Obmedzí sa slávenie starej omše počas svätodušnej púte Paríž – Chartres?

30. decembra 2024   Krátke správy

Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí každý rok zvyšuje kontrolu svätodušných púti, či sa počas púte dodržiavajú požiadavky motu proprio Traditionis custodes a následne vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, ako sa púte konajú. Tu však platí axióma, že každý má právo byť nespokojný, aj dikastérium má toto právo. Každý má však tiež právo nezaoberať sa nespokojnosťou druhých, nebrať ju vážne a nekaziť si tak krásny deň.

Liberáli v Cirkvi sú znepokojení tým, ako sa dokument Traditionis custodes na púti Paríž – Chartres nedodržiava a tak by mohlo byť teoreticky slávenie tradičnej latinskej omše na výročnej svätodušnej púti obmedzené. Informuje o tom Catholic Herald s odvolaním sa na správy francúzskych katolíckych novín La Croix.

La Croix má dobré a úzke kontakty s Francúzskou biskupskou konferenciou, takže na základe týchto informácií uvádza, že Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí dokonca prehodnocuje povolenie púte. Dikastérium je evidentne toho názoru, že organizátori nedodržali požiadavky pápežského motu proprio z roku 2021.

Veľmi populárna púť z Paríža do Chartres je vždy plná tradičných katolíkov. V roku 2010 sa jej zúčastnilo 10 000 ľudí. V roku 2023 museli organizátori obmedziť registrácie na 16-tisíc ľudí. Pozitívna informácia – v roku 2024 počet pútnikov dosiahol nové maximum – 20 000 pútnikov.

Počas púte sa slávi tridentská omša, lebo sa počas púte môže sláviť. Dokument Traditionis custodes stanovuje, že o slávení starej omše v katedrálach a farských kostoloch rozhoduje Vatikán. Oslavy vo farských kostoloch alebo katedrálach sú teda bez výslovného povolenia Svätej stolice zakázané. Ale kontrolu nad púťami a súkromnými kaplnkami dokument Traditionis custodes nemá.

Nasledujúca púť Paríž – Chartres sa bude konať od 7. do 9. júna 2025. Organizátori oznámili, že každý deň sa bude slúžiť svätá omša v tradičnom rímskom obrade. Podľa ich predstáv by sa svätá omša mala slúžiť aj v katedrále Notre-Dame v Paríži, po prvý raz od roku 2018 po dokončení reštaurátorských prác. Pravdepodobne si však Francúzska biskupská konferencia dá veľký pozor, aby sa tak nestalo.

Rád by som na záver tejto správy upriamil pozornosť na všeobecné skúsenosti a pravidlá z vojenského života. V armáde po stáročiach skúseností vedia, že sa zbytočne plytvá dôstojníckou autoritou, ak dôstojník požaduje plnenie nezmyselných príkazov. Pod hrubým nátlakom alebo z dôvodu vypočítavej poslušnosti síce vojaci môžu urobiť to, čo od nich dôstojník požaduje, urobia to však neporiadne a na dôvažok začnú dôstojníka oprávnene považovať za „debila“. Dôstojníkovi je to samozrejme jedno, čo si o ňom vojaci myslia, keď sa mu však nedarí, kladie si neustále otázku, kde urobil chybu, že sa mu situácia vymyká spod kontroly. A nenávidí Švejka za jeho kreativitu.

Našťastie to v Cirkvi nikdy nebude fungovať tak ako v armáde. Nefungovalo to za prvého pápeža sv. Petra, nefunguje to tak ani za terajšieho pápeža Františka, a nebude to fungovať ani za budúcich pápežov. Ak by totiž náš Pán Ježiš Kristus chcel, aby to fungovalo v Cirkvi ako v armáde, tak by dal Cirkvi také príkazy a nariadenia, aké vládli v rímskych légiách.

BK

Zdroj: Catholic Herald, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)