Nevedel som, že katolícka viera je taká krásna… (4. časť): Keď začali ožívať aj kamenné múry
Jakub Tužinský
18. novembra 2025
Cirkev Spoločnosť
Cestopis
predchádzajúce časti:
Nevedel som, že katolícka viera je taká krásna…
Nevedel som, že katolícka viera je taká krásna… (2. časť): Vstúpte do Veľkého príbehu
Nevedel som, že katolícka viera je taká krásna… (3. časť): Ako som vkročil do Veľkého príbehu
***
Začína sa posledné dejstvo, do ktorého môžete vstúpiť aj vy. Či už sedíte na gauči, na stanici alebo ste len uponáhľaným človekom – zastavte sa na chvíľu. Nechajte okolitý svet, ktorému bežne venujete toľko pozornosti a dovoľte svojej mysli putovať bez hraníc – časom aj priestorom.
Pripravte sa. Vyrážame na púť do Veľkého Príbehu…
Po sochách začali ožívať aj múry
Ako som už spomenul v predchádzajúcom článku, miestami, kde „sochy začali ožívať“, boli hroby svätých.
Už tri roky po sebe sa mi dostalo tej milosti navštíviť hroby apoštolov, cirkevných Otcov a Učiteľov, ako aj mnohých ďalších svätých.
Vždy to bolo v kruhu bratov, s ktorými neprestávame hľadať pravdu. Vždy to bolo veľké požehnanie.
Moja posledná púť, v ktorej vám budem robiť sprievodcu, bola však iná ako ostatné. Absolvoval som ju celkom sám. No predsa akoby som prítomnosť neviditeľných dokázal viac vnímať.
Počas polroka pobytu v Holandsku som videl mnohé krásne miesta, no záverečná púť bola skutočným vrcholom.
Na tejto púti totiž už neožívali len sochy, ale aj múry.

Múry Veľkého Príbehu sú zázračnejšie než akákoľvek čarodejnícka fantázia, žiadajú ísť do hĺbky…
Zdroj: ChatGPT
Týždeň na hore Tábor
Program sa vyskladal akoby sám. Plánoval som ho, no rôzne okolnosti jeho priebeh ovplyvnili tak, že výsledok predčil všetky moje očakávania.
V priebehu pár dní som mohol navštíviť niekoľko významných miest našej katolíckej histórie, ale múry predo mnou ožili po prvýkrát.
Disclaimer
Predtým, než začnem maľovať, malé upozornenie.
Pridám aj videá – to, čo som sám videl prvýkrát, bolo pôvodne natočené len pre pár priateľov. Pomohlo im to vkročiť do atmosféry, tak si vravím, že by to mohlo povzbudiť aj ďalších.
Je to skôr „nízkorozpočtové pútnické kino“ 😊, ale možno práve tá jednoduchosť niekoho osloví.
Dublin (Írsko)
Naše putovanie začína cestovaním späť v čase takmer o tisíc rokov k stredovekému majestátu – katedrále Christ Church (Kristov kostol) v Dubline.

Zdroj: WikiCommons a archív autora
Vo svojich útrobách uchováva aj srdce sv. Vavrinca O’Toole – patróna Dublinu. V roku 2012 ho niekto aj ukradol, ale po šiestich rokoch (2018) sa našlo.
Zaujímavé, že práve srdce. Práve o jeho zmenu sa najviac usilujem. Je to ťažká orba, preto rád využívam príležitosti, kedy môžem o zmenu prosiť.
Posúvame sa v čase o ďalších dvesto rokov – na univerzitu, kde sa nachádza výstava Knihy z Kellsu (Book of Kells) – knihy evanjelií napísaných ozdobnou a čiastočne ilustrovanou latinčinou z 9. storočia, ktorej originál tam prechovávajú ako národný klenot. Myslel som si, že je to skôr svetská knižnica…
Som rád, že práve evanjeliár je stále klenotom v srdci a histórii Írska, aj napriek sekularizácii, ktorá neobišla ani tento kraj.

Zdroj: archív autora
Ďalšia cesta vedie z Dublinu na sever – z poznania k dotyku, z histórie k prítomnosti svätých.
Downpatrick (Severné Írsko)
Kráčame o ďalších niekoľko storočí do minulosti, až do éry cirkevných Otcov – do piateho storočia. Ocitáme sa v meste Downpatrick neďaleko Belfastu, na prvom mieste pôsobenia sv. Patrika.
Prichádzame do múzea, ktoré mu je osobitne venované a kde nachádzame pôsobivé spracovanie jeho životopisu. Ochutnajte sami – Promovideo Centra sv. Patrika.
Ďalej sa uberáme k neďalekej katedrále Svätej a nerozdelenej Trojice z 12. storočia. Tu je niečo naozaj výnimočné. Stretávame sa so samotným sv. Patrikom pri jeho hrobe.
Mne sa tým splnil jeden z mojich snov. Je to pre mňa dôkazom, že Boh nás tak miluje, že mu nie sú ľahostajné ani naše sny.
A tu prichádza prvé prekvapenie púte: pri sv. Patrikovi nie sme sami. Spoločnosť mu robia aj ďalší dvaja patróni Írska – sv. Brigita z Kildare a sv. Kolumbán. Viac vo videu Downpatrick – Hrob sv. Patrika, YouTube.
Dostalo sa nám teda možnosti uctiť si apoštola Írska, ktorého život má zásadný dopad na našu civilizáciu. Dokonca aj anglikáni a mnohí protestanti sa skláňajú v úcte pred jeho životom.
Čo však má jeho život spoločné s našou civilizáciou?

Zdroj: archív autora
Jeho nasledovníci neostali len v Írsku a Škótsku, ale prišli aj do mnohých kútov vtedajšej Európy. V dobe pádu Rímskej ríše to boli oni, kto zachránil kresťanskú, ale aj antickú literatúru. Americký historik Thomas Cahill v knihe Ako Íri zachránili civilizáciu napísal: „Bez Írov by svet, ako ho poznáme, zmizol v chaose temného veku.“
Patrikovo autobiografické Vyznanie (30 – 60 min čítania dostupných v češtine tu) je dôvodom, prečo mi je taký blízky. Uvidel som ako hlboko Boh dokázal zmeniť srdce jedného ľahkovážneho bohatého mladíka.
Aké veľké ovocie to prinieslo. Koľko nesmrteľných duší sa skrze jeho službu zachránilo a srdcia koľkých to zasiahlo.
Najvzácnejším darom, ktorého sa mi vďaka jeho svedectvu dostalo je nádej.
Priatelia, toto je však nádej pre každého. Boh nehľadí na tituly, majetok či svaly. Hľadí na tých, čo ho hľadajú.
Maastricht (Holandsko)
Naše putovanie pokračuje v krásnom historickom meste Maastricht.
Konkrétne v katedrále sv. Serváca, kde je uložené jeho telo, aj najväčšia pokladnica relikvií v Holandsku. So sv. Servácom – prvým maastrichtským biskupom – sa tak dostávame až do štvrtého storočia.
Len sa pozrite na krásu chrámu i pokladnice a nasávajte.
Tu je len na niekoľkých fotografiách, ale video prehliadku môžete absolvovať na mojom youtubovom kanáli Maastricht – Katedrála sv. Serváca, YouTube.
Keď sa so mnou zúčastníte video prehliadky, uvidíte koľko vzácnych relikvií je v pokladnici. Apoštoli, cirkevní Otcovia, Učitelia, panny a ďalší.
Človek sa tu môže dotknúť histórie a zároveň nechať, aby aj on bol dotknutý spoločenstvom oslávenej Cirkvi. Myslím, že práve to sa stalo aj mne.

Zdroj: archív autora
Banneux (Belgicko)
Do pohraničného Banneux, kde sa udialo jediné Cirkvou uznané zjavenie v Belgicku, prichádzame v rovnakom dni, ale až za tmy. Nemáme možnosť vidieť krásny areál vo svetle dňa.
Jednu jedinečnú vec však k dispozícii máme – úplné ticho. Tak tu človek môže spočinúť pri nohách Panny Márie.
Prístup k miestu zjavenia je tu bez obmedzení, preto je možné nasávať jeho hlbokú atmosféru.
Aj v tomto prípade sa Svätá Panna zjavila deťom – čistým v srdci, verným, vnímavým a schopným úžasu. Azda preto Pán Ježiš povedal, že ak sa neobrátime a nebudeme ako deti, nevojdeme do Božieho kráľovstva (Mt 18,3).

Zdroj: archív autora
Kolín (Nemecko)
Dostávame sa na rozhodujúce miesto nášho putovania – tam, kde sa nám naskytne najhlbšie spojenie s krásou, históriou a majestátnosťou Veľkého Príbehu.
Prichádzame do Nemecka. Podobne ako naši futbalisti.
Aj my si uvedomujeme svoju malosť v porovnaní s gigantom, s ktorým sa chystáme stretnúť – a zároveň v sebe nesieme túžbu byť v spoločenstve víťazov.
Našou poslednou zastávkou je „Rím severu“ – Kolín, kde sa nám naskytá možnosť zažiť kolínsky Dóm. Jeho sláva sa nedá pochopiť skôr ako pred ním stojíte – a ešte viac sa rozvíja, keď začnete spoznávať jeho históriu (viac nájdete na videách Kolínsky Dóm, YouTube).
Je taký majestátny, že okolité katedrály pôsobia popri ňom ako nenápadné kaplnky. Je to živý dotyk histórie i večnosti. Už len pri jednej vitráži by bolo možné stráviť hodiny.
Skutočné spoločenstvo so svätými pri toľkých ostatkoch, ktoré sú tam nazhromaždené (časti Kristovho kríža, klinec, Petrova palica i okovy, apoštoli, mučeníci, vzácne náčinie a mnoho iného).

Zdroj: archív autora
Slávni stavitelia
Keď sa dozvedáme, že jeho výstavba trvala 632 rokov, úžas rastie. Mnohí stavitelia vedeli, že sa nikdy nedožijú dokončenia stavby a napriek tomu sa obetovali.
Aj katedrálny bulletin to označil ako dôkaz, že ich motivácia musela siahať až za hranice tohto sveta. Oni totiž poznali slávu Veľkého Príbehu, ktorý presahuje do večnosti. Nebáli sa obetovať svoj čas, pohodlie i peniaze, aby mohli byť súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Vedeli, že takéto putovanie životom ich dovedie k trvalému bohatstvu.
Zanechali svoj malý príbeh, ktorý by sám o sebe zanikol, a obetovali sa pre väčšiu slávu. Teraz ich mená takmer nikto nepozná, ale koľkí za nich môžu mať vďaka takej viere večne slávne mená v Nebi? Preto sú silným príkladom aj pre nás. Pre mňa ako človeka túžiaceho po svetskej sláve to bola úžasná lekcia toho ako sa získava tá večná.
Zachovanie pôvodného plánu
Ďalším zaujímavým faktom je, že Dóm dostavali, pretože sa nikdy neodklonili od pôvodných plánov. Možno v tom uvidieť výstižný obraz Cirkvi, jej svätej náuky a z toho plynúceho ovocia.
Kto stavia podľa tohto plánu (alebo sa o to aspoň usiluje) buduje dom – Cirkev a smeruje do domu večnej radosti. Kto ho mení, už stavia iný dom, ktorý nepostavil Pán a kráča smerom, kde radosti niet.
Stĺp v chráme živého Boha
Uvedomil som si, aké to musí byť úžasné byť stĺpom v chráme Živého Boha (Zjavenia 3. kap.). Pochopil som, že to je ukotvenie identity v Bohu a viere. Pevnosť čností. Sila, o ktorú sa môžu iní oprieť. Stĺp, ktorý vydrží až do večnosti.
Symbolický koniec
Poslednou zástavkou je srdce katedrály – relikviár s pozostatkami troch mudrcov. Kde by mohla skončiť takáto púť, ak nie pri pútnikoch par excellence?
Doputovali sme k prvým pohanom, ktorí našli Mesiáša. Oni dali všetko, preto všetko dostali. Teraz je rad na nás…

Zdroj: archív autora
Musím priznať, že čas strávený v Kolíne (vrátane chvíle pri nohách sv. Alberta Veľkého) bol pre mňa najsilnejším okamihom celej púte. Znie vo mne dodnes. Kiežby som si dokázal uchovať túto milosť v srdci a rozhojňovať to, čo som prijal.
Na pamiatku som si dokonca kúpil aj malý sadrový model Dómu – aby som na to nezabudol. 😊
Záver, ktorý je začiatkom
Táto púť sa skončila. No nech sa ňou neskončí aj oslava Boha. Naopak – nech nás vedie k jeho stálej oslave v našich životoch.
Veď celé toto putovanie smeruje k nášmu milému Spasiteľovi, ktorého môžeme stretnúť aj v najbližšom kostole.
A preto túto sériu nemôžem ukončiť inak, ako ódou na Božskú liturgiu.
Ó Božská liturgia,
ty si centrom všetkého:
každého chrámu, celej viery, celej Cirkvi,
celého duchovného života i sveta, neba i zeme.
Ty si Bohom daná cesta jeho oslavovania.
Ty si oslavou centra celého vesmíru – Božského Syna,
Spasiteľa Ježiša Krista
a sprítomnením jeho zachraňujúcej a slávnej obety.
Ty si slávou i dôvodom katedrál,
ty si poriadkom i balzamom pre dušu,
ty spájaš nebo so zemou,
Cirkev víťaznú, bojujúcu i trpiacu.
Ó Božská liturgia,
ty zvuk nebeskej melódie, ty predchuť neba,
daj sa nám spoznať,
aby sme ťa mohli väčšmi milovať
a Krista, nášho Kráľa dôstojne uctievať.
Amen.

