Marxistickí katari a vydierači – otcovia dnešných ekofanatikov

Stanisław Michalkiewicz
25. februára 2021   História   Ekológia

Ekológovia, najmä tí, ktorí sa odvolávajú na katolicizmus, radi pripomínajú postavu svätého Františka z Assisi, ktorý pod vplyvom politickej korektnosti obklopujúcej Katolícku cirkev bol dokonca uznaný za patróna ekológov. Svätý František, áno, zložil hymnus, ktorý je možné označiť ako zvelebovanie Boha a ďakovanie mu za prírodu:

„…buď pochválený s pánom bratom Slnkom (…) buď pochválený, môj Pane, za sestru Lunu a hviezdy (…) buď pochválený, môj Pane, za brata Vietor, za vzduch i mračná, za jasnú oblohu, i každé počasie (…) buď pochválený, môj Pane, za sestru Vodu, ktorá je veľmi užitočná, pokorná, vzácna a čistá, za brata Oheň (…) je krásny, veselý i silný a mocný. Buď pochválený, môj Pane, za sestru našu matku Zem…“, ale tento hymnus, pripomínajúci, že všetko, čo Boh stvoril, je „veľmi dobré“, bol polemikou s ponurou katarskou sektou, podľa ktorej hmota je ohniskom zla a teda patrí do satanovej ríše. V tejto súvislosti láskyplné slová hymnu sv. Františka adresované štyrom živlom: ohňu, vode, vzduchu a zemi, ktoré spolu s ostatnými stvoreniami uctievajúcimi Boha nazýva „bratmi“ a „sestrami“, sú v príkrom rozpore s náukou katarov. Obradom slávenia ohňa a vody na Veľkú sobotu, teda dvoch zo štyroch živlov a tiež hmotných živlov, sa zdôrazňuje, že každé stvorenie má účasť na Kristovom Zmŕtvychvstaní.

Pritom katari, ktorí pohŕdali hmotou a nenávideli ju, verili, že človek by sa mal čo najskôr vyslobodiť zo svojho tela, aby sa zbavil hriechu. A hriechom bolo v podstate všetko, čo človek na tomto svete nevyhnutne potrebuje. Katar tak bol viazaný nielen sexuálnou abstinenciou, ale ak to nevydržal, na pomoc mu prišiel potrat, aby sa nemnožila tá „zlá“ hmota. Je však zaujímavé, že zatiaľ čo ich nepriateľstvo voči ľudskému telu bolo neúprosné, voči zvieratám boli ako vegetariáni veľmi zhovievaví. Jedli iba ryby, pretože po vytiahnutí z vody ich už nebolo potrebné zabíjať a trenie rýb považovali z akéhosi dôvodu za mimoriadne nemravné. Stručne povedané, bez ohľadu na teologické zvláštnosti, bola katarská doktrína v podstate anticivilizačná, čo ich spája s dnešnými ekológmi alebo aspoň s ich väčšinou.

Korene dnešných ekológov treba hľadať na troch miestach: po prvé – v sekte katarov, po druhé – v sentimentálnej hre na pastierov, ktorú si kedysi v 18. storočí dopriavali aristokrati, v „divošskom kulte“, pomocou ktorého sa skupina francúzskych publicistov z 18. storočia, nazývaných „filozofi“, snažila polemizovať s kresťanskou civilizáciou a podkopávať ju.

Doktrína katarov spadala do filozofie spochybňovania, ktorú dnes reprezentuje hlavne marxizmus. Ten je v podstate anticivilizačný a hoci si uzurpuje označenie „vedeckosti“, je prekvapivo bezradný pri vymedzení pravdepodobných dôsledkov uplatnenia svojich princípov v praxi. Zdá sa, že je zameraný skutočne iba na zničenie existujúcej civilizácie bez akejkoľvek alternatívy. Vplyv tohto spôsobu myslenia vidno najmä vo filozofii „hlbokej ekológie“. Jedným z dôležitých bodov tejto doktríny je požiadavka brzdiť rast ľudskej populácie ako podmienky rozvoja ostatných foriem života. Umiernenosť alebo azda prezieravosť bráni ekológom, aby ďalej rozvíjali tému brzdenia rastu ľudskej populácie, ale konvergencia ich záverov s katarskou doktrínou je očividná – iba motivácia je odlišná, ale to je druhoradé.

„Hlboká ekológia“ taktiež odmieta a odsudzuje „antropocentrizmus“, čo vyjadruje ignorovaním životných potrieb ľudí v prospech často imaginárnych potrieb niektorých obojživelníkov alebo dokonca hmyzu. Možno je v tom ozvena pastierskych selaniek aristokratov, keď sa Mária Antoinetta a dámy z najlepšej spoločnosti obliekali za pastierky a pásli ovce, pričom sa kúpali a parfumovali, zatiaľ čo markízi im hrali na Panovej flaute. A tak prívržencami „hlbokej ekológie“ sú zvyčajne obyvatelia veľkých miest, ktorí najprv dajú priechod svojmu sentimentu voči „všetkým bytostiam“ a potom nasadnú do automobilov a vrátia sa do klimatizovaných domov postavených z materiálov vyrobených „zlým“ priemyslom, ktorý otravuje životné prostredie a bez okolkov používajú svoje luxusné toalety, ktoré spotrebúvajú pitnú vodu a vypúšťajú neskutočné množstvo výkalov do riek. Nosia topánky vyrobené z koží stiahnutých „bezcitnými ľuďmi“ z „vnímajúcich bytostí“ alebo z materiálov, ktorých výroba spôsobuje iným „vnímajúcim bytostiam“ pretrvávajúce bolesti hlavy – a nikomu z nich ani nenapadne, aby s obmedzovaním začali sami od seba. Treba uznať, že katari boli odvážnejší a v každom prípade dôslednejší.

Možno preto, že v prípade týchto moderných ekológov je filozofia „hlbokej ekológie“ iba kostýmom, v ktorom marxisti opäť bojujú proti „kapitalizmu“, teda – proti civilizácii a pod týmto zavádzajúcim sloganom sa snažia presvedčiť civilizovaných Európanov a Američanov, aby sa začali správať ako Dajakovia alebo Eskimáci. Samozrejme, ani jeden z nich nikdy na vlastné oči nevidel živého Dajaka alebo Eskimáka a ich vedomosti o živote v prvotnej divočine sa odvíjajú iba od ich vlastnej fantázie o tejto téme – podobne ako francúzski publicisti z 18. storočia nazývaní „filozofi“, ktorým sa podarilo prebudiť v prostých ľuďoch ničivých démonov tzv. Francúzskej revolúcie.

V tejto súvislosti sú najšikovnejší obyčajní vydierači, ktorí si – rovnako ako ich predchodcovia, ktorí v čase nemeckej okupácie udávali Židov – uvedomili, že dnes je možné vytĺcť peniaze z „ekológie“, najmä tej „najhlbšej“. Len čo získajú viac peňazí – a kde by to mohlo byť jednoduchšie ako monitorovaním investícií? – dovtedy nedajú pokoja, kým si pod zámienkou ekológie nevydupú svoj podiel. Platný zákon praje vydieračom; na to, aby mohli legálne vydierať investorov, stačí založiť združenie, ktorého cieľom je „ochrana životného prostredia“. Prečo teda to prostredie nechrániť? A práve preto iba poľská Agentúra pre podporu ekologického lobingu združuje viac než dvadsať organizácií, nepočítajúc zvyšných tridsaťšesť, ktoré fungujú samostatne.

PDF (formát pre tlač)