Na Synode sa už otvorene hovorí o „pastoračnom prístupe“ k „láske homosexuálnych párov“!

13. októbra 2023   Aktuality

Keď pápež František v odpovedi na dubia piatich kardinálov otvorene pripustil možnosť požehnávania párov rovnakého pohlavia z dôvodov „pastoračnej lásky“, snažili sa opäť niektorí oportunistickí a vyľakaní interpreti kamuflovať toto potvrdenie najhorších obáv konzervatívnych katolíkov ako zle pochopený výrok. Po tom, čo môžeme pozorovať na Synode v Ríme, je však zrejmé, že to bola len mentálna príprava veriacich na Synodu a nie je zaiste náhodou, že odpoveď na dubia, ktorá bola kardinálom poslaná v júli, bola zverejnená tesne až pred začiatkom Synody.

Nazývať sodomský, ťažký a „do neba volajúci“ hriech medzi osobami rovnakého pohlavia – „láskou“ sa stalo na Synode súčasťou bežných diskusií. Už to by malo stačiť na to, aby pravoverní katolíci zaujali k tejto akcii odmietavý postoj. Deštrukcia však ide samozrejme ďalej a podľa oficiálnych správ zo Synody sa otvorene diskutuje, ako má byť táto „láska“ pastoračne ošetrená.

V rozhovore s novinármi z 11. októbra uviedol Dr. Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a vedúci Informačnej komisie Synody, že účastníci Synody sa zaoberali otázkami „sexuálnej identity“. Ako vždy pri podobných akciách heterodoxného charakteru, vzápätí nasledovalo ubezpečenie, že Synoda k téme „pristupuje so zodpovednosťou a porozumením, pričom zostáva verná Evanjeliu a učeniu Cirkvi.“

Ako však môže zostávať verná Evanjeliu a učeniu Cirkvi, keď smrteľný hriech, ktorý Cirkev vždy odsudzovala ako „do neba volajúci“ a ktorý je vo Svätom písme nazývaný ohavnosťou v Starom aj Novom zákone, nazýva oficiálne „láskou“?

Ruffini jasne deklaroval novinárom, že témou bolo „ako inkarnovať pastoráciu v prípade lásky medzi homosexuálnymi pármi a rozvedenými pármi, a zároveň zostať verní učeniu Cirkvi.“

Rovnako by sa však mohli pokúsiť o vytvorenie hranatej gule. Nedá sa hovoriť o smrteľnom hriechu ako o „láske“ a už vôbec nie o jej pastoračnom „sprevádzaní“ a zároveň zostať verní učeniu Cirkvi. Tieto frázy majú len pôsobiť na upokojenie veriacich a naznačiť, že opäť bude celá kauza zabalená do takého množstva hmlistých slovných omáčok, aby sa zdalo, že cap sa nažral a kapusta zostala celá.

Ako to funguje? Metóda bola vyskúšaná a osvedčená ešte na II. vatikánskom koncile. Najprv sa vyhlásilo, že koncil nie je dogmatický, ale len pastoračný. Avšak po jeho ukončení a víťazstve modernistov sa z neho urobila doslova alfa a omega pravovernosti a viery, akoby žiadne iné koncily a pápežské dokumenty pred ním ani neexistovali.

A prvé náznaky o takejto dvojtvárnosti účastníkov Synody sa už prejavili pri otázke Michaela Haynesa, novinára z portálu LifeSite News na adresu kardinála Lacroixa, člena Generálneho sekretariátu Synody, ktorého sa spýtal, či sa účastníci zaviazali, že sa pri diskusiách budú držať katolíckeho učenia. Kardinál sa vyhol odpovedi a namiesto toho použil fintu z II. vatikánskeho koncilu:

„Ako viete, cieľom Synody nie je zaoberať sa doktrinálnymi aspektmi, ale pozrieť sa na naše postoje a spôsob rozlišovania, naučiť sa kráčať spolu a ako po odchode domov čeliť všetkým týmto problémom.“

Takže relativizovanie ťažkého hriechu aktívnej homosexuality v páre sa netýka katolíckej doktríny? Zaujímavé…

O to viac sa to nepochybne zrazu stane nepísanou „doktrínou“, podobne ako kedysi ekumenizmus, akonáhle sa to podarí mocensky nanútiť.

Pritom už teraz, keď sa ešte len diskutuje, dvíha Ruffini varovný prst:

„Všetci, ktorí zasiahli do tejto témy povedali, že musíme odmietnuť každú formu homofóbie.“

Skutočne? Toto učí katolícka Cirkev?

Homofóbia môže v preklade znamenať len strach z homosexuality alebo homosexuálov. Cirkev však vždy učila, že sa ľudia majú vyhýbať ťažkému hriechu, jeho blízkosti, príležitosti k nemu a jeho potenciálnemu nebezpečenstvu.

Aktívni homosexuáli žijúci v ťažkom hriechu sú prostredím, ktoré môže vážnym spôsobom povzbudiť a navádzať na ťažký hriech. Aj samotná tematizácia a ostentatívne ukazovanie homosexuality, aj keby bola nepraktizovaná, môže navádzať neskúsenú mládež (podobne ako trans ideológia) k náhlym afektívnym rozhodnutiam, ktoré ju uvrhnú do stavu smrteľného hriechu.

Nemusí to byť len hriech aktívnej homosexuality, ktorá je v rámci spoločnosti stále okrajovou záležitosťou. Morálne rozvrátené prostredie, v ktorom by sa heterosexuálny katolík voľne pohyboval, mu automaticky ukáže cestu k ťažkému hriechu, aj keby to bol hriech na báze prirodzenej sexuality a síce menej závažný z hľadiska miery urážky Boha, avšak rovnako vedúci do zatratenia.

Strach z verejne deklarovanej homosexuality, či dokonca aktívnej homosexuality je teda strachom pred potenciálnym nebezpečenstvom smrteľného hriechu. Je to pre každého katolíka legitímny spôsob, ako bojovať o spásu vlastnej duše, čo je nakoniec aj jeho povinnosťou. Pokiaľ predstavitelia na Synode hovoria niečo iné, tak sa očividne zahrávajú so spásou ľudských duší.

BM

Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)