Národná rada už zaradila vyhlásenie klimatickej núdze do rokovania

2. februára 2021   Aktuality

Rýchlosť s akou sa realizujú, vyhodnotia a aplikujú niektoré petície je obdivuhodná. Petícia s názvom Klíma ťa potrebuje začala len v októbri minulého roka a už včera zaradil predseda parlamentu Boris Kollár vyhlásenie stavu klimatickej núdze, čo bolo cieľom petície, na rokovanie do parlamentu. Navrhol mu to minister životného prostredia Ján Budaj. Prerokovávať sa bude už na najbližšej schôdzi NR SR. Že to plne korešponduje s direktívami ohľadom „zelenej politiky“ z Bruselu a to, že financie z EÚ sú vyhradené predovšetkým na transformáciu ekonomiky, hospodárstva a energetiky do zelenej polohy, nebude zrejme v tomto prípade náhodné.

Petícia bola v médiách už v októbri bombasticky nazvaná „najväčšou online petíciou v dejinách Slovenska“ a podpísalo ju 127 tisíc ľudí. Rozhodne však nebola najväčšou petíciou na Slovensku ako takou. Petícia „za rodinu“ v roku 2014 vyzbierala 389 843 podpisov, ale rozhodne sa netešila takej priazni liberálnych elít ako petícia Klíma ťa potrebuje. O bombastických superlatívnych hodnoteniach ani nehovoriac. Petíciu „za rodinu“ navyše okamžite torpédoval vtedajší liberálny prezident Kiska, ktorý sa Ústavného súdu iniciatívne opýtal, či všetky otázky zodpovedajú právu. Ukázalo sa, že nie.

Také niečo pri petícii za čo najaktívnejšie aplikovanie bruselskej agendy evidentne nehrozí. Petíciu podporila prezidentka Čaputová a už pred voľbami prisľúbili podporu bruselskej eko-agende aj strany, ktoré sú teraz pri moci. Takže táto petícia skôr než ľudovú iniciatívu, pripomína kooperáciu Bruselu, vlády a mimovládnych organizácií.

Minister Budaj poďakoval Borisovi Kollárovi slovami, ktoré prezradili možno viac, než nakoniec chcel: „Oceňujem, že predseda parlamentu Boris Kollár akceptoval moju žiadosť a podporil rokovanie o petícii občanov, a to napriek tomu, že ho k tomu nenútil rokovací poriadok, ani žiaden zákon. Týmto prístupom prenesie diskusie z úrovne výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie tam, kde s ohľadom na svoj význam patria – do pléna NR SR.“

Vieme si predstaviť takúto mimoriadnu ústretovosť aj v prípade petície, ktorá by bola v rozpore s bruselskými očakávaniami? V prípade petície požadujúcej napríklad obmedzenie umelých potratov?

O tom, že bruselská agenda, previazaná na globálnu agendu post-covidového usporiadania sveta beží na plné obrátky, svedčí aj fakt, že Únia miest Slovenska podporila petíciu Klíma ťa potrebuje a ako uviedla jej hovorkyňa Daniela Piršelová, mestá budú postupne sami vyhlasovať stav klimatickej núdze, nechcú čakať na štát. Samozrejme, zadarmo to nebude. Únia miest zároveň požaduje, aby vláda zohľadnila zvýšené výdavky miest spojené so zmierňovaním a adaptáciou na zmeny klímy vo všetkých pravidlách a nástrojoch financovania územnej samosprávy.

K téme sa zasvätene vyjadril aj prezident Únie miest Slovenska, trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý je v liberálnych kruhoch vnímaný ako potenciálny politický líder, spĺňajúci tie najeurópskejšie kritéria: „Klimatická zmena a klimatická kríza je už dekády pomenovaným a predvídateľným rizikom a s istotou vieme, že sa mu nevyhneme. Tak ako preverila akcieschopnosť samospráv celosvetová pandémia nového koronavírusu, zmena klímy a klimatická kríza je a bude ďalšou skúškou, pred ktorou stoja aj samosprávy.“

Legislatívne a praktické dopady zatiaľ nikto bližšie nešpecifikoval, avšak jeden z iniciátorov petície Jakub Hrbáň už uviedol, že aplikácia petície si vyžiada aj zmeny v legislatíve. Čo to bude pre nás znamenať? Núdzové stavy sa zrejme budú kumulovať, opakovať, prelínať a opatrenia, rozsah zákonov a kontrola občanov budú pravdepodobne narastať.

BM

PDF (formát pre tlač)