Päť najkrajších a najznámejších mariánskych pobožností v Španielsku

Branislav Krasnovský
2. augusta 2024   Cirkev

Španielsko bolo vždy známe svojou úctou k Panne Márii. V hispánskom svete je dodnes úcta k Panne Márii nesmierne živá a mimoriadne obľúbených je päť pobožností, ktoré vždy navštívia tisíce pútnikov. V rôznych regiónoch sa mariánske pobožnosti prejavujú rôznymi spôsobmi, pričom odrážajú nielen miestnu historickú tradíciu, ale aj duchovnú horlivosť katolíkov. S týmito pobožnosťami sú späté aj sochy Panny Márie.

Pri týchto pútiach a pobožnostiach sa pútnici zhromažďujú okolo sôch Panny Márie, ktoré sú nesené v sprievode a snažia sa týchto sôch dotknúť. Každá z týchto pobožností predstavuje jedinečný aspekt katolíckej viery a slúži ako dôkaz trvalého puta medzi španielskymi katolíkmi a Pannou Máriou.

1. Nuestra Señora del Pilar

Jedným z najkrajších prejavov mariánskej úcty v Španielsku je Nuestra Señora del Pilar – Panna Mária na stĺpe. Pomenovanie pochádza z prvých storočí. Panna Mária sa zjavila apoštolovi sv. Jakubovi, ktorý kázal v Španielsku. Panna Mária stála na stĺpe, preto sa označuje aj ako Nuestra Señora del Pilar.

Socha Nuestra Señora del Pilar je úzko zviazaná s bazilikou v Zaragoze a podľa cirkevných historikov ide pravdepodobne o najstaršie mariánske zjavenie. Existujú názory, že v tomto prípade sme ešte navyše svedkami bilokácie, pretože Panna Mária dosiaľ nebola vzatá do Neba.

Slávnosť Nuestra Seňora del Pilar sa slávi 12. októbra, čo je národným dňom celého Španielska a na slávnosť prichádzajú desaťtisíce veriacich.

2. Nuestra Señora de Extramadura

Podľa starej španielskej legendy bola socha vytvorená v Palestíne ešte v apoštolskej dobe. Obraz putoval po Byzancii a až pápež Gregor Veľký venoval tento obraz vizigótskemu arcibiskupovi San Leandrovi zo Sevilly. V roku 711, keď moslimské hordy zničili kráľovstvo Vizigótov v Španielsku, ukryli zbožní kresťania obraz v pohorí Villuercas (neďaleko známej jaskyne Altamira) pri rieke Guadalupe.

Sochu našiel v 13. storočí miestny pastier, ktorému miesto, kde sa obraz nachádza, zjavila Panna Mária. Na mieste bola najskôr vybudovaná pustovňa a neskôr kláštor. V roku 1330 nechal panovník Alfons XI. pustovňu prestavať na ženský kláštor, v kláštore sa starali aj o chorých a chudobných.

Kláštor Santa Maria de Guadalupe v Extramadure patrí k najkrajším cirkevným svätyniam v Španielsku, veľkými ctiteľmi Panny Márie z Guadalupe v Extramadure boli aj Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky. Španielsky kráľovský pár pridelil svätyni množstvo privilégií.

Zástava s vyobrazením Panny Márie z Guadalupe zdobila admirálsku loď admirála Juana Andreu Doria aj v bitke pri Lepante v roku 1571. Panna Mária z Guadalupe v Extramadure je patrónkou mesta a Španieli ju titulujú aj ako Hispaniarum Regina (Kráľovná hispánskeho sveta). Svätyňu v Extramadure navštívilo viacero pápežov, aby vzdali hold Panne Márii z Guadalupe v Extramadure.

3. Nuestra Señora del Rocío

V slnkom zaliatej Andalúzii vzdávajú úctu Panne Márii z El Rocia každoročne desaťtisíce pútnikov, ktorí oslovujú Pannu Máriu z el Rocia aj ako La Blanca Paloma – Biela holubica.

Slávnosť k Panne Márii z el Rocia sa koná každoročne v čase Turíc, pričom pútnici putujú desiatky kilometrov. V uliciach mesta sa slávi slávnosť, v chrámoch sa slávia sväté omše, ľudia sa modlia aj na námestiach a uliciach. Je to jedinečná slávnosť v Andalúzii a je známa a obľúbená v celom južnom Španielsku.

Pobožnosť sa datuje od dôb, keď Alfonso X. počas Reconquisty oslobodil el Rocio spod maurskej nadvlády. Podľa niektorých španielskych historikov môže byť socha Panny Márie z El Rocia aj francúzskeho pôvodu, iní sú presvedčení, že tvorcami sochy sú Jorge Fernandez Alemán (prelom 15. a 16. storočia), alebo Roque Balduque (polovica 16. storočia).

4. Nuestra Señora de los Desamparados

Panna nevinných, mučeníkov a opustených je patrónkou mesta Valencia. Často je zobrazovaná s ľaliou v jednej ruke a malým Ježiškom s krížom v druhej ruke. Slávnosť sa slávi od 15. storočia a slávi sa 8. mája.

Ľudia vnímajú Pannu Máriu pri tejto pobožnosti ako pomocnicu chorých a opustených. Súčasťou úcty k Nuestra Señora de los Desamparados bolo aj vybudovanie nemocnice, kde našli útočisko ľudia z ulice vrátane duševne chorých žobrákov. Pri nemocnici vzniklo bratstvo, ktorého súčasťou boli aj kňazi. Toto bratstvo pomáhalo chorým a biednym.

Z 15. storočia pochádza aj obraz, podľa ktorého neskôr vytvorili sochu Panny Márie a ktorú dnes vo Valencii pri slávnostiach uctievajú a oslavujú. Finálna podoba sochy vznikla v roku 1947.

Socha Nuestra Señora de los Desamparados je charakteristická súcitným pohľadom a nakloneným držaním tela, pomerne nápadným spôsobom ukazuje svoju materskú ochranu a súcit s marginalizovanými. Jej sviatok, poznačený procesiami a vrúcnymi pobožnosťami, podčiarkuje jej trvalý význam v duchovnej a kultúrnej identite Valencie.

5. Nuestra Señora de Montserrat

Panna Mária z Montserratu je úzko spätá s kláštorom Montserrat neďaleko Barcelony. Pútnici navštevujú tento kláštor, aby si uctili Pannu Máriu z Montserratu známu aj pod menom La Moreneta (drobná a temná).

V najdôležitejšej mariánskej svätyni Katalánska sa nachádza socha, o ktorej sú mnohí presvedčení, že takisto bola vytesaná v Jeruzaleme a do Španielska sa dostala v čase existencie Vizigótskeho kráľovstva. Niekoľko desaťročí po páde Vizigótskeho kráľovstva bola socha ukrytá v bezpečnom úkryte, keď však v rámci Reconquisty katolícke vojská oslobodili okolie Barcelony, socha sa vrátila na svoje miesto v kláštore. Ešte raz socha opustila kláštor v 19. storočí, kedy hrozilo, že kláštor dobyjú napoleonské jednotky.

Dnes prevláda medzi historikmi názor, že socha pochádza z 12. storočia. Panna Mária drží na kolenách Ježiška, v rukách drží guľu, symbolizujúcu vesmír, Ježiško požehnáva pravou rukou. Sviatok sa slávi 27. apríla.

PDF (formát pre tlač)