Nerozumiem pojmu „anonymní kresťania“, ale poznám veľa „anonymných protestantov“. Preskúmajte, či aj vy nie ste jedným z nich…

Jakub Tužinský
17. decembra 2024   Cirkev Spoločnosť   Komentár

Určite ste sa už stretli s pojmom anonymní kresťania. Rozumiete tomu pojmu? Ja teda nie. Nechýba tomuto pojmu elementárna logika? Je to vôbec možné? A poznáte veľa anonymných kresťanov? Ja žiadneho. Poznám však veľa anonymných protestantov, ba dokonca pred časom som zistil, že som bol sám jedným z nich. Nechýba však aj tomuto pojmu logika? Poďme sa na to bližšie pozrieť a preskúmať, ako to je. A s rukou na srdci si po prečítaní článku úprimne odpovedať, či náhodou nie ste jedným z nich (alebo aspoň z časti)…

Nelogickosť pojmu anonymní kresťania

Najprv si zadefinujme, kto sú to (údajní) anonymní kresťania. Sú to kresťania, ba dokonca katolíci, avšak bez toho, aby o tom čokoľvek tušili. A tak bez toho, aby o tom tušili, budú spasení. V čom tomuto známemu pojmu chýba logika? Predstavte si, že napr. firma Microsoft robí nábor zamestnancov, zverejní inzerát, kde uvedie popis práce, požiadavky i benefity. Vy ste nikdy nepočuli o tejto firme, neviete programovať a nemáte doma ani počítač. No tu zrazu vám príde gratulačný list, že vás prijali na miesto programátora.

„Anonymní kresťania“ zas nikdy nepočuli o katolíckej Cirkvi, jej viere, morálke a ani o Pánovi Ježišovi. Majú dedičný hriech (o ktorom nevedia), množstvo osobných hriechov (o ktorých vedia) a nemajú žiadne nástroje na to, aby svoj stav zmenili a žijú podľa svojich pohanských zvykov. No napriek tomu po smrti predstúpia pred Kristovu súdnu stolicu a rozsudok bude, že idú do Neba. Ťažko povedať, ktorý z týchto dvoch príkladov je viac vzdialený od reality.

Alebo z opačnej strany. Predstavte si, že neviete o tom, že podľa zákona máte uhradiť nejaký poplatok. Bežne sa vám stáva, že pre vašu nevedomosť vám odpustia úhradu? Potom by bolo dokonca lepšie nevedieť o katolíckej viere, pretože keď o nej človek počuje, tak potom už musí podľa nej aj žiť, ale kým nie, tak si môže žiť ako sa mu vidí správne a tak má väčšiu šancu dostať sa do Neba, ako keby musel žiť podľa vysokých štandardov katolíckej viery a morálky.

Viem, že nezachytávam všetky uhly pohľadu a neanalyzujem ani teologickú stránku (avšak svedectvá Svätého Písma, Cirkevných Otcov, Učiteľov i všeobecných koncilov som prezentoval tu a tu), ale pozývam vás, aby ste premýšľali nad týmto pojmom z pohľadu vyššie uvedenej perspektívy.

A anonymní protestanti existujú? Kto to vlastne je?

Ak by sme uznali, že koncept anonymných kresťanov nemá logiku a teda ich existencia nie je možná, tak potom by sa dalo namietať, že nemôžu existovať ani anonymní protestanti. Je to však naozaj tak? Poďme si preto vysvetliť, čo daný pojem presne znamená a zamyslieť sa nad možnosťou existencie takýchto veriacich.

Pod pojmom anonymný protestant rozumieme katolíkov, ktorí si myslia, že majú katolícku vieru, ale v skutočnosti jej obsah je do väčšej či menšej miery protestantský, čo si však neuvedomujú. Zdá sa vám, žeby mohli takíto katolíci existovať? Poďme do konkrétností a posúďte sami…

Prvý príklad nájdeme pri téme znovuzrodenia. Dnes katolíci (najmä charizmatickí) bežne veria, že sa znovuzrodili, keď vyznali a prijali Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Je to náuka katolícka? Nie, je to náuka protestantská. Katolícka náuka jasne učí, že človek sa znovuzrodzuje vo sviatosti krstu. Čiže všetci katolíci sú znovuzrodení kresťania. Kto teda verí, že sa to môže udiať aj mimo krstu, verí podľa protestantskej náuky a to napriek tomu, že sa to naučil na katolíckej konferencii.

Druhý príklad nájdeme pri téme odpustenia hriechov. Dnes sa bežne medzi katolíkmi vyznáva, že keď úprimne Bohu vyznáš svoje hriechy, tak ti ich Boh odpustí a ako to precítiš aj v emóciách, tak je to už zaručené. Je to náuka katolícka? Nie, je to náuka protestantská. Katolícka náuka jasne učí, že ťažké hriechy, spáchané po krste, sú nám odpustené iba prostredníctvom sviatosti pokánia a konkrétne kňazským rozhrešením. Táto sviatosť je pre takýchto veriacich na spásu tak nevyhnutná, ako je nevyhnutný krst pre tých, čo nie sú znovuzrodení. Je tu síce aj náuka o dokonalej ľútosti, pri ktorej človek má odpustené už pred spoveďou, ale musí mať úmysel sa aj vyspovedať hneď ako to bude možné. Bez tohto úmyslu nemožno hovoriť o odpustení hriechov.

Kto teda verí, že môže mať odpustené hriechy aj mimo sviatosti pokánia, tak verí podľa protestantskej náuky a to napriek tomu, že odpustenie hriechov prežil v emóciách na nejakých „pomazaných“ chválach. Tým nechcem povedať, že Boh sa nemôže človeka aj na takejto akcii dotknúť. No nemožno to stotožňovať s odpustením hriechov bez potreby sviatosti pokánia.

Tretím príkladom je krst Duchom Svätým, ktorý nám môžu sprostredkovať pomazaní služobníci (bežne aj laici), ktorí tento krst už prijali. Koľkí z nás, čo tento termín poznáme, by sme chceli byť pokrstení Duchom Svätým? Veď ľuďom, ktorí to zažili sa zmenil život a začali kráčať „v sile Ducha“. Je to však katolícka náuka? Nie, je to náuka protestantská. Katolícka náuka jasne učí, že pomazanie Ducha Svätého do služby a na utvrdenie vo viere môže odovzdať len biskup a to vo sviatosti birmovania.

Potom však vyvstáva otázka, akého ducha prijali tí, čo boli „pokrstení Duchom Svätým“ mimo sviatosti birmovania. Nemožno sa však čudovať tomu, že to ľudí priťahuje, keď po „krste Duchom Svätým“ vidia rôzne prejavy v životoch ľudí, kým po birmovke nevidia (takmer) u nikoho žiadne prejavy. Je to, žiaľ, skúsenosť mnohých, no problém nespočíva vo sviatosti samej, ale v dispozíciách prijímajúceho a v tom, do akej miery skutočne rozumie, čo vlastne prijíma. Druhou vecou je, že katolícka náuka nás učí, že je len jeden krst.

Štvrtým príkladom je sviatosť pomazania chorých. Koľkí z nás si mysleli (myslia), že modliť sa za chorých vkladaním rúk a mazať ich olejom môžu robiť akíkoľvek „pomazaní“ služobníci. Je to však katolícka náuka? Nie, je to náuka protestantská. Katolícka náuka jasne učí, že tu ide o sviatosť pomazania chorých a tú môžu vysluhovať len kňazi. Prirodzene, že sa môžeme a máme modliť za chorých, ale nie spôsobom, ktorý prináleží len biskupom a kňazom.

Toto sú len štyri príklady, pričom takýchto príkladov by sa dalo nájsť ešte oveľa viac (možno niekedy v ďalšom článku), ktoré zároveň popierajú potrebu štyroch sviatostí (a potom sa dá v podstate fungovať už aj bez sviatosti kňazstva), čo si mnohí neuvedomujú. Ja poznám veľa ľudí, ktorí veria, že tu nejde o žiadny rozpor s katolíckou vierou (sám som bol jeden z nich)… Poznáte takých aj vy?

Ako sa to mohlo stať?

Ako je to vlastne možné? Je to možné „vďaka“ vpusteniu protestantskej náuky do katolíckej Cirkvi a to najmä „vďaka“ charizmatickej obnove (podrobne to rozoberá žiak sv. Pátra Pia – don Luigi Villa tu a tu, celá kniha je v taliančine tu a otvorene, hoci v pozitívnom svetle, to opisuje o. Leopold Slaninka tu); ekumenizmu či „daru“ II. vatikánskeho koncilu (ako sa možno dočítať napr. v knihe prof. Roberat di Matteiho Druhý Vatikánsky koncil – Doposiaľ nenapísané dejiny). Základ je v nepoznaní tradičnej katolíckej náuky, pretože potom ju nevieme oddeliť od (prvkov) tej protestantskej, najmä ak nesie katolícke názvy (aj o tomto možno viac niekedy inokedy) a je odovzdávaná katolíckymi autoritami. No dnes, žiaľ, žijeme v čase, kedy to už vôbec nemusí tak byť.

Ako som spoznal, že som anonymný protestant…?

Som katolík, ktorý sa s katolíckou charizmatickou obnovou a ekumenizmom zoznámil počas prípravy na birmovku v katolíckom spoločenstve vedenom katolíckymi rehoľnými sestričkami. Dostal som sa tam k mnohým knihám od protestantov a pod vplyvom prostredia som bol z toho nadšený. Neskôr som pôsobil vo viacerých charizmatických spoločenstvách, kde som bol v týchto veciach utvrdzovaný a to aj viacerými katolíckymi predstavenými. A tak som uveril viacerým protestantským náukám, čo potom malo vplyv aj na môj život, na pohľad na Cirkev i sviatosti. Prirodzene, že som si svoj anonymný protestantizmus pomerne dlhý čas vôbec neuvedomoval.

Vďaka Bohu som sa však dostal aj k ľuďom, ktorí sa dali na skúmanie katolíckej náuky nielen vo Svätom Písme, ale aj u Cirkevných Otcov, Učiteľov, v konciloch i katechizmoch. A po prečítaní kánonov a dekrétov Tridentského koncilu som zistil, že som (viac či menej) veril o viac ako 20 protestantských herézach, že sú pravdou. Teda pod katolíckymi pojmami som vo svojej viere nevedome prijal mnohé protestantské náuky… Náš dobrotivý Pán ma však nenechal v tejto tme a postupne mi dáva poznávať krásu a hĺbku katolíckej náuky, ako aj to, že je vskutku jedinečná a jediná skutočne spásonosná.

A ako ste na tom vy?

PDF (formát pre tlač)