Najkrajšie jasličky pre Jezuliatko – Význam a zasvätenie Štedrého dňa

Anonymus
24. decembra 2024   Cirkev

Istá matka každý rok v prvú nedeľu adventnú postavila do izby dvojo jasličiek, ktoré boli úplne prázdne. Jej dve dietky malý tie jasličky do Vianoc naplniť slamou tak, že za každé umŕtvenie, sebazaprenie, čo dobrovoľne vykonali, mohli do jasličiek položiť jedno slamené steblo. Každý rok bola veľká horlivosť medzi týmito dvoma deťmi. Každé chcelo milému Jezuliatku pripraviť čím mäkšiu a plnšiu postieľku. Potom na Štedrý večer uložila matka Jezuliatko do jasličiek pripravených umŕtveniami dietok.

Táto skutočne po kresťansky zmýšľajúca matka zaiste rozumela, ako má vychovávať svoje deti. Za našich dní mnohokrát počujeme ponosovať sa, že je málo takých, čo sú pevnej, silnej vôle. A čo je tomu na príčine? To, že rodičia a vychovávatelia zanedbávajú vychovávať vôľu sebazaprením.

Milý čitateľ, čo myslíš, či nemáme aj my, ty a ja, pripraviť drahému Jezuliatku vo svojom srdci z malých umŕtvení a sebazaprení mäkké jasličky pre sv. prijímanie? Uver mi, že vtedy budú naše sv. prijímania oveľa užitočnejšie a milosti plnejšie. Čítame vo Svätom Písme tajuplné slová, totiž: „Tomu, ktorý zvíťazí, dám mannu skrytú.“ (Zjv 2,17). Čo má to znamenať? To, že Pán Boh tomu, kto sa z lásky k nemu premáha, dá okúsiť sladkosť svojej lásky, zvláštne rozkoše, ktoré sú skryté v nebeskej manne Prevelebnej Sviatosti, ktorá obsahuje v sebe všetku sladkosť.

Význam a zasvätenie Štedrého dňa

Štedrý deň sa blíži. Aby ste mohli tento vážny deň dobre svätiť, poviem vám po prvé, aký význam má Štedrý deň, a po druhé, ukážem vám spôsob, ako ho môžete dobre zasvätiť.

Cirkev nariadila pred väčšími sviatkami takzvané vigílie napr. pred sviatkom Všetkých svätých, Nanebovzatia Panny Márie, sv. apoštolov Petra a Pavla atď. A prečo ich Cirkev nariadila? Aby sa kresťania modlitbou a pôstom pripravili na prijatie zvláštnych milostí sviatku. Medzi vigíliami najvážnejšia je štedrovečerná, lebo nás má pripraviť na najväčší sviatok kresťanstva.

Na štedrý deň pripadá sviatok našich prarodičov, Adama a Evy. Aká dojímavá myšlienka! Prvý Adam, prvá Eva doniesli svetu hriech a smrť. Druhý Adam, druhá Eva doniesli nám život a spásu. Adam a Eva boli prví rodičia hriechom pošpineného ľudského pokolenia; Ježiš a Mária prví rodičia vykúpeného ľudského pokolenia. S Adamom a Evou započala ríša hriechu, s narodením Ježišovým sa započala ríša milosti.

Preto Štedrý deň je deň radosti a svätej túžby. A na čo máme myslieť v Štedrý deň, o čom rozjímať?

Na Štedrý deň obyčajne býva lepšie prihotovený stôl, rozdávajú sa darčeky atď. A to je už v poriadku, lebo i telo sa má zúčastniť na radosti duše. Ale aj duša má mať svoju radosť, a to v pobožných myšlienkach a nábožnom rozjímaní.

Deti majú si predstaviť Jezuliatko. Syn Boží stal sa dieťaťom, aby vás učinil deťmi Božími. On vám chce ako dieťa dať príklad, ako máte byť pobožné, poslušné, bohabojné. Prisľúbte mu, že chcete nasledovať jeho príklad.

Mládenci a panny majú na to myslieť, že sa Všemohúci Boh takto ponížene zjavil na Zemi. A keď na to myslíš, či sa môžeš pýšiť svojou švárnou postavou, svojou silou, svojimi šatami? Jezuliatko je čisté, nevinné! Či môžeš naňho hľadieť so špinavou dušou a nečistým telom?

Otcovia a matky pamätajte v ten deň na to, že vaše deti majú sa podobať Jezuliatku. Vynaložte všetko preto, aby ste ich k tomu cieľu viedli dobrým poučením a napomenutím a predovšetkým dobrým príkladom. Chráňte ich, ako Mária a Jozef chránili Jezuliatko.

Zámožnejší majú na to sa upomenúť, že Pán Neba a Zeme nevládne ničím, a predsa rozdáva milosti. Nevešajte svoje srdcia na zemské dobrá, nebývajte tvrdí srdcom voči chudobným, lež dávajte, čo môžete.

Chudobní majú sa tým tešiť, uvedomiac si preveľkú chudobu Márie a Jozefa, ba aj Jezuliatka. Keď Boh z lásky ku vám je tak chudobný, či nebudete radi znášať z lásky ku nemu svoju chudobu?

Takým spôsobom môžu si všetci nábožní kresťania učiniť tento deň, štedrým dňom duševnej radosti.

Však sú aj takí kresťania, ktorí na Štedrý deň nemôžu mať žiadnu duševnú radosť. To sú zatvrdnutí hriešnici. Kiežby títo počúvali slová sv. Jána Krstiteľa a všímali si ich: „Čiňte ovocie hodné pokánia, lebo už je i sekera ku koreňu stromov priložená. Každý strom, ktorý nerodí dobrého ovocia, bude vyťatý a na oheň hodený.“ Možno je to tvoj posledný Štedrý deň, posledná ponuka Božej milosti. Modlime sa k Božskému Srdcu za týchto nešťastných ľudí, aby z nich učinilo ľudí dobrej vôle a tak tiež prišli k pokoju. Svätá Cirkev neodieva sa na Štedrý deň ešte svetlou farbou; ešte napomína k pokániu. Ak ste teda ešte doteraz nevykonali svoju spoveď, využite teraz ešte vám daný čas.

Aspoň vzbuďte v sebe úprimnú ľútosť nad svojimi hriechmi a silné predsavzatie, že nikdy viacej neurazíte Spasiteľa. Tak i vy sa zúčastnite na pokoji, ktorý prisľúbilo Božské Srdce všetkým, ktorí sú dobrej vôle.

Čo nám Svojím narodením priniesol najštedrejší darca?

V Tirolskú pri päte krásneho poľného kríža je upravená tabuľka s nasledujúcim nápisom:

V krásnom chráme prírody, vidíš veľkého Boha stopy, ak však chceš Ho vidieť ešte väčšieho, ostaň stáť pri kríži Jeho.

Tieto slová dajú mnoho k rozmýšľaniu. Keď vidíš veľký kostol, okázalý chrám, vidíš síce dielo znamenitého staviteľa, ale nevidíš samotného majstra, ktorý už dávno nie je medzi živými. Ale podľa sily, krásy a veľkosti jeho diela môžeš poznať, že staviteľ bol veľmi múdry, duchaplný a schopný človek. Podobne sa stal neviditeľný Boh viditeľným vo svojom diele, Ním stvorenej prírode.

Na prírode môžeš vidieť, že Ten, ktorý ju stvoril, musí byť múdrejší, silnejší, vznešenejší a krajší, než sú všetci ľudia; lebo všetci ľudia spolu nie sú v stave ani len zemiakovú vňať vytvoriť.

Keď teda vidíš a myslíš na vrchy a lesy, na studničku v doline a šumiaci potok v hlbine, na veľkosť krásneho slnka a na nesčíselné hviezdy za jasnej noci, a keď na jar počuješ milý spev drozda a stehlíka, alebo v lete stojíš na poli a vystupujú tmavé chmáry a silne sa blýska a mohutne hrmí, keď to vidíš a myslíš, že to všetko je dielo Božie, vtedy pochopíš to majstrovstvo Božie. Nebo a zem sú plné Jeho velebnosti. Každé dielo Božie rozpráva o ňom a každé na svoj spôsob.

Jedno je odznakom Jeho všemohúcnosti, druhé Jeho múdrosti, tretie označuje Jeho dobrotu a lásku. Všetky ohlasujú Jeho vznešenosť. Tak je: v krásnom chráme prírody vidíš stopy mocného Boha, avšak iba stopy, ako po šľapajách v snehu alebo piesku zanechaných poznávaš, že muž šiel tade, alebo dieťa. Tieto stupaje sú len odtlačkom jeho šľapaje, avšak ani zďaleka krásnou podobizňou jeho postavy. Celkom inšie by bolo, keby ten, ktorý tade šiel, ešte sám tam stál a mohol by si ho vidieť a s ním sa zhovárať.

Takýmto spôsobom však na Zemi nemôže žiaden človek Boha vidieť, iba jeden. A ten jeden to bol, ktorý povedal: „Nikto nepozná Otca, len Syn“, ale aj pridal: „a komu Ho Syn bude chcieť zjaviť.“ A Syn Boží to aj učinil. Bohočlovek nám väčšmi zjavil vysokosť a vznešenosť svojho Otca než nebo a zem a celé stvorené dielo Božie.

Ak chceš na váhe jednu stranu zdvihnúť, musíš druhú stranu stlačiť. A čím hlbšie táto zostupuje, tým vyššie prvá vystupuje.

Týmto podobenstvom ti chcem to povedať: Syn Boží chcel svojho Otca medzi ľuďmi vyvýšiť a veľkým Ho učiniť. Preto zostúpil na Zem až k človekovi a vo svojom človečenstve čo najhlbšie sa znížil pred svojím Otcom, podrobil sa vôli svojho Otca, a tým ukázal ako vysoko je Boh, a čo si zasluhuje od ľudí. On sa mu s najväčšou úctivosťou klaňal, vyvýšil Ho, zveleboval a za všetko mu ďakoval.

Tak vidieť z celého života Bohočloveka vznešenosť Jeho Otca. Keď Sväté Písmo hovorí: „Nebesia zvestujú velebnosť Boha“, vtedy ponížený, poslušný život Bohočloveka ešte omnoho mohutnejšie nám hlása lásku, múdrosť a svätosť Jeho Otca.

Avšak najkrásnejšie a najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie sa to stáva vtedy, keď jednorodený Syn Otca večného znižuje sa pred Otcom čo najhlbšie. To bolo vtedy, keď z poslušnosti voči Otcovi dobrovoľne odovzdal svoj život mukám a smrti. Aký nekonečne veľký a vznešený musí byť Boh a aká nevysloviteľne svätá, spravodlivá a krásna musí byť Jeho vôľa, že sa jej len Jeho vlastný Syn môže vhodne klaňať a Ten chcel sa jej len v tak veľkej poníženosti a odovzdaní klaňať a ctiť ju.

Ak chceš teda vidieť veľkosť Boha, vtedy postoj pri kríži Kristovom a uvažuj, čo znamená. Obeta kríža je jediná Boha hodná obeta. Touto obetou len v skutočnosti dokázal, čo raz povedal: „Ja ctím Otca svojho“; a touto obetou sám učinil, čo nás učil: „Dajte cisárovi, čo je cisárove, a Bohu, čo je Božie.“ Touto obetou zaplatil Pánovi všetkých cisárov svoju krvavú daň a Bohu dal všetko, čo je Božie, všetko, čo od Neho prijal, svoju vôľu a svoj život.

Ale čo najviac obdivovať musíme je to, že Bohočlovek, čo raz na kríži vykonal, to ešte aj teraz každý deň a každú hodinu dňa a noci na daktorom mieste sveta koná. To isté sa stáva v každej svätej omši pri premenení, kde sa obeta kríža vždy znova obnovuje.

Tu vo svätej omši, ako aj tam na kríži je ten istý kňaz, tá istá obeta, tá istá ponížená poklona, chvála a vďaka voči Bohu. I vo svätej omši každý raz uskutočňuje sa slovo: „Ja ctím Otca svojho.“ Pri premenení vykonáva svoju večitú poklonu. Tu zjavuje, aké šľachetné, ponížené, poslušné a povďačné ľudské srdce má voči Bohu.

Čím hlbšie sa tu v nepatrných spôsoboch chleba a vína znižuje, tým viac povyšuje Svojho Otca a dokazuje, čo zasluhuje Jeho Otec od nás ľudí. Čo povedal po prvej svätej omši pri Poslednej večeri, to môže povedať aj teraz ešte po každej svätej omši: „Otče, ja som ťa oslávil na zemi, zjavil som ľuďom tvoje meno, ktorých si mi dal.“

Keď teda chceš vidieť Boha ešte väčšieho, ostaň stáť pri Jeho kríži. Ale teraz hovorím: Ak chceš vidieť Boha najväčšieho, usiluj sa poznať, čo je to premenenie v omši svätej. Veď vo svojej omši hlása sa nám láska Boha, moc Božia. Skrze obetu, ktorú Bohočlovek vo svätej omši prináša, drží ti svojím príkladom mohutnú kázeň, aký veľký je Boh a aj čo ty si mu podľa práva a zákona dlžen. Premenenie je požadovaním dlhu od teba, a zvonček, ktorý znie pri premenení, volá ti do svedomia: Kresťan zaplať, čo si dlžen.

Pravda, že to neznie vždy veľmi príjemne: ale ten zvonček ťa však privádza k Tomu, ktorý chce zaplatiť miesto teba. Tvoj Spasiteľ na oltári chce ti svojím príkladom aj to ponúknuť, čím môžeš svoje dlhy u Boha vyrovnať. A to už znie príjemne.

***

Text vyšiel pôvodne v časopise Posol Božského Srdca 12/1914, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)