Opravu strechy kláštora bosých karmelitánok v Detve rekonštruujú vďaka milodarom

19. mája 2021   Aktuality

Strecha kláštora bosých karmelitánok v Detve sa vďaka finančnej pomoci dobrodincov dočká rekonštrukcie. Sestry karmelitánky požiadali o pomoc a zbierka bola natoľko úspešná, že sa bude môcť zrekonštruovať celá strecha kláštora.

Kláštor Božieho milosrdenstva a Kráľovnej Karmelu v Detve bol slávnostne posvätený vtedajším biskupom Rudolfom Balážom v roku 2007. Po štrnástich rokoch sa už začína prejavovať opotrebovanie stavby. Ako potvrdil aj predstavený komunity bosých karmelitánov v Banskej Bystrici Dušan Hricko, výzva na zbierku mala veľkú odozvu: „De facto do dvoch týždňov bolo nazbierané toľko peniažkov, koľko bolo potrebné. Kaplnka je srdcom kláštora. Pre nás to bol zázrak. Odovzdali sme to svätému Jozefovi. Zase pomohol tam, kde mal,“ povedal Hricko.

S realizáciou opráv sa začalo už vo Veľkom týždni a bude sa, podľa rektora duchovnej správy bosých karmelitánov v Meste pod Urpínom Dušana Hricka, pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Zatiaľ práce čakajú kvôli nepriaznivému počasiu. Sestry karmelitánky ďakujú za každý jeden milodar a uisťujú všetkých, že sú v ich modlitbách.

Začiatky karmelitánskeho rádu siahajú do Svätej zeme, až k prorokovi Eliášovi, ktorý v samote hory Karmel hľadal Boha. Stal sa tak vzorom pustovníckeho života. Jeho slová: „Žije Pán, v ktorého službe stojím“ (lKr 17, l) sú vzorom života v Božej prítomnosti, ktorý sa stal základným prvkom karmelitánskej spirituality.

V 11. – 12. storočí sa usídlili na hore Karmel pustovníci, ktorí si zvolili za Matku a patrónku Pannu Máriu. Tajomstvo jej života a spojenia s Kristom rád prijal za svoj ideál. Svätá Terézia zvolila pre sestry čisto kontemplatívnu formu života, ktorej srdcom je dôverné priateľstvo s Kristom, osobný vzťah s Bohom.

Skrytým životom modlitby majú sestry slúžiť rozvoju Božieho kráľovstva adoráciou, chválou a vďakyvzdávaním Bohu príhovorom za Cirkev, za celý svet a za všetkých, ktorí to potrebujú v starostiach aj v radostiach, modlitbou za mnohých, ktorí sa nemodlia a nemajú vieru, svedectvom o existencii živého Boha, ktorý býva uprostred nás.

V 13. storočí museli mnísi kvôli silnejúcim útokom moslimov opustiť Svätú zem a presťahovali sa do Európy. V 16. storočí dvaja veľkí španielski mystici – sv. Terézia od Ježiša (z Avily) a sv. Ján od Kríža – reformovali Karmel. Bol to návrat k prvotnej charizme: k ideálu pustovníckeho života, k mlčaniu, k úplnému zdržiavaniu sa mäsa, k skrytému životu v klauzúre, k pravidelnej vnútornej modlitbe a k modlitbe v chóre, ako aj k prvkom komunitného života. Obidvaja, sv. Terézia a sv. Ján, nám odovzdali vo svojich spisoch dôležitú náuku o hlbšom spoločenstve s Bohom a ceste vnútornej modlitby.

Apoštolát, ktorému sa majú venovať bosé karmelitánky, je výlučne apoštolát modlitby a obety.

BK

Zdroj: bosikarmelitani.sk

PDF (formát pre tlač)