Neboj sa maličké stádo… Veľká pokora pápeža Benedikta XVI., ktorý sa nechal poučiť – AKTUALIZÁCIA

Anna Kulanová
18. augusta 2023   Cirkev

Najskôr zazvonil telefón…

Sú to asi dva týždne, čo mi zazvonil telefón v kancelárii. Na linke mi pani Paulína s trasúcim hlasom od plaču opisovala svoju bolestnú skúsenosť takto:

„Od detstva ma učili: „Ty sa nesmieš chytiť Hostie holými rukami – aj keby spadla na zem, ty nie si na to určená. Na to je kňaz, jeho ruky sú posvätené.“ Pamätala som si to, akú úctu – vnútornú i vonkajšiu – nám deťom vštepovali voči Najsvätejšej sviatosti a celý život ju prechovávam. Preto ma nesmierne bolelo, keď mi kňazi odmietali dávať sväté prijímanie do úst a keď ma vykazovali z chrámu… Veľmi ma to bolelo.“ Skúsenosť Paulíny nie je ojedinelá…

Aký to má význam?

Je holý fakt, že pokoncilové umožnenie podávania na ruku vzniklo ako ústupok kňazom, ktorí na Západe (v Holandsku a nemecky hovoriacich krajinách) začali svojvoľne podávať Eucharistiu na ruku bez súhlasu Cirkvi. Ba čo je horšie, umožnenie prijímania na ruku vzniklo pod vplyvom protestantizmu.

Ale netreba to jednoducho prijať?

Bývalý Sekretár Kongregácie pre bohoslužby a disciplínu sviatostí, Malcom Ranjith, v predslove ku knihe A. Schneidera To je Pán uvádza:

„Zároveň, keď hovoríme o podávaní svätého prijímania na ruku, je potrebné uznať, že išlo o prax, ktorá bola nezákonne a rýchlo zavedená v rámci Cirkvi bezprostredne po koncile (po II. vatikánskom koncile, pozn. red.), čím sa dovtedajšia stáročná prax zrušila a nahradila novou praxou, ktorá je dnes v Cirkvi bežná. Táto zmena sa zdôvodňovala tvrdením, že vraj lepšie odzrkadľuje evanjelium či starodávnu prax Cirkvi.

Je síce možné z určitého, čisto naturalistického hľadiska konštatovať, že ak prijímame na jazyk, môžeme prijímať aj na ruku, ktorá je údom tela ako ktorýkoľvek iný, a teda rovnakej dôstojnosti. Pri zdôvodňovaní tejto praxe sa niektorí odvolávajú aj na Ježišove slová: „Vezmite a jedzte“ (Mk 14,22; Mt 26,26). Nech už argumenty v prospech tejto praxe budú akékoľvek, nemôžeme nevidieť, čo sa deje vo svete tam, kde sa táto prax udomácnila. Toto gesto prispieva k postupnému a rastúcemu oslabovaniu postoja hlbokej úcty k Najsvätejšej Eucharistii.

Predchádzajúca prax naopak lepšie zabezpečovala tento vonkajší prejav hlbokej úcty, ale po jej odstránení nastúpil znepokojujúci duch všeobecnej nedbanlivosti a nedostatku uzobranosti. Často vidíme ľudí vracajúcich sa zo svätého prijímania na svoje miesta, akoby sa nič mimoriadne nestalo. Najviac nesústredné sú deti a dospievajúci. V mnohých prípadoch nevidno ani stopy po vážnosti a vnútornom tichu, ktoré majú signalizovať prítomnosť Boha v duši.

Dochádza k prípadom, keď si niektorí berú konsekrovanú Hostiu domov ako suvenír, či ju ponúkajú na predaj, alebo čo je horšie, odnášajú si ju preč, aby ju potom zneucťovali satanskými rituálmi. Takéto situácie boli zaznamenané. Dokonca aj pri veľkých koncelebráciách, dokonca aj v Ríme, boli na zemi nájdené spadnuté konsekrované úlomky Hostií.

Táto situácia nás vedie k zamysleniu nielen nad závažnou stratou viery, ale aj nad zhanobením a urážkami Pána, ktorý sa k nám milostivo znižuje, pretože nás chce urobiť podobnými Jemu, aby sa v nás odrážala Božia svätosť.“ Toľko Malcom Ranjith.

„V každej omrvinke je prítomný celý Kristus! Nie je nijaký rozdiel medzi veľkými a malými úlomkami Eucharistie, dokonca ani tými najmenšími, ktoré dobre nevidno, zasluhujú si rovnaké uctievanie a majú rovnakú dôstojnosť ako celý Chlieb.“ (biskup Athanasius Schneider, To je Pán)

Ale čo sa deje s čiastočkami, ktoré na svojich rukách ľudia nezbadajú a teda ani nepurifikujú?

Veľká pokora pápeža, ktorý v tejto veci zmenil postoj

Tu je krátky výňatok z knihy Christus Vincit od A. Schneidera: „V roku 2005 som napísal list pápežovi Benediktovi XVI., v ktorom som ho prosil, aby prestal podávať sv. prijímanie do rúk a namiesto toho dával sv. prijímanie do úst a pokľačiačky. Pápež mi odpovedal, že moje argumenty sú presvedčivé. Potom, počínajúc sviatkom Božieho Tela až do konca svojho pontifikátu, pápež Benedikt XVI. podával sväté prijímanie výlučne takýmto spôsobom: veriaci kľačali na kľakadle a prijímali Telo Krista priamo do úst.“

Sám Benedikt XVI. vysvetľuje tento spôsob sv. prijímania nasledovne: „Rozhodnutím, aby sa Eucharistia prijímala na kolenách a do úst, chcel som zdôrazniť znamenie hlbokej úcty a zvýrazniť výkričníkom, že ide o skutočnú osobnú prítomnosť: ide tu o niečo mimoriadne! Je tu On a pred Ním vždy padáme na kolená.“ (Benedikt XVI., Svetlo sveta)

Čo sa stať môže, to sa aj stane

Celé stáročia kňazi starostlivo pozorovali možné nástrahy ľahostajného prístupu k Božiemu Telu. Vedeli totiž, že Hostia sa môže:

drobiť – preto dôkladne čistili (purifikovali) predmety, ktoré s ňou prišli do styku; používali paténu, aby čiastočky nepadali na zem a neboli pošliapané; zabraňovali dotýkaniu sa Hostie, okrem vysvätených rúk kňaza, ktoré boli na konci svätej omše purifikované do kalicha, pretože aj najmenšie čiastočky obsahujú celého Božieho Syna;

ukradnúť a zneužiť – satanisti a rúhači každého druhu radi kradnú Božie Telo a zneužívajú Ho na rúhavé a Boha hanobiace rituály;

spadnúť a stratiť sa – najmä u detí a starých ľudí hrozí, či už z neopatrnosti alebo slabosti riziko pádu Hostie na zem, v lavici alebo cestou do lavice; dieťa zo strachu, že bude pokarhané, starý človek z nepozornosti, zábudlivosti či dokonca hanby, nepovedia, že Hostia im spadla a potom dochádza k desivým nálezom (často opisovaným očitými svedkami) Hostií zapadnutých v škárach lavíc, na periférnych častiach kostolných kobercov a pod.

Nie, nejde o preháňanie. Zo všetkých strán prichádzajúce svedectvá o desivom náraste ľahostajnosti, opovážlivej familiárnosti voči Božiemu Telu, nedostatku úcty, o nariadených prijímaniach na ruku pre prvoprijímajúce deti, o pošliapaných čiastkach Božieho Tela, oprašovaní si rúk po prijímaní, o spadnutých a pošliapaných Hostiách, utvrdzujúce veriacich, ktorí chcú Božiemu Telo prejaviť náležitú úctu, že prijímanie na ruku nie je dostatočne úctivé voči Božiemu Synovi.

Prečo stále nemáme jednotu?

Príčina, ktorou bolo ospravedlňované zavedenie novej praxe prijímania sa už pominula. Avšak to, čo malo byť „dočasné“, sa ustálilo ako norma. Aj keď už neexistuje žiaden racionálny dôvod, aby sa prijímanie nevrátilo do podoby z roku 2019, stala sa prax prijímania na ruku na mnohých miestach dominantnou a jej odporcovia, ktorí len nasledujú príklad tisícov kanonizovaných svätcov, sú démonizovaní ako vzbúrenci a neposlušní! Prečo by nemala byť v tejto vážnej veci jednota, ktorú potrebujeme?

Ako by katolícke médium túto tému mohlo vynechať

A tu sa dostávame k silnému dôvodu, prečo o tejto veci písať, hovoriť, zaoberať a nenechať ju na pokoji. Práve v tejto záležitosti by sme mali byť jednotní, no nie sme, sme rozdelení a to je problém, na ktorý musíme poukazovať. Mnohí tí, ktorým je ľahostajné, či sa bude pokračovať v praxi prijímania na ruku, nepobadali, že v nedávno odpublikovanom a kritizovanom rozhovore s biskupom Haľkom je to ústredná téma.

Nie, nešlo o súkromný rozhovor. Šlo o podstatnú tému, ktorou sa už takmer nikto verejne nezaoberá. V prvom rade sme neriešili žiadne súkromné veci, ale iba cirkevné – ergo toto nebol žiadny, ani súkromný rozhovor a ani rozhovor v súkromí! Nakoniec aj z fotografií je vidieť, že na polemike, na ktorú biskup pozýval kohokoľvek, nie som sama. Okrem toho si na súkromný rozhovor predsa nedohodnete fotografa z denníka Postoj pre urobenie záberov, čo nám sám fotograf potvrdil, že sú s biskupom na tom vopred dohodnutí.

Ktorý úprimne veriaci by mohol tvrdiť, že zlé zaobchádzanie s Eucharistiou – s týmto najcennejším pokladom na Zemi by nebolo to, čo si najviac zasluhuje našu pozornosť? Akoby katolícky portál mohol neinformovať o tom, aj za cenu kritiky, zvlášť, ak sa situácia zhoršuje a naši slovenskí najvyšší predstavení sa ďalej odmietajú tomu venovať? V niektorých krajinách prijímanie na ruku biskupi ani nedovolili, v niektorých ho i bez dovolenia zaviedli a aké to prinieslo ovocie?

Ani biskup Schneider nepopiera, že prijímanie na ruku nie je hriech ako taký, sám to vraví, ale je to problém obzvlášť preto, že kvôli masovému ustanoveniu prijímania na ruku sa rozmáha vyššie opísaná prax. Je farizejské pozerať len na to, že „zákon“ myslím učenie, to dovoľuje, my to nepopierame. A. Schneider to vie tiež, biskup prof. I. Dec, ktorý hovorí „uprednostňujeme prijímanie pokľačiačky a do úst“ tiež. Nikto z nich nepoprel, že povolenie prijímať na ruku vo svete je. Ale stále poukazujeme na to, čo táto prax spôsobuje. A prečo píšeme toľko o biskupovi Schneiderovi? Pretože informácia o jeho návšteve rozpútala vo väčšej miere nevôľu istej skupiny, a tým upriamila zvýšenú pozornosť ľudí, ktorí by sa sa tejto dôležitej téme ani nevenovali, prípadne sa jej viac nechceli venovať.

Pozvali sme biskupa Schneidera a vtedy sme odkryli problém

Keď som zistila, aká averzia tu prevláda zo strany niektorých biskupov voči A. Schneiderovi, a to preto, že sa snaží o zastavenie praxe prijímania do rúk, až vtedy som sa rozhodla publikovať prvý rozhovor. A nielen to.

Biskup Haľko, ktorý pred tým sám bol proti prijímaniu na ruku z dôvodu, že sa tým začalo morálne pustošenie Cirkvi v Nemecku, teraz prijímanie do ruky víta. Dokonca to robí až tak vehementne, že sa veľmi nepriateľsky (podľa nás počúvajúcich až rázne) vyslovil proti biskupovi Schneiderovi, s ktorým jemne povedané, nesúhlasí a ktorý „nech si káže doma“.

Ale prečo sa mu tak snažia znemožniť účinkovanie na Slovensku?

Pre toto: Biskup Schneider sa snaží, aby sme sa vrátili k praxi prijímania do úst a ukončili prax prijímania do ruky. Vraví, že je potrebné masové prijímanie do ruky zastaviť pre strácanie úcty voči Eucharistii, pre šliapanie po Kristovi, pre krádeže, ktoré sa dejú viac a viac. „Najväčšia rana v Cirkvi dnes je prijímanie na ruku. Do takej miery sme ponížili Boha, že ho berieme ako koláč do ruky. A čo je viac, evidentne sú strácané čiastočky, ktoré priľnú k rukám a nikto to nemôže poprieť. To nemôže pokračovať v tejto forme. Musíme sa zobudiť a zastaviť prijímanie na ruku.“

Božie Telo sa vystavuje do nebezpečnej pozície, keď ho „hádžu ako cukríky“, hovorí. Masová prax prijímania na ruku vedie k postupnému vytrácaniu úcty. „Je to priama rana do srdca Cirkvi.“ Je to teda obrovský problém. Navyše aj z exorcizmov vieme, že diablovi sa zavedenie masovej praxe prijímania na ruku veľmi páči! Preto vás o tom musíme informovať.

A čo na to niektorí slovenskí kňazi?

Máme priame svedectvá od slovenských kňazov, ktorí sú kvôli tomu, ak odmietajú podávať do rúk, predvolávaní biskupmi „na koberec“, hoci inštrukcia Redemptoris Sacramentum dovoľuje kňazom odmietnuť podávať do rúk z obavy o zneuctenie, čo je aj strata čiastočiek, ku ktorým bezpochyby dochádza a je katolícke učenie, že v každej rovnako, akokoľvek malej, je celý Pán.

Toto sa v Cirkvi deje a informujeme vás o tom. Druhý článok, ktorý vznikol, nereagoval len na status biskupa, ktorý na facebooku ešte 25. júla svietil, reagoval aj na telefonát, v ktorom biskup Haľko volal na call-centrum Nadácie Slovakia Christiana a spojovateľke tvrdil, že v článku autorka klame „od začiatku do konca“, ale nemal najmenší záujem hovoriť s ňou. Bol mu ponúknutý priestor na vyjadrenie sa na portáli, ale to odmietol. Máme zvukovú nahrávku telefonátu na call-centrum – podotýkam, že je vytvorená legálne a účastník hovoru bol vopred na prebiehajúci záznam upozornený. Ak udelí súhlas s jej zverejnením, veľmi radi to urobíme. Rovnako od pána biskupa Kuboša máme oficiálne písomné stanovisko, ohľadom návštevy biskupa Schneidera (takže si zjavne a preukázateľne nevymýšľame).

A čo na to ďalší slovenský biskup?

Mali sme v redakcii informáciu od slovenských kňazov, žeby sa veľmi potešili stretnutiu s biskupom Schneiderom. Preto sme pri prezentácii jeho novej knihy Katolícka omša, ktorú prináša vydavateľstvo Christianitas, chceli umožniť jeho stretnutie s kňazmi a diakonmi v Spišskom Podhradí. Čo na to administrátor spišskej diecézy, bp. Ján Kuboš po našej opakovanej prosbe o umožnenie stretnutia v priestore kňazského seminára? Oficiálne stanovisko, ktoré prišlo do redakcie bolo zamietavé: „Vedomý si zodpovednosti pred Bohom a Cirkvou nemôžem Vám dať súhlas na uskutočnenie Vášho zámeru zorganizovať prednášku Mons. Athanasia Schneidera v Spišskej diecéze. Zároveň Vám pripomínam, že každý biskup je vysvätený pre službu konkrétnej diecézy. Ak chce uskutočňovať svoje pastoračné poslanie v inej diecéze mimo jemu zverených veriacich, môže to urobiť len na základe pozvania alebo súhlasu miestneho biskupa (ordinára).“

A v tom istom e-maili nám v zdôvodnení zamietnutia návštevy biskupa Schneidera na území Spišskej diecézy uviedol ako príčinu biskup Kuboš tento článok, ktorý si môžete kedykoľvek prečítať https://christianitas.sk/biskup-schneider-prijimanie-na-ruku-je-jednym-z-najhorsich-prejavov-zla-v-cirkvi/.

Musím priznať, že sme sa biskupa Kuboša opakovane pýtali na to, či môžeme uskutočniť prezentáciu knihy Katolícka omša s biskupom Schneiderom v kňazskom seminári, poslednýkrát na Levočskej hore, kde na sviatok Petra a Pavla celebroval liturgiu. Po krátkom čase sme mu s nadšením dali vedieť, že možný problém s miestnosťou, o ktorom hovoril, sa už vyriešil, pretože rektor seminára bol ochotný a súhlasil, že dá k dispozícii priestory, ktoré, ako sa ukázalo, sú pre zamýšľaný termín voľné a k dispozícii. No v ten istý deň nám biskup písomne poslal takéto stanovisko, kde nám už vysvetlil celkom konkrétne, prečo má problém s pôsobením biskupa Schneidera v jeho diecéze:

„Okrem Vami uvedeného možného problému – či bude dostupná miestnosť v kňazskom seminári – ste neuviedli (možno zo zábudlivosti, možno úmyselne) aj druhý možný problém, o ktorom som Vám hovoril po sv. omši 29. júna 2023 pri bazilike na Levočskej hore – a síce aký bude pohľad apoštolského nuncia na Vami plánovanú návštevu biskupa Athanasia Schneidera v Spišskej diecéze.

Prvý možný problém sa ukázal ako neopodstatnený, keďže dňa 21. augusta 2023 sa v priestoroch kňazského seminára nič nekoná a teda sú voľné miestnosti.

Druhý možný problém sa ukázal opodstatnený, keďže po osobnej komunikácii s apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Nicolom Girasolim môžem konštatovať, že v Spišskej diecéze (a teda ani v kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule) nedávam súhlas na zorganizovanie prednášky spojenej s prezentáciou jeho novej knihy Katolícka omša.“

Milí čitatelia, ak je vaše srdce otvorené, pomodlite sa túto modlitbu s odporúčaním biskupa Athanasia Schneidera:

„Nebeský Otče! Spojení v Duchu Svätom Ťa z celého srdca prosíme, aby sme sviatostné Telo a Krv Tvojho Syna prijímali v celej Cirkvi na kolenách a do úst. Ďakujeme Ti už vopred za túto milosť. Odprosujeme Ťa za všetky zneuctenia voči Sviatosti oltárnej v tejto podobe. Amen.“

Biskup Schneider napísal na túto modlitbu toto: „Nech Pán milostivo vypočuje všetkých, ktorí Mu predkladajú túto modlitbu s cieľom zvýšiť eucharistickú slávu Krista, a nech ich Pán hojne požehná.“

A zároveň všetkých veriacich pozývame na augustové stretnutie s týmto výnimočným biskupom, vyžarujúcim nesmiernu lásku a pokoru, ktorého napomenutia akceptovali už dvaja pápeži a obaja napravili chyby – u pápeža Františka pritom vzhľadom na okolnosti išlo o verejné napomenutie kvôli heréze v dokumente z Abú Zabí.

A predsa nie je na niektorými prelátmi na Slovensku vítaný…

***

POZOR!!! ZMENA V ORGANIZÁZII STRETNUTIA S BISKUPOM SCHNEIDEROM

Kvôli intervencii slovenských biskupov s úmyslom znemožniť biskupovi Schneiderovi návštevu Slovenska, sme boli donútení presunúť stretnutie do Viedne. Termín a čas včas – ešte počas víkendu upresníme.

PDF (formát pre tlač)