s pápežom Františkom, ako by som mal ísť proti pápežovi.“

Avšak Božie mlyny melú pomaly, ale iste, ako sa hovorí. Práve v týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch dochádza ohľadom tradičných latinských omší k nebývalému – a šokujúcemu – zvratu.

Už vieme, kto spustil „liturgické vojny“

Len niekoľko hodín po smrti pápeža Františka na Veľkú noc 2025 poskytol svoj pohľad na jeho pontifikát šéfredaktor rešpektovaného katolíckeho investigatívneho portálu The Pillar, Ed Condon. Ten sa jasne vyjadril, že to bol práve zosnulý pontifex, kto spustil tzv. „liturgické vojny“, keďže „otvoril starú občiansku vojnu vo vnútri Cirkvi, ktorá bola za pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. uložená do postele“ (viac v staršej správe). Latinské omše pritom boli len vrcholom ľadovca: otvárali sa aj ďalšie bojové fronty, ako kňazské svätenie žien, zrušenie celibátu, postoj k homosexuálom, či „väčšia otvorenosť“ k rozvedeným a znovu zosobášeným.

Prekvapivá bola tiež voľba nového pápeža. Žiaden „František druhý“ na balkóne nevystúpil. Robert Francis Prevost, ktorý si zvolil krásne tradičné meno Lev XIV. (posledného Leva sme mali pred 122 rokmi!), bol oblečený nie ako František, ale ako… Benedikt. Vo svojich prejavoch sa síce na Františka neraz odvoláva, ale, ako sme uviedli vyššie, pápeži nie sú politici, a teda by ani nemali vystupovať ako politici. A neverbálna komunikácia je častokrát dôležitejšia a symbolickejšia ako tá verbálna.

Minca s dvoma stranami

Symbolicky, už nie v piatok poobede, ale hneď v utorok ráno 1. júla tohto roku zverejnila dlhoročná a rešpektovaná vatikánska novinárka Diane Montagnaová na svojom blogu šokujúcu správu: do jej rúk sa dostal odtajnený dokument, ktorý vo svojej podstate naznačuje, že pápež František ohľadom vyššie spomenutého prieskumu u biskupov „nehovoril pravdu“.

Vatikánsky dokument s protokolovým číslom 03/2020-ED z februára 2021 hovorí, že väčšina biskupov v prieskume vyjadrila spokojnosť s implementáciou Benediktovho motu proprio Summorum pontificum (2007); že tradičné latinské omše priťahujú mladých ľudí; že latinské omše stoja za rastom povolaní a dokonca odporúčal (!) pápežovi, aby nechal ľuďom možnosť výberu, aký rítus preferujú.

Samotný František pritom v sprievodnom liste ku Traditionis custodes biskupom sveta napísal, že sa rozhodol obmedziť tradičné latinské omše ako „odpoveď na vaše žiadosti“…

Hoci vatikánsky hovorca Matteo Bruni doslova pribehol, aby „vysvetlil“, že prieskum nebol jedinou inštanciou, na základe ktorej František prijal svoje rozhodnutie, sám zosnulý pápež nikdy nič také netvrdil a odvolával sa výhradne na prieskum.

Napriek tomu, že o odtajnení dokumentu ihneď referovali zahraničné sekulárne liberálne aj katolícke liberálne médiá, slovenskí liberálni katolíci prakticky až doteraz zaryto mlčali. Možno zistili, že aj minca s názvom „Radšej sa mýliť s pápežom Františkom, ako „ísť proti nemu“ napokon mala dve strany a nie len jednu – tú víťaznú.

Toto musí byť priorita!

Po odtajnení dokumentov vatikanistkou Diane Montagnavou je zrejmé, že otázka tradičných latinských omší sa stáva pre pápeža Leva jednou z najnaliehavejších priorít – ak nie tou úplne najnaliehavejšou. Hlboký pocit nespravodlivosti pociťovali tradiční katolíci už po zverejnení Traditionis custodes.

Následne boli vystavení mnohým útokom – boli ostrakizovaní, vysmievaní, opovrhovaní. Vyháňali ich z ich kostolov, liberálni kňazi ich obviňovali z „odmietania II. vatikánskeho koncilu“, liberálni biskupi ich obviňovali z „neposlušnosti voči pápežovi“, liberálny pápež ich nazýval „spiatočníkmi“. Liberálni veriaci sa na nich pozerali cez prsty, liberálne kresťanské médiá ich obviňovali z akýchsi podvratných činností, v Amerike na tradičných veriacich nasadila bidenovská FBI svojich tajných agentov.

Skrátka, nespravodlivostí sme si za posledné štyri roky užili viac ako dosť. A teraz toto? Všetko toto bolo postavené na vode? Na doslova zmanipulovanom prieskume? V USA už celú aféru aj nazývajú „Vatikánsky Watergate“. Naozaj si niekto myslí, že toto len tak prejde? Mlčaním?

Vskutku, situáciu tých, ktorí najviac trpia – nespravodlivo – musí Vatikán riešiť najurgentnejšie a stav minimálne toho, čo ustanovil Svätý Otec Benedikt XVI., je viac ako žiaduci.

Tradičný katolicizmus má budúcnosť

Lenže je tu ešte jeden dôvod, prečo musia byť dnes tradičné latinské omše pre pápeža Leva najvyššou prioritou; prozaickejší.

Upozornil naň kanadský youtuber Kennedy Hall. Ten argumentuje, že Lev XIV. je stále mladý pápež a v úrade môže byť aj niekoľko desaťročí. Realisticky, za ten čas dôjde ku katastrofálnemu úpadku, možno až takmer zániku katolicizmu – ale len dnes bežného katolicizmu.

Ako v skutočnosti poukázali aj biskupi v teraz zverejnenom dokumente, tradičný katolicizmus priťahuje mladých ľudí do kostolov, priťahuje mladých mužov ku kňazstvu, ako jediný rastie. V Nemecku má jeden tradicionalistický seminár viac seminaristov ako zvyšných viac ako 20 bežných seminárov!

Náboženstvo je založené na odovzdávaní hodnôt – tradícii, tradicionalizme. Nie na inováciách. Pápež Lev bude musieť riešiť otázku tradičného katolicizmu, skôr či neskôr určite. Modlíme sa, aby si vybral cestu Benedikta a nie Františka. Pretože história sa na pápežov díva inak ako ich súčasnosť. Lev XIII. by vedel, ktorá cesta je tá správna. Veríme, že to vie aj Lev XIV. a že, slovami Diane Montagnaovej, „nechce nespravodlivosť“. Je načase napraviť chyby minulosti.

Ohľadom tradičnej latinskej svätej omše si môžete pozrieť aj náš krátky videokomentár.

PDF (formát pre tlač)