Nemecký biskup Feige: Spoločného prijímania s protestantmi sa nevzdáme. Máme iný názor ako Rím

8. januára 2021   Aktuality

Predseda Komisie nemeckých biskupov pre ekumenizmus, biskup Gerhard Feige, uviedol v rozhovore, že nemecká cirkev sa nevzdá spoločného prijímania s protestantmi. Rozhovor poskytol cirkevným diecéznym novinám a k problému prijímania dodal, že netreba v roku 2021 nevyhnutne očakávať oficiálne rozhodnutie episkopátu o spoločnom prijímaní.

„Nenecháme to tak,“ ubezpečil čitateľov novín a dodal, že téma je naliehavá a vyžaduje starostlivé riešenie. Oznámil, že ešte pred Vianocami sa zástupcovia episkopátu rozprávali s predstaviteľmi Evanjelickej cirkevnej rady v Nemecku a spoločne prijali záver, že projekt spoločného prijímania si zaslúži podporu a že je v tomto smere potrebné vyvinúť ďalšie úsilie.

Biskup Feige, so skrytou výčitkou voči katolíckym konzervatívcom skonštatoval, že pre protestantov nepredstavuje prijatie katolíkov na protestantskú Večeru Pána nijaký problém. To je samozrejme pochopiteľné, pretože pre protestantov vo všeobecnosti nepredstavuje problém ani svätenie žien na biskupky, niektoré dokonca žijúce v lesbických vzťahoch, ani odobrovanie homosexuálnych partnerstiev a ďalšie liberálne lahôdky.

Svojou poznámkou o ochote protestantov prijať katolíkov na Večeri Pána biskup Feige naznačil, že kým nemôžu ísť protestanti na prijímanie počas katolíckej sv. omše, majú katolíci aspoň odobrené od protestantov chodenie do ich kostolov a na ich prijímanie. Že cirkevná jurisdikcia vždy zakazovala katolíkom účasť na protestantských obradoch a prijímaní, to zrejme biskupa Feigeho príliš netrápi: „Nemôžeme teraz inak, aspoň nie oficiálne a nie všeobecne. Ako katolícka cirkev v Nemecku vidíme určitý priestor pre osobné rozhodnutia vo svedomí jednotlivcov. Na rozdiel od dokumentov z Ríma.“

Čiže biskup nabáda veriacich, aby sa riadili individuálnym svedomím a nie dokumentami z Ríma. Otázne je, či by tak benevolentne pristupoval k nariadeniam štátu, ohľadom pandemických opatrení. To „čo môže zničiť dušu“ sa stalo zrejme pre niektorých menej závažným, ako to „čo môže zničiť telo“.

Je typické, že dnes práve tieto typy biskupov, otvorene propagujúcich správanie, ktoré je v rozpore nielen s cirkevnou tradíciou, ale aj s aktuálnymi záväznými dokumentami Cirkvi, ktoré tradíciu opakujú a bránia, vystupujú ako najväčší ochrancovia poslušnosti a zodpovednosti, jednak v súvislosti s koronakrízou a zároveň aj s politickou korektnosťou, či v súvislosti poslušnosti voči štátu a spoločnosti.

Týka sa to aj niektorých kňazov, ktorí mali kvôli svojim modernistickým postojom v minulosti dlhodobé problémy s cirkevnou autoritou, bolo im niekedy dokonca zakázané slúženie sv. omší a teraz, ucítiac príležitosť, ako dať liberálnym tendenciám náter záväznosti, či dokonca ortodoxnosti, neustále ukazujú prstom na konzervatívnych katolíkov a obviňujú ich pokrytecky z neposlušnosti.

Tento stav, v ktorom tí, čo sú nekompatibilní s cirkevnou tradíciou a učením ohľadom závažných prvkov učenia (svätenie žien, praktizovaná homosexualita, spoločné prijímanie, synkretizmus a pod.) obviňujú druhých z neposlušnosti a vzbury, je prejavom dokonalého chaosu, vyvolaného v Cirkvi práve týmito prvotnými narušiteľmi cirkevnej autority a tradície v minulých desaťročiach. To, že sa z revolucionárov stali obhajcovia poriadku, môže svedčiť len o jednom – revolúcia zvíťazila a etabluje sa ako záväzný systém.

BM

Zdroj: Pch24, Katholisch.de

PDF (formát pre tlač)