Navštívili sme čarovný Puy du Fou – francúzsky „katolícky disneyland“

Matej Gavlák
8. septembra 2022   Spoločnosť   Cestopis

Asi len nemnoho ľudí u nás počulo o Puy du Fou, o veľkom zábavnom parku – de facto mestečku –, ktoré sa dnes nachádza v legendárnom kraji Vendée, kde v roku 1793 vypuklo povstanie proti Francúzskej revolúcii. Katolícka a kráľovská armáda z Vendée síce napokon svoj boj prehrala, ale jej duch žije ďalej.

A vo Francúzsku predstavuje tohto ducha práve Puy du Fou. Ide vlastne o najnavštevovanejší zábavný park v krajine, hneď po parížskom Disneylande a rôzne cestovateľské portály uvádzajú, že ide o druhý najväčší „tematický park“ v celej Európe. Puy du Fou založil v roku 1989 politik a verejný aktivista Philippe de Villiers, ktorý ho postavil ako protiváhu republikánskej a ateistickej tradícii Francúzska.

Dlhá cesta

Dostať sa do Puy du Fou nie je vôbec jednoduché. Park sa totiž nachádza v pomerne odľahlej oblasti, kde nie je žiadna autobusová ani vlaková doprava a najbližšia dedinka je od neho vzdialená viac ako 5 km. Väčšina návštevníkov doň jazdí vlastnými autami. Moja cesta zahŕňala pristátie na letisku v Nantes a presun vlakom do mestečka Cholet. Odtiaľ po mňa prišlo súkromné vozidlo, ktoré ma do Puy doviezlo… (dá sa vybaviť na portáli montransport.com).

Jednotlivé predstavenia sú v rôzne časy a môže byť celkom problém dostať sa z jednej strany rozľahlého parku na druhú, aby ste to-ktoré stihli. V parku sú totiž na rôznych miestach vedúcich k jednotlivým predstaveniam rôzne dobové stredoveké mestečká, ktoré si žijú svojím vlastným životom – môžete sa v nich občerstviť, či si kúpiť rôzne ručne vyrobené suveníry. Vymotať sa z takéhoto mestečka dá však celkom zabrať.

Predstavenia

Prvé predstavenie, ktoré som navštívil, bol klasický artušovský príbeh o rytierovi, ktorý vytiahol meč z kameňa a stal sa vodcom a kráľom. Už tu boli prekvapivo ostré súboje. Skutočným zážitkom bolo však až ďalšie predstavenie, ktoré som stihol – „Le Signe du Triomphe“, čiže „Znak víťazstva“. Toto predstavenie sa odohráva vo veľkom otvorenom koloseu a rozpráva príbeh prenasledovania prvých kresťanov, ako aj lásky rímskeho dôstojníka k uväznenej kresťanke. Príbeh je trochu nadnesený a nechýbajú v ňom súboje, preteky kočov ťahaných pármi koní, veľké slovné prejavy (ale všetky len vo francúzštine), množstvo efektov, ako aj veľkolepý záver, v ktorom sa „les chrétiens gaulois“ (galskí kresťania) zmocňujú kolosea a vyháňajú cisára Diokleciána.

Ďalším veľkolepým predstavením hneď vedľa kolosea je to s názvom „Vikingovia“. Názov je však trochu zavádzajúci, keďže Vikingovia tu nie sú žiadni hrdinovia (ako v rovnomennom seriáli), ale naopak, sú vyobrazení ako ničiaci barbari. Na začiatku vidíme svadbu a veselie vo franskej kresťanskej dedinke. Následne prichádzajú mnísi a varujú zabávajúci sa ľud pred hrozbou prichádzajúceho pohanského národa. Barbarskí Vikingovia skutočne prichádzajú a čoskoro je celá dedinka v plameňoch (doslova). Súboje sa odohrávajú na zemi, vo vzduchu a dokonca aj na vode a efekty sú skutočne prepracované. Nechýbajú ani ľudia vláčení po zemi zvieratami, či prekvapivé vynorenie sa veľkej vikingskej lode priamo z vody a so živými účastníkmi (dodnes neviem, ako sa im to podarilo).

Predstavení je tu celý rad. Príbehy niektorých sú kvalitnejšie, iných menej. Čo sa týka efektov, každé jedno predstavenie prichádzalo s originálnymi nápadmi. Treťou veľkou pýchou Puy du Fou je tiež určite predstavenie s názvom „Le Dernier Panache“ (Posledné pierko alebo Posledný chochol). Nachádza sa vo svojom vlastnom divadle a rozpráva veľkolepý životný príbeh Françoisa de Charetteho, ktorý sa postavil do čela katolíckej a kráľovskej armády vo Vendée.

Predstavenie zobrazuje vyhladenie kraja francúzskymi republikánskymi vojakmi a chvíľu mi trvalo, kým som si v tme uvedomil, že sa vlastne celé hľadisko otáča na malých koľajničkách, ako sme preskakovali z jednej scény do druhej. Takto sme tiež svedkami Robespierrovho vyhlásenia v parížskom národnom konvente o jeho politike „vyhladenia Vendée“. Po skončení bolo medzi francúzskymi divákmi, ktorí tu prišli zo všetkých kútov krajiny, cítiť zádumčivú atmosféru. I ja som sa musel ísť poprechádzať niekde do parku.

Tajomstvo potopenej lode

Okrem stredovekých mestečiek a predstavení je ďalšou veľkou atrakciou Puy du Fou čosi ako náučný chodník. Avšak opäť ide o veľmi špecifickú záležitosť: každý chodník totiž vedie do podzemia a veľmi efektným až hollywoodskym spôsobom rozpráva istý konkrétny príbeh. Takto jedna takáto atrakcia rozprávala skutočný príbeh zmiznutej námornej výpravy z 18. storočia. Najprv sa návštevník dostáva akoby do kajuty kapitána. Následne však zostupuje nižšie a nižšie.

Celý priestor sa trasie ako na rozbúrenom mori a z okienka skutočne vidieť obrovské zúrivé vlny. Počuť zúfalé hlasy námorníkov a sem tam pobehuje zamyslený dôstojník (skutočný herec). V ďalších miestnostiach vidieť páliace delá, inde klietky so živočíchmi a ďalej miestnosť s cencúľmi a vonku ľadovce. Hlasy po celý čas približujú vypätý stav posádky, kajuty sú raz dusné, inokedy mrazivo chladné. Nakoniec je všade okolo návštevníkov voda – loď sa potápa. Prechádzame popod klenbu so skutočnou tryskajúcou vodou a návštevníci neveria vlastným očiam. Posledná miestnosť pripomína kajutu vraku na dne oceánu, ktorá však prechádza do klasickej nepoškodenej kajuty ako príbeh výpravy ožíva v rozprávaniach ľudí.

Ďalšie podobné tematické chodníky s podobnými efektami rozprávali príbehy prvého franského kresťanského kráľa Chlodovika I., či francúzskych vojakov v zákopoch I. svetovej vojny. Veľmi efektným bol aj hrad Jany z Arku (skutočná stredoveká zrúcanina), v ktorom sme navštívil jej kaplnku, hrobky kráľov a pozhovárali sme sa s rytierom, ktorý bojoval po jej boku a teraz zaznamenával jej činy do stredovekej kroniky.

Puy du Fou Slovensko?

Lístky som si kúpil na tri dni cez internetovú stránku parku, ale dali sa bez problémov kúpiť aj priamo na mieste. Lístok bol jednorázový a akonáhle ste sa dostali do areálu, už ste mohli ísť hocikam bez akéhokoľvek preukazovania. To však neplatí o možno najväčšej atrakcii Puy du Fou – Cinéscénie – obrovskej nočnej šou s tisíckami hercov, množstvami efektov a veľkolepým ohňostrojom. Tam som si už však lístky nekupoval, pretože po troch dňoch a asi tucte predstavení sa mi už z divadiel krútila hlava. Možno nabudúce.

Pred niekoľkými rokmi založil dodnes žijúci a prekvapivo aktívny majiteľ parku Philippe de Villiers spoločnosť Puy du Fou International, ktorej cieľom je pomáhať zakladať podobné tematické parky aj v iných krajinách. V Španielsku už vznikol Puy du Fou España, ktorý približuje príbehy španielskych katolíckych hrdinov. Puy du Fou International neposkytuje žiadne finančné prostriedky, ale dáva svoje know-how ako taký park rozbehnúť a učiniť ho rentabilným.

Nenašiel by sa u nás niekto, kto by bol ochotný ísť do projektu s názvom Puy du Fou Slovensko?

PDF (formát pre tlač)