Novinári odhalili, že tzv. zelenú energiu zabezpečuje aj spaľovanie uhlia a otrocká práca

19. mája 2021   Aktuality

Pokrytecká zelená ekoideológia ľavicových podnikateľských papalášov získala ďalšiu škvrnu na svojej propagandistickej prezentácii. Aj doteraz bolo síce všeobecne známe, že tzv. zelená energia je zábavkou predovšetkým stredostavovských mestských vrstiev, žijúcich v luxusných štvrtiach a plytvajúcich peniaze daňových poplatníkov na vzbudenie vlastného dobrého pocitu z predražených ekologických dekorácií. Tiež bolo zrejmé, že na lokálne vytváranie týchto ekologických kulís v štátoch, kde sa papaláši zdržujú, sa minie toľko neekologicky vyprodukovanej energie, že nakoniec je celý efekt opačný, čiže ešte menej ekologický. Teraz sa však ukázalo, že zabezpečenie presadzovania tejto ideológie a dobrého pocitu ľavicovo-liberálnych odchovancov univerzít a mimovládnych organizácií, umožňuje aj masívne neekologické spaľovanie uhlia v Číne a nútená práca čínskych občanov.

Novinárka Clare Duffyová zo CNN uvádza správu, ktorá monitoruje autonómny región na severozápade Číny, Sin-ťiang. Je to aj miesto, kde je umiestnené najvýznamnejšie centrum na výrobu materiálov do solárnych panelov. Tie sú podľa priaznivcov zelenej obnovy Európy budúcnosťou energie a garantom ekologickej obrody.

Správa uvádza, že regionálny gigant Xinjiang Hoshine Silicon Industry vyrába takmer polovicu svetového polysilikónu používaného na výrobu solárnych panelov. Celkovo sa v Číne vyrába 70 %, či dokonca, podľa iných zdrojov, až 90 % tohto materiálu, používaného vo svete na výrobu solárnych panelov. Hlavný produkt – metalurgický kremík, sa získava z drveného kremeňa. A ako? Obrovské množstvá energie, potrebné na technologické spracovanie tohto materiálu, sa získavajú jednoducho a klasicky – spaľovaním uhlia. Ako vždy. Lokálne ekologické divadlo v Európe a USA, má teda za svojimi kulisami, klasickú spaľovaciu výrobu energie. A čo na to úbohá klíma…?

Pod zorným uhlom tejto pokryteckej maškarády dostáva celá ekologická agenda príchuť luxusu pre pseudo-humanistické západné elity, ktorý je zabezpečovaný práve tými postupmi, voči ktorým tak hlasne vystupujú. Ťažko si dokážeme predstaviť trápnejšie divadlo, práve kvôli ich patetickému moralizujúcemu pokrikovaniu, ktorým otravujú ľudí. Pripomína to správanie komunistických papalášov, ktorí hanobili západné výrobky a tajne ich pritom nosili svojim manželkám a deťom.

Čo je však ešte horšie, práca čínskych občanov v továrňach na výrobu materiálu do solárnych panelov nie je výrazom nadšeného komunistického budovateľského úsilia, a dokonca ani bezškrupulózneho preplácania robotníkov zo strany firiem. Podľa Duffyovej boli totiž miestni poľnohospodári vyhodnotení čínskou vládou ako „prebytoční“ v sektore agrikultúry a preto boli „umiestnení“ do tovární na výrobu polysilikónu. Kedysi sa takýto postup nazýval „nútené práce“ a v podstate išlo o určitú formu otroctva. Takže luxus a zelená ideológia rozmaznaných európskych ľavičiarov, je v podstate umožnená len vďaka otrockej práci, bezohľadnému ničeniu poľnohospodárstva a neekologickému spaľovaniu uhlia.

To by však nemalo nikoho prekvapiť. Svet sa príliš nezmenil, len zväčšil. Jeho základné pravidlá zostávajú stále rovnaké a jedno z nich: nič nie je zadarmo, stále platí. Každý luxus horných vrstiev musí niekto odpracovať a zaplatiť. A nič na tom nezmení ani fakt, že súčasné horné vrstvy vo svojom pokrytectve dokážu odsunúť otrokov na koniec sveta a zatiahnuť za nimi záves, aby oči pokrokových občanov neboli príliš znepokojované. Horšie je, že nás okrem užívania si svojho luxusu, ešte navyše mentálne terorizujú a otravujú svojím pseudohumanizmom a ľudskoprávnou ideológiou.

Lacné odevy, stále nové a nekvalitné, lacná elektronika, lacné potraviny – to nie je výsledkom „trhu“ a ekonomickej geniality držiteľov Nobelovej ceny, ale toho, čo už Aristoteles vo svojej Politike označil ako nevyhnutnosť pre pohanskú spoločnosť – otrokárstva. Tento jav tak nemusí byť nazývaný, a Aristoteles by možno súhlasil s jeho premenovaním a modifikovaním, podstata však zostáva – luxus pánov musí niekto odpracovať. Menší luxus pre menej pánov, znamená menej otrokov, väčší luxus pre veľa pánov, veľa otrokov. To, že ich nevidíme nám síce môže prinášať sladký pocit humanizmu, avšak nič to nemení na krutej pravde.

Kresťanská spoločnosť, ktorá bola schopná a ochotná túto formu donucovania aspoň všeobecne obmedziť, na mieru limitovanú faktom dedičného hriechu, je preč a novopohanská spoločnosť prišla zatiaľ s pokryteckým riešením: skrývať, zamlčiavať a prekrývať ideológiami. Až kým ju hra na skrývačku neprestane baviť.

BM

Zdroj: PCH24, zdroj titulného obrázka

PDF (formát pre tlač)