Pápež František vo svojej novej autobiografii ostro kritizuje priaznivcov tradičnej liturgie: Skrývajú za tým afektívne poruchy. Je to pokrytectvo

15. januára 2025   Krátke správy

Vo svojej novej autobiografii s názvom Nádej, ktorá bola okamžite preložená do rôznych svetových jazykov, si pápež František posvietil na priaznivcov tradičnej liturgie a tých, ktorých označil ako „tradicionalistov“. Jeho ostré slová venované „tradicionalistom“ pozoruhodne kontrastujú s jeho neustálymi výzvami na „sprevádzanie“ všetkých (Todos, todos, todos) a „nevylučovanie“ nikoho.

Správu o týchto pasážach v novej autobiografii priniesol oficiálny nemecký katolícky portál Katholisch.de, v rámci svojho progresívno-liberálneho zamerania samozrejme, s radosťou.

https://katholisch.de/artikel/58825-papst-franziskus-rechnet-mit-liturgie-traditionalisten-ab

Text na portáli začína nasledovne:

„Pápež František vyjadril ostrú kritiku ultrakonzervatívnych cirkevných predstaviteľov, ktorí sa stále držia takzvanej starej omše. Pápež František prísne obmedzil túto bohoslužbu, ktorú kňaz slávi okrem iného v latinčine a chrbtom k cirkevnému ľudu.“

Redaktor pokrokového katolíckeho média zrejme nepochopil, čo vlastne Cirkev prostredníctvom kňazov pri obete svätej omše robila od svojho ustanovenia – obracala sa tvárou k Bohu, Ježišovi Kristovi na oltári, nie „chrbtom k cirkevnému ľudu“. Správne totiž usúdila, že Boh je zrejme dôležitejší a hodnejší úcty ako „cirkevný ľud“ a že obeta svätej omše je prinášaná Bohu a nie „cirkevnému ľudu“, aby sa naň pri obetovaní Tela a Krvi, Duše i Božstva Ježiša Krista musel kňaz pozerať.

Evidentne sa tu vďaka neznalosti dejín liturgie zamieňa následok s príčinou. Cieľom nasmerovania kňaza bola primárne úcta k Bohu, nie údajná neúcta k davu. Pokiaľ niekto interpretuje kňazovo nasmerovanie v tradičnej liturgii ako také, čo sa obracia k ľudu chrbtom, s jasne ideologickým podtextom, ktorý ma vyjadrovať údajné povýšenectvo a klerikalizmus kňaza, tak už sám vydal svedectvo o svojej nevzdelanosti a domýšľavosti. Navyše, rovnako môže napadnúť aj liturgiu východného obradu. Len neviem, či to prospeje ekumenickému dialógu…

Ale späť k novej biografii pápeža Františka. V nej sa o priaznivcoch tradičnej liturgie a tzv. tradicionalistoch píše podľa citácií v Katholisch.de nasledovné:

„Je to naozaj zvláštne, táto fascinácia nezrozumiteľným (Je tým myslená latinčina, stále oficiálna reč Cirkvi?; pozn. red.), tajomným zvukom, ktorý často vzbudzuje záujem mladších generácií. A tento strnulý postoj je zvyčajne sprevádzaný nádhernými, drahými odevmi s výšivkami, čipkami a štólami. Toto nie je radosť z tradície, ale číry prejav klerikalizmu, nie návrat k posvätnosti, ale skôr moderné sektárstvo.“

Podľa pápeža Františka však pri tradičnej liturgii nejde len o klerikalizmus a sektárstvo, ale aj o psychické poruchy a problémy so správaním:

„Niekedy sa za týmito kostýmami skrýva vážna nevyrovnanosť, afektívne poruchy, problémy so správaním alebo osobná zviazanosť, ktorú možno zneužiť.“

Paradoxne k tomuto poukazovaniu na psychicky labilné prostredie priaznivcov tradičnej omše, sa na tom istom portáli Katholisch.de o niekoľko článkov vyššie jeho redakcia teší z toho, aký je vo svojej novej autobiografii pápež František otvorený a úprimný, pretože priznáva svoje niekdajšie návštevy u psychiatra:

https://katholisch.de/artikel/58836-papst-franziskus-ich-ging-einmal-pro-woche-zur-psychiaterin

Článok nesie jednoznačný názov – Pápež František: Raz týždenne som chodil k psychiatrovi

Ohľadom kandidátov na kňazstvo, ktorí majú sklony k preferovaniu tradičnej liturgie a zbožnosti sa vyjadril pápež nasledovne:

„Na týchto kandidátoch je zvyčajne niečo zlé, niečo, čo ich núti skrývať svoju osobnosť za rigidné a sektárske koncepcie.“

Celkové hodnotenie tzv. tradicionalistov v pápežovej autobiografii zhrnul portál Katholisch.de nasledovne:

„Za „pokrytectvo“ označil odpor v Cirkvi voči poskytovaniu sviatostí rozvedeným a znovu zosobášeným a voči žehnaniu homosexuálov: „Tradicionalizmus, trvanie na zaostalosti, ku ktorému dochádza každé storočie, je sociologicky zaujímavý fenomén, pretože vždy odkazuje na údajne dokonalú dobu, ktorá je zakaždým iná.“

BM

Zdroj: Katholisch.de, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)