Novozélandská schizofrénia: obmedzovanie bohoslužieb, uvoľňovanie eutanázie
31. mája 2020
Aktuality
Potrat bol v marci dekriminalizovaný a referendum o „dobrej smrti“ prebehne v septembri.
Paradoxy zdravým rozumom nepochopiteľné, ale od tých, ktorí bojujú proti životu, ani nemožno čakať logiku. V marci toho roku boli v krajine po vyše štyridsiatich rokoch dekriminalizované umelé potraty, čo je vydávané za veľké víťazstvo ženských práv, hoci takéto zákony väčšmi oslobodzujú mužov. Štyridsaťročná predsedkyňa vlády Jacinda Ardernová sa teraz horlivo pripravuje na dobytie ďalšieho „štítu“ – na legalizáciu eutanázie a asistovanú samovraždu referendom, ktoré sa uskutoční v septembri. V novembri 2019 parlament po diskusii, ktorá trvala dva roky, schválil návrh zákona o tzv. „konci života“ so 69 hlasmi za a 51 proti. Nový zákon „má umožniť nevyliečiteľne chorým pacientom s diagnózou menej ako šesť mesiacov života podstúpiť asistovanú samovraždu“, ale je to zákon s veľmi veľkými dierami, ktorý nepožaduje prítomnosť svedkov, ani obdobie pre zvažovanie predtým, než sa „lekári stanú sériovými vrahmi financovanými štátom“.
Veľkú obavu vyjadrila organizácia Right to Life New Zealand, podľa ktorej „eutanázia sa týka lekárov, ktorí zabíjajú svojich pacientov, alebo im pomáhajú pri spáchaní samovraždy“. Eutanázia je preto «[…] skutočné zlo,“ tvrdí organizácia a: «nijaké referendum nemôže legitimizovať to, čo je zlé.
Eutanázia áno, ale omše nie.
Jacinda Ardernová sa narodila v mormónskej rodine, ale ako dvadsaťročná túto cirkev zanechala, pretože s ňou bola vo vnútornom konflikte kvôli právam gejov. Teraz postupuje ako buldozér, ktorý chce zabezpečiť všetky možné práva pre všetky možné menšiny. Je to tá istá Ardernová, ktorá začiatkom mája oslavovala dosiahnutie prahu „nulovej nákazy“ koronavírusom a bola vyzdvihovaná za svoj prístup k pandémii: Už na konci apríla niektoré školy a maloobchodné predajne boli otvorené, hoci len v obmedzenom režime a pri dodržaní predpísaných opatrení a sociálnej vzdialenosti. Počet otváraných prevádzok sa ustavične rozširoval a epidemiologické opatrenia sa rýchlo uvoľňovali s jednou výnimkou: bohoslužby.
Kiná, bary a reštaurácie sú otvorené čo najväčšiemu počtu ľudí v rámci obmedzení a stanovených rozostupov. Kostoly sú síce otvorené, ale počet účastníkov bohoslužieb nesmie prekročiť desať, a to ani pri dodržaní všetkých procedúr spojených s dezinfekciou a evidovaním prítomných. Nie je však jasné, prečo v situácii, keď je vírus je už takmer eliminovaný, treba tak tvrdo dodržiavať obmedzenia práve pri účasti na bohoslužbách. Bohoslužby je síce možné naďalej sledovať online, to však určite nemôže nahradiť osobnú prítomnosť na náboženských obradoch.
Stručne povedané, zdá sa, že novozélandská vláda viac dôveruje reštauráciám než duchovným a praktizovanie náboženstva považuje za akúsi folklórnu udalosť, bez ktorej sa človek ľahko zaobíde.
Autentická viera však prospieva aj zdraviu a najmä drasticky znižuje prípady tzv. „smrti zo zúfalstva“, čiže práve tých úmrtí, ktoré vláda chce uľahčiť dekriminalizáciou eutanázie.
MH

