Nemecká strana Zelených sa obviňuje, že má málo žien „migračného“ pôvodu

24. marca 2021   Aktuality

Nemecká strana Zelených, ktorá sa stala synonymom ľavicovej politickej korektnosti, ekofanatizmu, feministickej hystérie, LGBT propagandy a rasovej inkluzívnosti, dokáže ešte stále nachádzať aj vo svojej vnútornej praxi pozostatky tmárskeho uvažovania a driemajúcich predsudkov. Priamo zdola, od delegátov strany na víkendovom zjazde jej berlínskej odnože, zazneli výčitky smerom k vedeniu, že strana, ktorá hlása rozmanitosť a toleranciu, má sama na čelných miestach slabé zastúpenie ľudí inej farby pleti a pôvodu, píše nemecký časopis Die Welt.

Je síce pravda, že z desiatich predných postov kandidátky berlínskej pobočky, je sedem žien, čo svedčí o vynikajúcej rodovej vyváženosti a samotné členky tento úspech búrlivo oslavovali. Napriek tomu však nechýbal osteň sebakritiky, najmä na adresu zvyšných troch predstaviteľov mužského pohlavného a pleťového rasizmu.

„Prečo si myslíte, že ste lepší ako mladá žena s migračným pôvodom?“, zaznela z pléna otázka na Philipa Alexandra Hiersemenzela, ktoré skrúšene odpovedal: „Nie som. Jediná vec, ktorú môžem ponúknuť, je moja skúsenosť, moje srdce a moja duša.“

Ku kritike sa pridali aj muži s „migračným“ pôvodom. Poslanec Danyal Bazyaz ironicky konštatoval, že: „Nie celkom nedôležitý aspekt diverzity tu celkom jasne chýba, nie?“ Na predné miesta kandidátky do celonemeckých spolkových volieb sa dostali „len“ dvaja kandidáti s „migračným“ pôvodom. Ďalší poslanec Spolkového snemu, Ӧzcan Mutlu, ktorý sa teraz márne uchádzal o šieste miesto na kandidátke, vyzval na zaistenie väčšej rozmanitosti. Reč je stále o Nemecku, nie o Bieloruskom parlamente. On sám je kurdského pôvodu.

Juliana Wimmerová, ktorá je brazílskeho pôvodu a na kandidátke sa jej ušlo ôsme miesto, to vidí rovnako: „Bundestag musí konečne reflektovať našu rozmanitosť. Podiel žien s migračným pôvodom je zanedbateľný a myslím, že je to demokratický deficit.“

Hlas „ľudu“ na Twitteri, ohľadom Wimmerovej bol však skeptický: „Nemyslím si, že stačí, aby Zelení postavili do popredia jedincov s klasickými nemeckými menami, ktorí sú bieli a majú akú-takú migračnú históriu.“ Podľa neho nejde o skutočných BIPOC, čo je newspeaková, politicko korektná skratka, označujúca čiernych, domorodých a farebných ľudí.

Že byť ženou už na diverzitu nestačí, pocítila najviac kandidátka Zelených na kreslo starostu Berlína, Bettina Jaraschová. Vyvolala totiž škandál svojou odpoveďou na otázku predsedu strany Wernera Grafa, čím chcela byť ako dieťa. Odpoveď znela – „indiánskou náčelníčkou“. To okamžite vyvolalo pohoršenie medzi súdruhmi v strane, ktorí slovo „indián“ považujú za rasistické a diskriminačné. Podľa nich mala uviesť „náčelníčkou kmeňa pôvodných obyvateľov“.

Jaraschová sa za svoj hriech kajala, ospravedlnila sa s tým, že išlo o „nereflektované spomienky z detstva“ a dodala s pravou stalinskou sebakritickosťou: „Aj ja sa musím učiť.“

Ale pozor, netreba s tým myšlienkovým prerodom otáľať, pretože strana síce dáva druhú šancu, ale zároveň bdie.

BM

PDF (formát pre tlač)