Pápež v liste novému prefektovi Dikastéria pre náuku viery označil prácu jeho predchodcov za nemorálnu!!!

4. júla 2023   Aktuality

S blížiacou sa Synodou o synodalite budeme zrejme konfrontovaní so stále šokujúcejšími vyjadreniami a konaním progresivistického krídla v Cirkvi. V súvislosti s vymenovaním nového prefekta Dikastéria pre náuku viery, arcibiskupa Victora Manuela Fernándeza, uverejnili viaceré médiá osobný list, ktorý novému prefektovi napísal pápež František. Niektoré pasáže tohto listu nielenže otvorene hovoria o potrebe zmeny štýlu a kurzu práce dikastéria, ale v podstate dehonestujú celú doterajšiu prácu tejto inštitúcie! V liste sa okrem iného píše:

„Ako novému prefektovi Dikastéria pre náuku viery vám zverujem úlohu, ktorú považujem za veľmi cennú. Jeho ústredným cieľom je chrániť učenie, ktoré vyviera z viery, aby „zdôvodňovalo našu nádej, ale nie ako nepriateľ, ktorý kritizuje a odsudzuje.“

Už tu môžeme pozorovať vymedzenie sa voči pôvodnej úlohe inštitúcie, ktorej prvoradou funkciou bol po niekoľko storočí dohľad nad čistotou katolíckej viery a boj proti bludom. Kritizovať a odsudzovať sa nebude…

Ale niečo tu nesedí. Pretože logicky, pokiaľ niekto „chráni učenie“, je to preto, že musí odstraňovať bludy, ktoré sa odniekiaľ, zrejme od nepriateľa, dostali dovnútra učenia. Ak však niet nepriateľa a niet čo kritizovať, ani čo odsudzovať, potom ani nie je zrejme potreba „chrániť“ čistotu, lebo viera zostáva čistá aj bez jej stráženia. Načo potom vlastne Dikastérium pre náuku viery ale bude, keďže riešením pápeža je, že dikastérium zostane, ale bude musieť zmeniť svoje zameranie a metódy?:

„Dikastérium, ktorému budete v nových časoch predsedať, začalo používať nemorálne metódy. Boli to časy, keď sa namiesto podpory teologických vedomostí sledovali možné doktrinálne chyby. To, čo od vás očakávam, je určite niečo úplne iné.“

Táto kľúčová veta bez obalu označuje prácu bývalej Kongregácie pre náuku viery a asi aj nového dikastéria do príchodu arcibiskupa Fernándeza, a jej metódy za „nemorálne“. Medzi minulosťou a budúcnosťou sa tak vytvoril radikálny predel. Pokiaľ je toto „hermeneutika kontinuity“, tak už je ňou čokoľvek.

Čiže, dikastérium zostane, aj keď vlastne niet čo čistiť, netreba odhaľovať bludy a „doktrinálne chyby“. Logická otázka potom znie – načo vlastne bude dikastérium slúžiť? Mýlime sa veľmi, ak povieme, že jeho hlavnou úlohou bude pokúsiť sa transformovať katolícku vieru tak, aby bola kompatibilná so synodálnou cestou? Prípadne aspoň zostať potichu, ak sa vyskytnú určité nezrovnalosti?

Že to tak bude, o tom by mohla svedčiť ďalšia pasáž z listu, dovolávajúca sa pokroku, pričom v nej pápež hojne cituje z vlastných dokumentov a encyklík:

„Aby sme neobmedzovali význam tejto úlohy, treba dodať, že ide o – zvýšenie chápania a odovzdávania viery v službe evanjelizácie, aby jej svetlo bolo kritériom pre pochopenie zmyslu existencie, najmä zoči-voči otázkam, ktoré kladie pokrok vied a vývoj spoločnosti – (motu proprio Fidem Servare, 2022). Tieto otázky, začlenené do obnoveného ohlasovania evanjeliového posolstva, sa – stávajú nástrojmi evanjelizácie – (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 2013), pretože nám umožňujú vstúpiť do rozhovoru s – našou súčasnou situáciou, ktorá je v mnohých ohľadoch bezprecedentná v dejinách ľudstva – (encyklika Laudato si‘, 2015).

Čiže, nová situácia a pokrok si vyžadujú nové prístupy, interpretácie a podľa všetkého aj rast v „chápaní pravdy“, ktorá bola doteraz v Cirkvi zrejme ešte stále málo pochopená:

„Navyše viete, že Cirkev – rastie vo svojom výklade zjaveného slova a vo svojom chápaní pravdy – (Evangelii gaudium) bez toho, aby to znamenalo vnucovanie jediného spôsobu vyjadrenia. Lebo – rozdielne myšlienkové prúdy vo filozofii, teológii a pastoračnej praxi, ak sú otvorené pre zmierenie Duchom v úcte a láske, môžu dať Cirkvi rast – (Evangelii gaudium). Tento harmonický rast zachová kresťanskú náuku účinnejšie ako akýkoľvek kontrolný mechanizmus.“

Čítame dobre: onen nárast chápania pravdy, bude prebiehať „bez toho, aby to znamenalo vnucovanie jediného spôsobu vyjadrenia“. Mýlime sa, ak chápeme tento rast tak, že sa už nebude vyžadovať jednotné, záväzné a neomylné doktrinálne vyjadrenie pravdy a zároveň ani jeho kontrola, ako to naznačili vyššie odseky listu, v ktorých bolo doterajšie vyhľadávanie „doktrinálnych chýb“ dikastériom a kongregáciou označené ako „nemorálne“? Opäť však vzniká otázka – načo potom vlastne dikastérium bude?

Odpoveď sa možno ukrýva v závere listu:

„V horizonte tohto bohatstva je vašou úlohou aj osobitná starostlivosť overiť, či dokumenty vášho vlastného dikastéria a iných dikastérií majú primeranú teologickú oporu, sú v súlade s bohatým humusom večného učenia Cirkvi a zároveň berúc do úvahy nedávne Magistérium.“

Bude sa teda overovať, ale toto overovanie, ako už vieme, nebude spočívať vo vyhľadávaní doktrinálnych chýb. Čo to teda bude, to overovanie dokumentov, zrejme aj minulých? Nebude hlavnou úlohou nového vedenia dikastéria predovšetkým revízia minulých „previnení“ kongregácie a dikastéria? Napríklad dokument odsudzujúci požehnávanie homosexuálnych párov, ktorý podľa vierohodného svedectva pápeža Františka veľmi rozosmutnil? Viď: https://christianitas.sk/papezov-lgbt-poradca-cruz-papez-bol-nestastny-z-vatikanskeho-dokumentu-proti-pozehnavaniu-lgbt-parov-autora-textu-odsunul-z-vatikanu/.

Čo dodať? Snáď už len: dej sa vôľa Božia…

BM

Zdroj: CNA, ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)