Rozhovor o „moslimskej“ Hagii Sofii

pch24.pl
24. apríla 2019   Cirkev História   Rozhovory

Hagia Sofia bola chrámom, ktorý bol prístupný všetkým, najmä najchudobnejším, ktorých v Byzancii bolo najviac. Mohli sa učiť viere a zároveň obdivovať jej majestát, pretože celé prostredie, celý interiér svätyne bol súčasťou liturgie. Vďaka tomu veriaci inštinktívne a podvedome vedeli, že Boží kult neznesie nijaký brak. V tom čase jednoduchosť nebola synonymom priemernosti! Je škoda, že prístup k viere, aký reprezentoval Justinián Veľký, sa o 15 storočí neskôr takmer úplne vytratil. Dnes možno nadobudnúť dojem, že jednoduchosť má byť synonymom gýča, a mnohí ľudia by ani nespoznali chrám, keby v jeho blízkosti nebol kríž – hovorí profesor Grzegorz Kucharczyk

Aké bolo pozadie výstavby nádherného majestátneho chrámu Božej múdrosti v Konštantínopole, Hagia Sofia? Ktorý hlas bol v tejto veci rozhodujúci?

Hagia Sofia je ideou aj realizáciou cisára Justiniána Veľkého, ktorý je skutočným tvorcom Byzancie a „Druhého Ríma“. Stolicu impéria síce nad Bospor preniesol už Konštantín Veľký, ale de facto až Justinián ju urobil mocnou.

Ako vieme, Justinian Veľký sa pokúšal obnoviť Rímsku ríšu v celom jej územnom rozsahu. Bola to jeho armáda, ktorá po krvavých bojoch oslobodila Taliansko a Severnú Afriku z rúk Ostrogótov a Vandalov.

Tento katolícky vládca rozhodol, že najlepšou vizualizáciou moci obrodzujúcej sa Rímskej ríše –  pretože toto bol oficiálny názov Byzancie až do polovice 15. storočia – bude najveľkolepejší chrám sveta. Práve preto bola postavená Hagia Sofia, ktorá v kresťanskom svete bola po stáročia nedostižným vzorom chrámu ako posvätnej budovy.

Či len pre tieto dve veci, o ktorých ste sa zmienili, čiže pre pokus o obnovu Rímskej ríše a výstavbu chrámu Božej Múdrosti je Justinián Veľký dnes nazývaný katolíckym vládcom?

Samozrejme, že nie! Justinián Veľký vládol Byzancii v čase, keď sa tam šírili veľké herézy. Je pravda, že „zlaté obdobie“ arianizmu už pomaly odchádzalo, ale táto heréza bola stále veľmi populárna.

To nie je všetko! Čoraz väčšiu obľubu si získavali iné kristologické herézy, napr. herézy monofyzitov, nestoriánov a pod., ktorým Justinián Veľký povedal rázne NIE a zostal verný katolíckej ortodoxii. K definitívnemu odtrhnutiu Východnej cirkvi od Cirkvi univerzálnej došlo až v polovici jedenásteho storočia v dôsledku veľkého rozkolu.

Pri budovaní chrámu Božej múdrosti, Justinián Veľký najdôraznejšie ukázal, že iba katolicizmus, zdôrazňujem KATOLICIZMUS, je jediná pravá viera a iba ona dá človeku spásu na rozdiel od odpadlíkov každého druhu sľubujúcich „modré z neba“.

V tom čase na Západe – čiže na druhej strane bývalej Rímskej ríše – v roku 496 Chlodovik I., vládca Frankov, prijal katolicizmus. To je nesmierne dôležité, pretože jeho štát bol obklopený „morom ariánskych vládcov“. Títo dvaja zachovali vieru a vďaka Božej Prozreteľnosti na oboch stranách Európy bránili Kristovu Cirkev takéto výnimočné postavy dvoch katolíckych vládcov.

Keď počúvame súčasných kňazov a tzv. otvorených katolíkov, môžeme nadobudnúť dojem, že jediným atribútom Boha bolo, je a bude milosrdenstvo. Prečo sa teda Justinián rozhodol postaviť práve chrám Božej Múdrosti?

Pán redaktor, obávam sa, že hovoríte ako heretik (smiech).

Prosím?

Ako pravdepodobne viete, heréza miluje rozdelenie. Buď to alebo tamto … A u Pána Boha je všetko! Múdrosť, Milosrdenstvo, Moc! VŠETKO!

Odpovedajúc na vašu otázku: Justinián Veľký a jeho dvorní teológovia vychádzali zo spirituality Východnej Cirkvi, kde bolo veľmi rozvinuté uctievanie Božej Múdrosti a chrám Hagia Sophia bola toho logickým dôsledkom.

Nechcel som kázať herézy, pán profesor. Moja otázka vyplynula z môjho pozorovania. Zdá sa mi totiž, že dnes mnohí hierarchovia a  ešte viac veriaci zabúdajú jednoducho na Božiu Múdrosť. Pán Boh sa im spája iba s milosrdenstvom a jedine naň sa odvolávajú …

Poviem viac: dnes takmer nikto nehovorí o múdrosti, ani o otázkach súvisiacich s rozumom.

Všimnite si prosím, že nie je to tak dávno, čo svätý Ján Pavol II. písal o dvoch krídlach kresťanstva, čiže o viere a rozume, vďaka ktorým sa človek približuje ku kontemplácii Pravdy. Dnes nám zase hovoria, že k Pravde sa dopracujeme len cez vieru a aj to, povedané diplomaticky,  vieru veľmi divne chápanú.

Čo tým myslíte?

Hovorím o heretickom zveličovaní jedného prvku a jedného atribútu Božstva. Pápež Benedikt XVI. vo svojej slávnej prednáške v Regensburgu pripomenul, že od počiatku bolo podstatou katolicizmu a kresťanskej vízie Boha  práve spojenie všetkých Jeho atribútov. Boh je Všemohúci i Milosrdný Otec! Boh je Láska i Logos. Dnes je práve toto spochybňované heretickým spôsobom a „otvorení“ katolíci sa snažia Pána Boha zbaviť Jeho atribútov. 

Ďakujem vám však za túto otázku. Vďaka nej som vás mohol odhaliť (smiech).

Potešenie je na mojej strane (smiech). Prečo bola Hagia Sofia nazývaná „Bibliou chudobných“?

Pretože cisár Justinián Veľký reprezentoval, povedané jazykom pokoncilovej teológie dvadsiateho storočia, „prednostnú lásku k chudobným“. Rozhodol sa, že táto nádherná stavba nebude zatvorená na kľúč a otváraná len na Veľkú noc a na Vianoce, a potom zamykaná a strážená strážcami, aby sa nik nemohol dostať dovnútra. NIE!

Hagia Sofia bola chrámom, do ktorého mali prístup všetci, najmä však najchudobnejší, ktorých v Byzancii bolo najviac. Mohli sa učiť viere a zároveň obdivovať jej majestát, pretože celé prostredie, celý interiér chrámu bol súčasťou liturgie.

Vďaka tomu veriaci inštinktívne a podvedome vedeli, že Boží kult neznesie nijaký brak. V tom čase jednoduchosť nebola synonymom priemernosti! Je škoda, že prístup k viere, aký reprezentoval Justinián Veľký, sa o 15 storočí neskôr takmer úplne vytratil. Dnes človek môže mať dojem, že jednoduchosť má byť synonymom gýča, a mnohí ľudia by dnes ani nespoznali chrám, keby v jeho blízkosti nebol kríž.

Ako došlo k tomu, že chrám Božej Múdrosti sa v istom čase stal mešitou?

Odpoveď je jednoduchá: pretože v roku 1453 Konštantínopol dobyli Turci. Ako napísal náš veľký kronikár tejto doby Jan Długosz – keď sa dozvedel túto správu, cítil, akoby kresťanstvu vylúpili oko. Je to veľmi dobré prirovnanie, pretože po stáročia bol Konštantínopol baštou, ktorá od východu chránila prístup do kresťanskej Európy pred islamskými útočníkmi, takže správa o páde „druhého Ríma“ bola pre mnohých skutočnou katastrofou.

Chcel by som zdôrazniť, že v roku 1439, t.j. štrnásť rokov pred dobytím Konštantínopolu, došlo k uzavretiu tzv. Florentskej únie. Tvárou v tvár smrteľnej hrozbe zo strany Turkov, sa mnoho východných hierarchov, ľudovo povedané, uzmierilo s pápežom a uznalo jeho autoritu. Bohužiaľ, niektorí boli takí zatvrdení, že kričali: „Radšej Turci ako pápež“.

Tieto rúhavé želania sa o niekoľko rokov splnili. Sultán Mehmed II, zvaný Dobyvateľ, dobyl Konštantínopol, nariadil plienenie a znásilňovanie trvajúce tri dni, počas ktorého vošiel do Hagie Sofie na koni, ktorý sa kopytami, ako píšu tureckí kronikári, „postavil na hlavný oltár v bazilike“.

V knihe „Christianitas. Od rozkvetu po krízu,“ ste napísali, že večer pred posledným útokom Turkov, prišiel do baziliky Hagia Sofia posledný byzantský cisár Konštantín XI, aby sa zmieril s Bohom…

Konštantín XI. je bezpochyby tragická postava, hoci pramene sa nezmieňujú o jeho religiozite. Po dobytí mesta Turkami sa jeho telo nikdy nenašlo. 

Ako je tomu v podobných prípadoch, objavili sa hlasy, že útok prežil.

Pravdepodobnejšie však je, že bol zabitý a sťatý. Táto teória však vyvoláva pochybnosti, pretože moslimovia takmer vždy okázalo vystavovali na obdiv svoje trofeje, čiže odrezané hlavy. Prečo to potom neurobili v tomto prípade? S najväčšou pravdepodobnosťou v masakri, ktorý sa odohral za múrmi Hagie Sofie, kde tisíce kresťanov hľadalo útočisko, sa telo posledného cisára mohlo jednoducho niekde stratiť.

A pre moslimov nepredstavovalo nijaký problém kľakať a padať na tvár na podlahe, ktorá nedávno bola zaliata krvou. Neprekážalo im, že na takomto mieste vzdávajú poctu Alahovi?

Určite nie. V tomto prípade sa moslimovia správali tak, ako vždy, keď dobýjali kresťanské kostoly a baziliky, či už v Alexandrii, Jeruzaleme, Antiochii alebo kdekoľvek inde. Dokonca sú presvedčení, že krv neveriacich vyliata medzi múrmi týchto chrámov, premenených na mešity, je dôkazom horlivosti viery a lásky k Allahovi.

Ani dnes sa na tom veľa nezmenilo.

Vari preto nebol chrám Božej Múdrosti zničený, ale premenený na mešitu?

Áno – takto k tomu pristupujú moslimovia. Poznáme to z poľských dejín 17. storočia, keď bol Kamieniec Podolski 27 rokov na hraniciach Osmanskej ríše. Katedrála svätého Petra a Pavla bola taktiež premenená na mešitu a pred ňu bol postavený minaret. Našťastie, po oslobodení mesta a jeho návrate pod kráľovskú korunu, bol minaret korunovaný sochou Matky Božej a dodnes je jediným minaretom s takou „výzdobou“.

Organizovali západní vládcovia križiacke výpravy, aby z rúk Turkov oslobodili Konštantínopol a chrám Božej Múdrosti?

Koncom štrnásteho storočia, pri ohrození Byzancie, robil Západ veľmi významné kroky na obranu „druhého Ríma“ a usiloval sa na jednej strane pomôcť impériu a na druhej strane získať prístup do Jeruzalema.

Križiacka výprava z roku 1396, ktorú zorganizoval cisár Žigmund Luxemburský, bohužiaľ skončila porážkou v bitke pri Nikopole.

Neskôr sa o to usiloval Vladislav III., ktorý, ako je známe, viedol aj kampaň, ktorej cieľom mal byť Konštantínopol. Týmto spôsobom chcel poľský panovník vytvoriť cestu spájajúcu Konštantínopol a krajiny koruny svätého Štefana. Ako vieme, skončilo to porážkou križiackej armády vo Varne v roku 1444.

Nasledujúca križiacka výprava sa uskutočnila po dobytí Konštantínopolu Turkami. Turci chceli pokračovať vo svojich úspechoch a hneď začali prvú ofenzívu proti Uhorsku, ktorá však skončila veľkým víťazstvom križiakov v Belehrade, v roku 1456. V tejto fáze to však bolo maximum, na ktoré sa mohla zmôcť kresťanská strana.

Neskôr, v šesťdesiatych rokoch 15. storočia, podnikal pokusy pápež Pius II., ktorý si dobre uvedomoval veľkú hrozbu, akú predstavuje islam. Treba poznamenať, že v tom čase moslimovia predstavovali hrozbu nielen pre Uhorsko, ale aj pre južné Taliansko. Práve preto Pius II zorganizoval križiacku výpravu, ktorej cieľom bolo dobytie Jeruzalema a oslobodenie Konštantínopolu.

Bohužiaľ, Pius II. sa na vlastnej koži presvedčil, že jeho slová nenašli nijaký ohlas. Nepodarilo sa mu zopakovať výzvu pápeža Urbana II. z roku 1095. Neprihrnuli sa davy rytierov, pretože éra rytierov už pominula a aj preto sa Byzanciu nepodarilo nikdy získať  naspäť.

Keďže Hagia Sophia bola pre moslimov symbolom nadvlády a veľkého víťazstva, prečo sa rozhodli urobiť z nej múzeum?

Toto rozhodnutie prijal po prvej svetovej vojne Mustafa Kemal Atatürk, tvorca „nového laického Turecka“.

Bol pokračovateľom diela mladoturkov, skupiny, ktorá sa v Turecku dostala k moci, po prevrate v roku 1908. Ich cieľom bolo postaviť etnickú tureckosť na prvé miesto nad ostatné základy štátu a národa. Islam mal zostať jedným z nich, ale mal byť tým slabším článkom nového základu, ktorým sa mala stať „etnicky čistá komunita“. Ide o program „veľkého Turecka“, či komunity tureckých národov, ktorá sa mala tiahnuť od Bosporu až po pohorie Altaj v strednej Ázii.

Tento plán sa mal začať realizovať prvou genocídou v dejinách 20. storočia, genocídou Arménov, ku ktorej došlo počas prvej svetovej vojny. Práve na tomto základe chceli vytvoriť nové, etnicky čisté Turecko. Je zaujímavé, že podobne ako väčšina páchateľov genocíd, aj mladoturci boli vzdelaní, mali za sebou štúdiá na západných univerzitách, a podobne ako ostatní masoví vrahovia v dejinách, pri zdôvodňovaní vrážd, ktoré spáchali, sa odvolávali na vedu.

Atatürk, v doslovnom preklade „otec Turkov“, pokračoval v realizovaní tejto idey tureckosti. Vyvrcholením jeho činov bolo zrušenie kalifátu a premena Hagie Sofie na múzeum. Hagia Sofia príliš evokovala predstavu sultánskej mešity a sultanát mal odísť do minulosti. Keďže dať Hagiu Sofiu kresťanom by bolo priveľmi škandalózne, prijal sa kompromis a Hagia Sofia sa premenila na múzeom.

Atatürk chcel vymazať spomienku na sultanát a aj preto sa hlavným mestom Turecka namiesto Istanbulu stala Ankara.

Súčasný turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že čoskoro sa Hagia Sofia stane opäť mešitou. Je možné v súvislosti s tým povedať, že v krajine chce obnoviť kalifát a stať sa sultánom?

Objavujú sa také hlasy, ale podľa môjho názoru takýto scenár v súčasnosti vôbec neprichádza do úvahy.

Zdá sa mi, že prezident Erdogan a jeho poradcovia berú do úvahy faktor, s ktorým v politike treba vždycky počítať, a tým je čas. Čoskoro to bude 100 rokov, odkedy bol kalifát zrušený. Vieme, že v geografickej oblasti okolo Turecka sa z času na čas objavujú rôzne centrá usilujúce sa o obnovu kalifátu. Preto je lepšie mať takéto iniciatívy pod kontrolou tým viac, že posledný kalifát uznaný moslimským svetom bol spojený s hodnosťou tureckého sultána, ktorý pretrval niekoľko storočí.

Najväčšou mešitou kalifa, čiže tureckého sultána, bola Hagia Sofia. Z tejto perspektívy je možné návrat k mešite vyložiť tak, že Ankara chce mať pod kontrolou všetky zámery o kalifáte.

Na druhej strane Erdoganove slová možno interpretovať ako určitý impulz, možno aj na budovanie siete spoločenstva turanských národov, čo by znamenalo návrat k myšlienkam mladoturkov. Na jednej strane Erdogan predsa len podniká kroky na posilnenie kontaktov s krajinami Strednej Ázie, napr. Azerbajdžanu, Kazachstanu atď. Na druhej strane však je Turecko vojensky stále prítomné v Sýrii.

Z tohto hľadiska uvedenie do prevádzky Hagie Sofie ako mešity vo verzii 2.0 môže  veľa prezradiť o Erdoganových ďalších pokusoch a zámeroch.

Netreba zabúdať ani na veľmi vážneho hráča, ktorým je Rusko. V predstavách ruskej politickej mytológie prinajmenšom od osemnásteho storočia, je sen o tom, že pravoslávny kríž raz bude vztýčený na kopuli Hagie Sofie, jedným z najživších. Keď Ergodan hovorí, že obnoví mešitu, to ako keby povedal: POČKÁM! ako zareaguje Rusko, a sonduje, ako ďaleko až môže zájsť.

Erdogan mnohokrát dokázal, že je vynikajúcim politikom.

To je pravda. Málokomu by sa podarilo prežiť vojenský prevrat, ktorý sám pripravil.

PDF (formát pre tlač)