Pár slov o škapuliari, škapuliarskom bratstve a škapuliarskych milostiach, III. časť

Branislav Krasnovský
5. apríla 2024   Cirkev

predchádzajúca časť:
Pár slov o škapuliari, škapuliarskom bratstve a škapuliarskych milostiach, I. časť
Pár slov o škapuliari, škapuliarskom bratstve a škapuliarskych milostiach, II. časť

***

Dnes pokračujeme v našom miniseriáli o škapuliaroch jeho treťou časťou a budeme sa v nej venovať ďalším škapuliarom, z ktorých niektoré budú možno pre časť slovenských veriacich viac-menej neznáme.

Červený škapuliar Umučenia Nášho Pána a Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša a Panny Márie (1846)

Červený škapuliar je súčasťou päťnásobného škapuliara (zložený z: 1. Bieleho trinitárskeho škapuliara, 2. Červeného škapuliara Umučenia Nášho Pána Ježiša Krista a Najsvätejšieho Srdca Ježiša Krista a Panny Márie, 3. Belasého škapuliara Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 4. Hnedého karmelitánskeho škapuliara a 5. Čierneho škapuliara Siedmich bolestí Panny Márie). Päťnásobný škapuliar, o ktorom sme písali v predchádzajúcej časti získava pre svojho nositeľa požehnania všetkých piatich spomenutých škapuliarov.

Ako je uvedené v podnadpise, tento škapuliar existuje od roku 1846. Milosrdná sestra Apolónia Andriveau z rehole sv. Vincenta de Paul v oktáve sviatku sv. Vincenta 26. júla 1846 videla vo svojom zjavení Spasiteľa, ako drží v ruke červený škapuliar.

Na prednej časti škapuliara bol obraz Nášho Pána Ježiša na kríži a nástroje jeho umučenia (bič, ktorým vojaci bičovali presväté telo Pána Ježiša; klince a kladivo, ktorými bol Spasiteľ pribitý na kríž; zakrvavené rúcho, ktoré strhli z jeho presvätého tela). Okolo kríža sa nachádza nápis: Sväté Umučenie Nášho Pána Ježiša Krista, vysloboď nás“.

Na druhej časti škapuliara sa nachádzajú Najsvätejšie Srdcia Pána Ježiša Panny Márie, čo sa vysvetľuje ako prepojenie, spolucítenie, spoluutrpenie a spoločný tlkot oboch Svätých Sŕdc za záchranu a spásu ľudstva. Tu sa nachádza nápis „Sväté Srdcia Ježiša a Márie, ochraňujte nás“.

Sestra Apolónia Andriveau (1810 – 1895) pochádzala z bohatej francúzskej meštianskej rodiny, jej otec pracoval na francúzskom ministerstve zahraničných vecí v Paríži a bol známym notárom. Rodina po napoleonských vojnách zbohatla, otec zaplatil svojim deťom drahé školy. Mladá Luiza Apolónia Alina Andriveau bola šikovnou maliarkou, poetkou a hudobníčkou.

Po smrti zbožnej matky sa rozhodla vstúpiť do kláštora a v roku 1833 sa pripojila ku Kongregácii sestier Milosrdenstva; táto kongregácia sa špeciálne venovala starostlivosti o chudobných, chorých a siroty.

Zdravotný stav sestry Apolónie nebol práve najlepší a tak spočiatku sestru poverili výchovou detí. Sama Apolónia však bolestne túžila starať sa o trpiacich a umierajúcich, pretože tých vnímala kvôli ich utrpeniu ako veľmi blízkych Kristovi, ktorého obzvlášť vo svojich modlitbách uctievala. Podarilo sa jej presvedčiť matku predstavenú, aby jej bolo umožnené starať sa o umierajúcich a trpiacich. Pôsobila vo francúzskom Troyes a v Caen.

V roku 1887 sama začala trpieť nevyliečiteľnou chorobou a tak ju poslali do domu pre staré a bezvládne sestry v Montolieu, kde však pokračovala v starostlivosti o trpiace spolusestry. V roku 1894 sa jej zdravotný stav náhle zhoršil a v roku 1895, niekoľko dní pred svojou smrťou prijala sviatosť pomazania chorých i viatikum, takže ku Kristovi odišla zaopatrená a s veľkou vnútornou radosťou.

Vízie utrpenia Krista mala v roku 1846, kedy sa jej zjavila aj podoba a forma Červeného škapuliara Umučenia Nášho Pána a Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša a Panny Márie. Počas týchto vízií od 26. júla 1846 do 14. septembra 1846 vídavala Nášho Pána Ježiša Krista s červeným škapuliarom. V roku 1846 oboznámili s jej víziami pápeža Pia IX., ktorý uvedený škapuliar v roku 1847schválil; jeho nositelia získavajú veľké množstvo odpustkov.

Spolusestry vydali o sestre Apolónii vzácne svedectvo. Uviedli, že keď bola v kaplnke pred oltárom, svet pre ňu prestal existovať. Úplne sa pohrúžila do Božieho náručia a nevnímala svet okolo seba. Božiu prítomnosť dokázala prežívať aj niekoľko hodín.

Vízie sestry Apolónie sa netýkali len Umučenia Nášho Pána Ježiša Krista. Často citovala aj Kristove slová o tom, že Francúzsko obzvlášť miluje a bude ho chrániť. Sestra Apolónia nabádala všetkých, aby nosili Červený škapuliar Umučenia Nášho Pána a Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša a Panny Márie, a aby si obzvlášť uctili piatok ako deň Utrpenia a Smrti Krista. Tiež tvrdila, že Náš Pán Ježiš Kristus trpí, keď sa katolíci v piatok nepostia a nekonajú skutky pokánia a zbožnosti.

Náš Pán Ježiš Kristus sa jej zjavoval v stýranej podobe. Raz pri modlitbe Krížovej cesty jej Panna Mária vložila do náručia Spasiteľovo Telo so slovami: „Svet sa rúti do záhuby, lebo nerozjíma o mukách a obete Krista. Vynasnaž sa ako len môžeš, aby bol svet zachránený od skazy.

Pri ďalšom z videní bola svedkom ako sa množstvo ľudí ponáralo do krištáľovo čistého potoka a keď z vody vyšli, boli ako bleskom ožiarení a ich odev bol ako z diamantu a vychádzali z nich zlaté lúče. Ľudia, ktorí sa do potoka neponorili, boli zahalení čiernou hmlou a pôsobili nesmierne zúfalo a nešťastne. Náš Pán Ježiš Kristus jej vysvetlil, že potok znamená jeho milosrdenstvo, ktorým prijíma na milosť každého hriešnika. Pri videní na sviatok Povýšenia sv. Kríža sľúbil Pán Ježiš tejto zbožnej rehoľníčke:

„Ten, kto bude nosiť tento škapuliar, obsiahne každý piatok odpustenie všetkých trestov za svoje hriechy a v jeho duši sa rozhojní viera, nádej a láska.“

Nositelia tohto škapuliara získavajú všetky zásluhy rehole lazaristov a Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Majú možnosť získať plnomocné odpustky v deň prijatia do tohto škapuliarskeho bratstva, na výročie potvrdenia tohto škapuliara i každý piatok, ak prijmú Eucharistiu a rozjímajú o Kristovom Umučení.

Podľa videní sestry Apolónie, Srdciam Pána Ježiša a Panny Márie sa klaňali anjeli. Kto rozjíma o Kristovom Umučení, nosí tento škapuliar a rozjíma o bolestiach, ktoré prenikli Božské Srdce i Srdce Panny Márie si týmto škapuliarom oblieka rúcho Krista Kráľa, ktorý svojou krvou vyslobodil nás z otroctva dedičného hriechu. Kristov Kríž je spasením, ku ktorému privádza nositeľa tohto škapuliara Najsvätejšia Panna Mária, ktorá spoločne s Kristom kráčala až na miesto jeho Umučenia na Golgote.

Význam, sila a milosti tohto škapuliara sú natoľko mocné, že ho v roku 1847 pre dobro veriacich priradili na príkaz pápeža bl. Pia IX. k štyrom spojeným škapuliarom a vznikol tak Päťnásobný škapuliar.

Nositeľom červeného škapuliara sa odporúča modliť sa každý piatok odpustkovú modlitbu pred krížom a rozjímať o spôsobe Umučenia Ježiša Krista, ktorý trpel za naše hriechy a našu spásu. Nositelia tohto škapuliara by mali špeciálne piatok prežívať vo vnútornom spojení s trpiacim Kristom. Nositeľom sa tiež odporúča editovať o utrpení Pána Ježiša Krista aj pri čítaní Svätého písma (Mt 26,1–28, 20; Mk 14,1–16, 20; Lk 22,1–23, 56; Jn 18,1–19 ,42).

Umučenie Krista je súhrnom všetkých foriem životnej svätosti. Je v ňom obsiahnutá poníženosť, sebazaprenie, trpezlivosť, poslušnosť, láska k Bohu a k blížnemu, odpútanie od pominuteľných vecí a snaha dosiahnuť nepominuteľné hodnoty, nenávisť k hriechu, láska k pokladu milostí, duch obetavosti a duch sebaovládania.

Nositelia tohto škapuliara sa v prípade telesného utrpenia, ubližovania, nespravodlivosti upínajú ku Kristovi a prosia ho, aby im dal silu a odvahu znášať všetko, čo Boh pre naše dobro na nás dopustil. Kto vie odpúšťať a zachovávať duševný pokoj, bude vedieť vyrovnane trpieť aj na kríži.

Členovia tohto škapuliarskeho bratstva si nesmierne ctia Pannu Máriu, ktorá prežívala bolestné Umučenie Krista na Kalvárii. Ona bola prvá vykúpená z ľudí a má z ľudí najväčší podiel na našej spáse. Práve pod krížom sa z vôle Nášho Pána Ježiša Krista stala matkou ľudstva za cenu veľkej obety.

Kto sa chce stať členom tohto škapuliarskeho bratstva, nájde bližšie informácie tu: https://www.vincentky.sk/duchovne-dary/cerveny-skapuliar/

Čierny škapuliar chorých (1860)

Čierny škapuliar chorých bol schválený v roku 1860, jeho počiatky však súvisia s pápežom Piom V. a obrazom Preblahoslavenej Panny Márie v rímskom Kostole sv. Márie Magdalény. Pred týmto obrazom sa modlil pápež Pius V. za víťazstvo katolíckej flotily v bitke pri Lepante v roku 1571 proti Osmanom.

Tento obraz vnukol bratovi Ferdinandovi Vicarimu z rádu sv. Kamila z Lellis, zakladateľovi rádu kamiliánov myšlienku o založení škapuliarskeho bratstva, ktoré by šírilo úctu k Najsvätejšej Panne Márii a duchovne pomáhalo práve chorým. O svätom Kamilovi z Lellis si môžete viac prečítať tu: https://christianitas.sk/svaty-kamil-z-lellis-zakladatel-rehole-kamilianov/ Škapuliarske bratstvo Čierneho škapuliara chorých vzniklo rovnako v roku 1860.

Škapuliar je čierny a predná strana má obraz vyššie uvedeného obrazu Panny Márie a pri nohách sv. Jozefa a sv. Kamila z Lellis, dvoch ďalších patrónov chorých a bratstva. Druhá strana má malý červený kríž. Odpustky boli udelené pápežmi Piom IX. a Levom XIII. v rokoch 1860 a 1883, naposledy boli ratifikované Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí 21. júla 1883.

Záujemcovia o členstvo v škapuliarskom bratstve Čierneho škapuliara chorých sú tradične prijímaní na Sviatok Panny Márie, pomocnice chorých a sú úzko prepojení s rádom kamiliánov. Kamiliáni na Slovensku pôsobia v okolí Kremnice.

Biely škapuliar Nepoškvrneného Srdca Panny Márie (1877)

Mnohí veriaci si pletú Biely škapuliar Nepoškvrneného Srdca Panny Márie so Zeleným škapuliarom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, o ktorom sme písali v II. časti nášho seriálu. Biely škapuliar Nepoškvrneného Srdca Panny Márie bol schválený v roku 1877 pápežom bl. Piom IX. a je spojený so Synmi Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – s klaretínmi.

Zakladateľom klaretínov bol svätý Antonio Maria Claret (1807 – 1870), španielsky katolícky kňaz, ktorý pôsobil dlhodobo na Kube. Pochádzal z chudobnej, no zbožnej rodiny; rodičia chceli, aby sa stal tkáčom, čo Antonio odmietal. V roku 1829 vstúpil do seminára a v roku 1835 bol vysvätený za kňaza a v roku 1839 vstúpil v Ríme k jezuitom. Kvôli veľmi zlému zdravotnému stavu však nemohol u jezuitov zostať, vrátil sa preto do Španielska a v roku 1849 založil kongregáciu klaretínov. Neskôr odišiel na Kubu, kde bol nedostatok katolíckych kňazov a kde v tom čase nemali už 14 rokov žiadneho biskupa.

Na Kube obnovil nábožný život obyvateľov, začal s katechézou a exercíciou. Spolu so svojimi klaretínmi sa stal na ostrove nesmierne obľúbený a čoskoro sa kubánski a španielski klaretíni rozišli po celej Latinskej Amerike. Nenávideli ho najmä bohatí latifundisti, ktorí dlhodobo úzko politicky spolupracovali s Američanmi, ktorí sa snažili na Kube presadiť svoj vplyv. Na svätého Antonia Mariu Clareta neznámi atentátnici podnikli niekoľko útokov, svätec však bol pod Božou ochranou a atentáty sa skončili neúspechom.

V roku 1857 sa vrátil do Španielska, kde sa stal spovedníkom katolíckej kráľovnej Izabely II., ktorú po porážke sprevádzal aj do vyhnanstva. S Izabelou II. súvisí úzko aj karlistické hnutie v Španielsku; karlisti boli konzervatívni katolíci, ktorí sa snažili opäť pozdvihnúť slávu a silu Španielska. Karlistické hnutie sa obnovilo počas španielskej občianskej vojny, jeho stúpenci bojovali proti komunistom a republikánom.

Klaretíni na Slovensku nepôsobia, stretnúť sa s nimi možno najmä v španielsky hovoriacich krajinách. Ako bolo uvedené vyššie, ich zakladateľom bol svätý Anton Maria Claret; rád má množstvo mučeníkov, pretože pôsobil v na začiatku 20. storočia aj v Mexiku, práve v čase vlády proamerickej, protikatolíckej a slobodomurárskej mexickej junty, ktorá bojovala proti katolíckym cristeros a tiež pôsobili v Španielsku počas občianskej vojny, kedy klaretínov vraždili republikánski antiklerikáli. Za obeť antikatolíckemu satanistickému besneniu padli v oboch krajinách stovky klaretínov.

Len v španielskych mestách Barcelona, Sabadell, Valencia, Santander zahynulo v rokoch 1936 – 1937 109 klaretínskych rehoľníkov. Zbožní Španieli klaretínov milovali, boli obľúbení pre svoju jednoduchosť, láskavosť, veľkorysosť a ochotu. Keď v Španielsku viedli antiklerikálni primitívi zmučeného otca Matea Casalsa Mata na popravu len preto, že bol katolíckym kňazom, otec Masa pri múre zvolal: „Nech žije Kristus Kráľ a Najsvätejšie Srdce Ježišovo“. Podobným spôsobom vyjadrili svoju vieru a oddanosť Kristovi aj ďalší klaretínski mučeníci. Ich obeta nebola márna, ich hrdinský príklad žije v španielsky hovoriacej katolíckej populácii dodnes.

Klaretínsky škapuliar je vyrobený z bielej látky, na prednej časti sa nachádza obraz Horiaceho a Zapáleného Srdca Panny Márie, z ktorého vyrastá ľalia. Srdce je obklopené vencom ruží a prepichnuté mečom – ako je vyobrazené na klaretínskom erbe. Kto sa chce stať členom klaretínskeho škapuliaroveho bratstva, mal by osloviť klaretínov, ktorí ho určite ochotne oboznámia s milosťami klaretínskeho škapuliara.

Modročierny škapuliar sv. Michala archanjela (1880)

Modročierny škapuliar sv. Michala archanjela úzko súvisí s pápežom Levom XIII. Vzdelaní katolíci vedia, že pápež Lev XIII. mal desivú víziu, v ktorej videl rozhovor medzi Kristom a diablom, pričom diabol podľa tohto rozhovoru získal čas približne 100 rokov na zničenie katolíckej Cirkvi.

Okrem toho mal pápež Lev XIII. víziu Ríma budúcnosti, podľa ktorej sa v meste zhromaždilo obrovské množstvo démonov a zlých duchov. Preto nariadil, aby sa po každej svätej omši (pred NOM) modlila špeciálne modlitba k sv. Michalovi archanjelovi. Bližšie informácie o pôvodnej modlitbe k sv. Michalovi archanjelovi od pápeža Leva XIII. si môžete pozrieť a prečítať tu: https://christianitas.sk/povodna-modlitba-k-sv-michalovi-archanjelovi-od-papeza-leva-xiii-uvedena-v-raccolte-z-roku-1930/

Škapuliarske bratstvo sv. Michala archanjela existuje od roku 1880 a je spojené z Kostolom sv. Eustachia v Ríme; toto bratstvo sa mohlo spoľahnúť na silnú podporu pápeža Leva XIII. Niektorí katolíci si čiastočne pletú Škapuliarske bratstvo sv. Michala archanjela s bratstvom sv. Michala so sídlom v bazilike Monte Sant Angelo, ktoré schválil pápež Július III. v roku 1555.

Faktom však zostáva, že aj členovia Škapuliarskeho bratstva sv. Michala archanjela aj Bratstvo sv. Michala archanjela z Monte Sant Angelo vyjadrujú svoju oddanosť nielen sv. Michalovi archanjelovi, ale všetkým anjelom a anjelovi strážnemu. Členovia škapuliarskeho bratstva sú pripravení brániť katolícku Cirkev i Boží ľud, ktorý kráča k svojmu nebeskému domovu.

Členovia bratstva potvrdzujú svoju katolícku vieru skutkami a vlastnými životmi, sú pripravení brániť katolícke hodnoty, žiť v Božej Milosti, často prijímajú Eucharistiu, modlia sa každodenne modlitbu sv. ruženca, ctia si Pannu Máriu, zúčastňujú sa adorácie k Eucharistii hodinu mesačne, modlia sa modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi a žijú plnohodnotný život v komunite.

Modročierny škapuliar sv. Michala archanjela patrí k najkrajším škapuliarom. Predná časť je z modrej látky a zadná z čiernej látky, rovnako ako šnúry. Na oboch častiach škapuliara je vyobrazený sv. Michal archanjel ako poráža Satana a latinský nápis „Quis ut Deus! – Kto je ako Boh!“ Ide o doslovný preklad hebrejského mena Michael.

Tak členovia Škapuliarskeho bratstva sv. Michala archanjela, ako aj členovia Bratstva sv. Michala archanjela založeného a schváleného pápežom Júliom III. si uctievajú s osobitnou úctou sviatky spojené so zjavením sv. Michala archanjela v talianskom Gargane 8. mája, Sviatok sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela dňa 29. septembra, Sviatok anjelov strážnych 2. októbra. V tieto dátumy sú tiež prijímaní noví členovia tohto škapuliarskeho bratstva, pričom členovia pochádzajú najmä z územia dnešného Talianska.
(Pokračovanie)

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Navštívte aj naše stránky skapuliar.sk, kde sa dozviete viac ako získať škapuliar a archanjelmichal.sk, kde sa dozviete ďalšie zaujímavé informácie o sv. Michalovi archanjelovi.

PDF (formát pre tlač)