Pápež ide reformovať všetky rímske pápežské univerzity: Musia byť otvorené odvážnemu až bezprecedentnému vývoju

25. augusta 2023   Aktuality

Systém pápežských univerzít v Ríme, ktoré boli v minulosti konštituované ako vedecké bašty na obranu viery, na jej vedeckú podporu a zdôvodňovanie, sa zrejme od polovice septembra stanú minulosťou. Pápež František tento trend naznačil zástupcom rímskych univerzít už vo februári a teraz v auguste ho potvrdil s tým, že stanovil termín spustenia akcie na september. Zároveň ohlásil vytvorenie „zborového útvaru“, čiže zrejme nejakého centrálneho koordinačného orgánu, ktorý by univerzity inštruoval. Informáciu priniesol portál Vatican News.

Paradoxne, vzhľadom na centrálne organizovanú reformu s jasným ideovým zameraním, sa vyjadril k vzťahu univerzít a viery, že „univerzita nie je školou uniformity, ale harmónia rôznych hlasov“. Ako však nazvať situáciu než paradoxnou, keď niekto „harmóniu hlasov“ nariaďuje jednohlasne, centrálne a ako zrejmý centrálne ordinovaný liek na tzv. rigiditu a strnulosť?

Už niektoré predchádzajúce nominácie vo vedení týchto vedeckých inštitúcií, napríklad Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II. pre vedy o manželstve a rodine, v ktorom sa stal roku 2021 rektorom Msgr. Philippe Bordeyn, spochybňujúci encykliku Humanae vitae, naznačili, že pápež František si činnosť pápežských univerzít predstavuje trochu inak, než bola koncipovaná v minulosti.

Jeho nové ideové zadanie pre univerzity znie:

„Stáročné dedičstvo pápežských fakúlt a univerzít je treba rozvíjať a treba zahájiť čo najskôr zborový proces, a to vždy s ohľadom na to, že skutočnosť je dôležitejšia než idea.“

Podľa pápeža „je naliehavo nutné zahájiť proces, ktorý by viedol k účinnej, stabilnej a organickej kooperácii medzi akademickými inštitúciami, aby bolo možné lepšie plniť špecifické ciele každej z nich a podporovať všeobecné poslanie Cirkvi.“

Avšak tu sa natískajú otázky: Nejde tu o ešte väčšiu centralizáciu ako doteraz? Ako to však ladí s deklarovanou anti-uniformitou? Nejde skôr o to, aby súčasná rôznosť hlasov, z ktorých niektoré ešte vykazujú konzervatívne tendencie, bola nahradená pokrokovou uniformitou, pričom rôznosť hlasov bude skôr eufemizmom pre rôznosť oproti ortodoxnej striktnosti?

Ďalšie časti zadania by tomu nasvedčovali. Pápež František totiž uviedol, že „pokiaľ má mať Cirkev plodnú budúcnosť, nemôže sa jej starostlivosť obmedziť na udržiavanie toho, čo sme obdržali (sic!), ale naopak (!) – musí byť otvorená odvážnemu a v prípade potreby aj bezprecedentnému vývoju.“

Avšak doteraz vždy Cirkev považovala samú seba predovšetkým za uchovávateľa toho, čo obdržala. Teraz však sa deklaruje, že úlohou pápežských vedeckých inštitúcií je robiť to „naopak“ a dokonca sa hovorí o možnosti „bezprecedentného vývoja“. Ako však môže nastať otvorenosť Cirkvi k bezprecedentnému vývoju, keď celé jej učenie je založené na precedensoch, čiže na tom, čo sa už stalo a bolo stanovené v minulosti, čo je záväzné a nemenné?

Za referenčný bod pri koordinácii univerzít označil pápež Dikastérium pre kultúru a výchovu (bývalú Kongregáciu pre katolícku (sic!) výchovu a Pápežskú radu pre kultúru), ktorej prefektom je kardinál José Tolentino de Mendonça, hlavný organizátor stretnutia pápeža Františka s modernými umelcami pri 50. výročí zbierok moderného umenia vo Vatikánskom múzeu, a ktorý na stretnutie pozval Andreasa Sorrena, autora diela Kristus v moči, či marxistického režiséra Kena Loacha člena Britskej asociácie pre sekularizmus a humanizmus, ktorý uviedol, že „indoktrinácia detí v súkromných náboženských školách je zhubná a rozvratná“.

Zdá sa, že sa teda v prípade tohto „referenčného bodu“ budú mať univerzity o čo oprieť.

BM

Zdroj: Vatican News, Wikipedia, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)