Palermo, jeho katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sviatok svätej Rozálie

Branislav Krasnovský
15. júla 2025   Cirkev História Kultúra   Cestopis

Prišiel júl a s ním čas dovoleniek. Ako som už avizoval, tento rok sme sa rozhodli navštíviť sicílske Palermo a pokochať sa nielen miestnym nádherným prostredím, ale tiež sicílskym sakrálnym umením.

Odleteli sme v nedeľu skoro ráno zo Schwechatu a po 2 hodinách sme pristali v Palerme. Taxík nás odviezol priamo do centra Palerma, kde sme si objednali ubytovanie v jednom z apartmánov. Ubytovanie a okolie super, všade naokolo množstvo klasických sicílskych barov a reštaurácií. Ceny za ubytovanie a stravu, mimochodom vynikajúcu, nižšie ako na Slovensku.

To, že je na tom Taliansko ekonomicky lepšie ako Slovensko je pochopiteľné, Talianov je neporovnateľne viac (cca 60 miliónov) a aj keď sa veľa hovorí o korupcii, primitívoch a a škandáloch v talianskej politike a ekonomike, v porovnaní s trnavským gigantom Igorom a spol. je to evidentne slabý odvar, a možnože nie je možné pri 60 miliónovom štáte spôsobiť také škody, aké dokážu napáchať nekompetentní politici v krajine s 5 miliónmi obyvateľov. Navyše 60 miliónov Talianov toho dokáže vyprodukovať podstatne viac ako 5 miliónov Slovákov, evidentne aj preto je ekonomická situácia v Taliansku podstatne lepšia ako u nás. Toľko na margo toho, prečo je v Taliansku, konkrétne na Sicílii, lacnejšie a príjemnejšie ako na Slovensku.

Čo sa týka kultúry, umenia a architektúry, tu samozrejme nemá ani význam porovnávať. Tam, kde môže Slovensko predstaviť jednotlivé nádherné kultúrne pamiatky, dokážu Taliani predstaviť desiatky, ak nie stovky pamiatok a Sicília so svojou zmesou stredomorských architektonických štýlov rôznych období od staroveku až po 20. stor. (Taliani, Francúzi, Španieli, Byzantínci, Arabi…) patrí k perlám Stredomoria.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Palerme

V nedeľu sme v Palerme zašli do miestnej katedrály, zúčastnil som sa svätej omše o 18-tej hodine (Novus ordo) v taliančine, pretože do Palerma sme prileteli okolo 10-tej a ubytovali sa okolo 11-tej, potom sme šli na obed, povinná siesta a následne prvé prechádzky mestom. Katedrála je ozaj nádherná. Zasvätená je Nanebovzatiu Panny Márie, ako architektonický komplex sa vyznačuje prítomnosťou rôznych architektonických štýlov, úprav a prístavieb, posledné veľké zásahy sa uskutočnili v 18. stor.

Kostol nechal postaviť v roku 1185 Walter Ophamil, normanský arcibiskup z Palerma na ploche bývalej byzantskej baziliky. Starší chrám vznikol počas pontifikátu pápeža Gregora I. a neskôr, keď v 9. stor. Arabi dobyli Palermo, spravili z kostola mešitu. V rámci reconquisty však Taliani a Španieli Sicíliu spod arabského panstva oslobodili, mešitu prestavali a normanský arcibiskup Walter Ophamil je pochovaný v jednom zo sarkofágov v centrálnej krypte kostola. Pôvodná stredoveká katedrála mala pôdorys baziliky s troma apsidami.

Postupom času sa katedrála utešene rozrastala a v 14. a 15. stor. pribudli horné rady nárožných veží, v období ranej renesancie pribudla južná empora. Jej podoba sa však, žiaľ, nezachovala, pretože súčasný neoklasicistický vzhľad chrámu pochádza z rokov 1781 a 1801, kedy sa na prestavbe chrámu podieľali vynikajúci architekti Fernando Fuga a Giueppe Venanzia Marvuglia. Vynechám „zbytočné“ podrobnosti a sústredím sa len na základné aspekty:

Západný vchod je na súčasnej Via Matteo Bonello a má vzhľad zasadený do 14. a 15. stor. Je lemovaný dvoma vežami a má gotický portál prevýšený výklenkom so vzácnou madonou z 15. stor. Dve lemované ogiválne arkády, prechádzajúce cez ulicu, spájajú západnú fasádu so zvonicou, ktorá je pripojená k Arcibiskupskému palácu (dnes Museo Diocesano). Má hranatý vzhľad, ktorý v hornej časti zdobí jemná koruna menších zvoníc a malých arkád.

Južná strana má roztiahnuté vežičky a široký portikus (súčasný hlavný vchod) v goticko-katalánskom štýle s tromi arkádami, postavenými okolo roku 1465 a otvárajúcimi sa do námestia. Prvý stĺp naľavo patril pôvodnej bazilike a potom mešite, o čom svedčí aj verš Koránu, ktorý je na ňom vytesaný. Vyrezávaný portál tohto vchodu vytvoril v rokoch 1426 až 1430 Antonio Gambara, zatiaľ čo nádherné drevené listy sú od Francesca Mirandu (1432). Mozaika zobrazujúca Madonu pochádza z 13. stor., zatiaľ čo dva pamätníky na stenách, diela zo začiatku 18. stor., predstavujú bourbonského kráľa Karola III. a Viktora Amadea II. zo Sardínie, ktorí tu boli korunovaní (druhý so svojou prvou manželkou Annou Máriou d’Orléans v decembri 1713).

Priestor apsidy, ohraničený vežičkami a veľkolepo zdobený na vonkajších stenách, je súčasťou pôvodnej stavby z 12. stor., zatiaľ čo modernejšou časťou kostola je ľavá strana, ktorá má portál od Antonella Gaginiho zo začiatku 16. stor. Juhozápadná fasáda pri pohľade na Arcibiskupský palác pochádza zo 14. až 15. stor.

Interiér má pôdorys latinského kríža s loďou a dvoma loďami rozdelenými pilastrami. V prvých dvoch kaplnkách pravej lode sú hrobky panovníkov premiestnené v 18. stor. z ich pôvodných miest (väčšinou zo samotnej baziliky). Tu sú pozostatky cisára Henricha VI., jeho syna Fridricha II., ako aj pozostatky Petra II. Rímskeho, sarkofág Constance Aragónskej, Fridrichovej manželky. Pod mozaikovými baldachýnmi sú hrobky Rogera II., prvého sicílskeho kráľa, a jeho dcéry Constance. Posledné dve sa kedysi nachádzali v transepte katedrály Cefalù.

Kaplnka Najsv. Sviatosti oltárnej na konci ľavých lodí je zdobená drahými kameňmi. V presbytériu je kaplnka Sv. Rozálie, patrónky Palerma, uzavretá bohato zdobenou bronzovou bránou s relikviami a striebornou urnou zo 17. stor., ktorá je predmetom osobitnej zbožnosti. Vzácny je aj drevený chór v goticko-katalánskom štýle z roku 1466 a mramorové pozostatky retabula Gagini (odstránené počas úprav v 18. stor.), ako aj mramorová socha Madony s dieťaťom od Francesca Laurana a žiakov (1469), polychrómovaný kríž z 13. stor. od Domenica Gaginiho a Madonna della Scala od Antonella Gaginiho na hlavnom oltári novej sakristie. Relikviár katedrály je nesmierne bohatý – obsahuje relikvie sv. Kristíny, sv. Ninfy, sv. Kozmu, sv. Agáty a sv. Mamiliana, prvého patróna Palerma.

V krypte, prístupnej z ľavej strany, s krížovou klenbou podopretou žulovými stĺpmi, sa nachádzajú hrobky a sarkofágy rímskeho, byzantského a normanského veku. Pokladnica katedrály obsahuje poháre, rúcha, monštrancie, breviár zo 14. stor. a slávnu korunu Konstancie Sicílskej, zlatú čelenku nájdenú v jej hrobke v roku 1491.

Katedrála má poludník, ktorý možno považovať za starší typ heliometra (slnečné „observatórium“), jeden z množstva stavaných v talianskych kostoloch najmä v 17. a 18. stor. Tento postavil v roku 1801 slávny astronóm Giuseppe Piazzi, riaditeľ observatória v Palerme. Heliometer mal za úlohu štandardizovať na Sicílii meranie času. Na Sicílii sa totiž (24-hodinový) deň meral od okamihu východu slnka, čo samozrejme znamenalo, že žiadne dve miesta nemali rovnaký čas a čo je dôležitejšie, nemali rovnaký čas ako v Bazilike sv. Petra v Ríme. Bolo tiež dôležité vedieť, kedy nastala jarná rovnodennosť, aby sa zabezpečil správny dátum určenia Veľkej noci.

Ako už bolo povedané, kostol je zložený z rôznych architektonických štýlov, posledná veľká prestavba sa uskutočnila koncom 18. stor., keď sa radikálne prerobil interiér podľa návrhu Ferdinanda Fugu. V roku 1767 arcibiskup Filangieri poveril Ferdinanda obnovou. Práce sa začali až v roku 1781, nevykonal ich len Fuga, ale aj Giuseppe Venanzio Marvuglia a trvali až do 19. stor. Prestavba od Marvugliu bola v skutočnosti oveľa invazívnejšia a radikálnejšia ako projekty florentského architekta Fugu.

Svätý Mamilián a svätá Rozália, patróni Palerma

Svätý Mamilián z Palerma bol biskupom v Palerme a žil v 5. stor. Bol známy svojím bojom proti ariánskej heréze a dlhú časť života prežil v exile, kam ho vyhnal vandalský kráľ Geiserich. Uchýlil sa na ostrov Montecristo, kde podľa legendy porazil draka a premenoval ostrov z Montegiove na Montecristo.

Okrem ostrova Montecristo pôsobil aj na ostrove Giglio, kde zomrel. Svätý Mamilián je zobrazovaný ako biskup, často s drakom (alebo jeho pozostatkami) a niekedy s knihou alebo krížom. Uctievaný je pre svoju vernosť viere a statočný boj proti heréze, ako aj pre legendu o jeho pôsobení na ostrove Montecristo.

Pokiaľ sa sv. Mamilián v súvislosti s Palermom spomína najmä ako vyhostený biskup a jeho ďalší život je spojený s mestom Giglio a diecézou Pitigliano-Sovana-Orbetello, úplne inak je to v súvislosti s hlavnou patrónkou Palerma, sv. Rozáliou.

Keď sme prišli do Palerma, tak práve (14. a 15. júla) vrcholili slávnosti sv. Rozálie. Tento rok neboli oslavy také pompézne ako minulý (v roku 2024 sa totiž uskutočnili 400-ročné oslavy), napriek tomu na večerný pochod Palermom a oslavy spojené so sv. Rozáliou prišlo viac ako 300 000 ľudí. Priebeh osláv však mal už skôr profánny ako sakrálny charakter, pripomienkou, že ide o katolícky sviatok bola modlitba Otče Náš a Zdravas Maria, ktorá na oslavách odznela a ktorá nechávala ľudí vlažných – na rozdiel od ohňostroja a svetelnej šou, ktorá členom sprievodu naopak učarovala.

Fotografie sa mi preto veľmi robiť nechcelo, namiesto toho som si v miestnej kaviarni dal tri príjemné sicílske drinky limoncello, čím som si vyslúžil manželkino nadvihnuté obočie (tvrdím, že nezaslúžene – limoncello je diskrétny nápoj). Limoncello je taliansky citrónový likér, ktorý sa vyrába maceráciou citrónovej kôry v alkohole, následným pridaním cukrového roztoku a niekedy aj vody. Je to aromatický nápoj s obsahom alkoholu, zvyčajne 25 až 30 percent. Obľúbené je ako digestív, podáva sa chladené po jedle, ale tiež ako súčasť koktailov.

Manželka však predsa len natočila video z osláv, tak pripájam odkaz naň:

Čo sa týka sv. Rozálie, tak opäť len základné informácie, prípadný záujemca o podrobnejšie materiály na štúdium ich nájde na webe. Narodila sa okolo roku 1100 na Sicílii a umrela okolo roku 1165 na vrchu Monte Pellegrino pri Palerme (ideme tam dnes – v utorok počas dňa a navštívime aj miestne nádherné ossárium). Sv. Rozália je, ako som už spomenul, patrónkou Palerma a Sicílie a je tiež patrónkou proti epidémii moru.

Pochádzala zo šľachtického rodu. Gróf Sinibald bol údajne potomkom Karola Veľkého a matka Mária Guiscardiová bola spätá so sicílskymi Normanmi. Ohľadom života sv. Rozálie v šľachtickej rodine sú historické informácie pomerne skúpe, traduje sa však, že bola mimoriadne krásna, dobrá a zbožná katolíčka. Vzdala sa nádhery aristokratického života, výhodného sobáša s normanským šľachticom Baldovinom a rozhodla sa stať mníškou. Spočiatku vstúpila k baziliánkam, ktorých kláštor sa nachádzal v okolí Palerma, túžila však po pustovníckom živote a tak sa rozhodla uchýliť do jaskyne Quisquina nad Palermom. Uvádza sa, že rodičia a tiež ohrdnutý nápadník Baldovin sa snažili ovplyvniť miestne baziliánky, aby prestali držať nad sv. Rozáliou ochrannú ruku, aby sa vrátila domov a predsa len sa za Baldovina vydala.

Možno práve kvôli tomuto tlaku utiekla sv. Rozália do hôr a podľa tradície v jaskyni Quisquina navštívili sv. Rozáliu nielen rodičia, ale aj Baldovin s cieľom presvedčiť ju, aby sa vrátila domov a „umúdrila sa“, čo sv. Rozália odmietla. Sv. Rozália ostala ďalej v jaskyni nad Palermom, modlila sa za mesto a jeho obyvateľov.

Postupne ju začali v jaskyni navštevovať pútnici, ktorí sa chceli so sväticou pomodliť. Kvôli čoraz častejším návštevám napokon opustila sv. Rozália aj túto jaskyňu a uchýlila sa na vrch Pellegrino (je mi to naozaj úprimne ľúto, ale žiadna súvislosť so súčasným slovenským prezidentom sa dosiaľ v prípade sv. Rozálie, či Palerma nepreukázala 🙂 ).

Spomenutá jaskyňa na vrchu Pellegrino bola nesmierne nehostinná – ani divá zver ju kvôli vlhkosti a vode nechcela obývať. Sv. Rozália však bola so svojím výberom spokojná, pretože tu našla vytúženú samotu. Prežila tu približne 30 rokov života plného pokánia, zomrela niekedy okolo roku 1165, podľa legendy to bolo 4. septembra.

Následne zbožní obyvatelia Palerma a okolia, ale i katolícki pútnici z celého sveta začali cestovať k jaskyni, v okolí vznikali chrámy a katolícke spoločenstvá. Pustovníci sv. Rozálie sa riadili regulou sv. Františka a komunitu schválil pápež Július I.

V roku 1623 v palermskej nemocnici umierala miestna obyvateľka Girolama Gatto, už prijala aj viatikum, keď ju však navštívila svätá Rozália. Tá Girolame oznámila, že ak dá sľub, že navštívi Monte Pellegrino, vyzdravie. Girolama tak učinila, vyzdravela a v roku 1624 jaskyňu navštívila. Dve priateľky – Francesca Anfuso a Giacomina Amato, ju sprevádzali z Palerma na Monte Pellegrino. Po úkonoch zbožnosti Girolama Gatto pristúpila k jaskyni, kde kedysi sv. Rozália bdela pri modlitbách a v umŕtvovaní, napila sa vody z prameňa žblnkajúceho neďaleko jaskyne a zalial ju nevýslovný pocit blaha. Následne boli v jaskyni objavené pozostatky sv. Rozálie.

Palermský arcibiskup a kardinál Gianettino Doria (Doriovci sú starobylý janovský rod) sa usiloval o oživenie zbožnosti v Palerme, podporoval kult sv. Mamiliána, 24 palermských mučeníkov a takisto podporoval aj kult sv. Rozálie. Kostrové pozostatky svätice skúmal naozaj veľmi podrobne. V roku 1624 postihol Palermo strašný mor, ktorý doslova zdecimoval obyvateľstvo. Morová rana sa naviac bleskovo šírila nielen po Sicílii, ale zasiahla celý Apeninský polostrov. Palermo sa zmenilo v jeden veľký lazaret, aby sa neskôr stalo jedným veľkým cintorínom. Veriaci v Palerme sa úpenlivo modlili k Panne Márii a pridali k svojim modlitbám ešte aj ďalší sľub, že sa sv. Rozália stane patrónkou Palerma, akonáhle bude uznaná pravosť jej ostatkov, bude jej preukazovaná veľká úcta. Stalo sa tak počas pontifikátu pápeža Urbana VIII. – Rozália sa stala svätou. Historické pramene hovoria jasne: „V Palerme objavené telo sv. Rozálie, palermskej panny, za pontifikátu Urbana VIII. zázračne nájdené, v jubilejnom roku zbavilo Sicíliu moru.“

K dátumu 4. septembra boli uvedené tieto slová: „V Palerme sa narodila sv. Rozália, pochádzajúca z kráľovského rodu Karola Veľkého, ktorá z lásky ku Kristovi opustila otcovo vojvodstvo a kráľovský palác a viedla anjelský život ako pustovníčka v horách a jaskyniach.“

Rovnako pápež Urban VIII. dostal prostredníctvom kardinála od mesta Palerma darom vo vzácnom relikviári jeden zub svätice. Veľmi si tento dar vážil a ako výraz vďačnosti svätici venoval vznešenú latinskú modlitbu, ktorú citoval Mons. Giovanni Roscioliz Foligna na akadémii ku cti sv. Rozálie, 5. apríla 1628. Tak sa začala šíriť úcta ku sv. Rozálii. Tej, ktorá si za života zvolila temnotu a skrytosť, sa po smrti dostalo jasu slávy a cti oltára.

Modlitba k sv. Rozálii, kardinál De Giorgi, arcibiskup Palerma

Svätá Rozália, lesknúca perla panenskej svätosti,
nášho mesta Palerma,
k tebe sa s dôverou obraciame v modlitbe.

Ty, ktorá si sa uchýlila do samoty Monte Pellegrina,
nie, aby si sa vzdialila mestu,
ale aby si nad ním bdela v modlitbe a pokání,
a tak ho oslobodila od moru všetkého zla,
pomôž nám oslobodiť sa od hriechu,
ktorý je koreňom všetkého zla v spoločnosti
a zamerať náš život na Boha, zdroj všetkého pokoja.

Ty, ktorá si bola vždy verná milosti a krstným záväzkom,
pomôž nám uvedomovať si stále viac túto prvú sviatosť viery,
ktorá nás urobila adoptívnymi Božími deťmi
a darom Ducha Svätého nás nasmerovala na Ježiša Krista.

Aby sme s ním žili verne a dôsledne,
aby sme boli „soľou zeme a svetlom sveta“,
evanjeliovým kvasom náboženskej, morálnej
a spoločenskej obnovy nášho územia.

Upevni našu vieru,
aby sme ju otvorene vyznávali a odvážne hájili,
aby sme sa nikdy nehanbili za evanjelium
a deň čo deň ho vkladali do nášho života.

Oživ našu nádej,
založenú na prísľuboch Toho, ktorý neklame
a je nám po boku predovšetkým v hodine bolesti a skúšky.
Daj, nech je naša láska činná,
nech je láskou samotného Boha vyliatou do našich sŕdc,
aby sme ho dokázali vidieť, milovať a slúžiť mu vo všetkých ľuďoch,
najmä v tých najmenších, chudobných, chorých a vydedených.

Vedení Pannou Máriou,
sprevádzaj nás na ceste kresťanského života,
ktorý nás od Krista a s Kristom,
skrze Ducha svätého vedie k Otcovi,
aby sme bez prestania budovali jeho Kráľovstvo v pravde a živote,
svätosti a milosti, spravodlivosti, láske a v pokoji. Amen.

***

Vo štvrtok, milí čitatelia, by som rád pokračoval článkom o našej návšteve miestneho kapucínskeho ossária a takisto kostola del Gesu v Palerme.

PDF (formát pre tlač)