Maronitský patriarcha: Sme svedkami drastickej genocídy Palestínčanov

8. decembra 2023   Krátke správy

Maronitský patriarcha, kardinál Bechara Boutros Al-Ra’i kritizoval vojenské aktivity Izraela v pásme Gazy a označil ich za genocídu Palestínčanov. Hovorca izraelskej armády nedávno pripustil, že existujú dve civilné obete vrátane žien a detí na jedného zabitého bojovníka Hamas. Vzhľadom na povahu zastavanej oblasti, opísal túto dramatickú štatistiku ako jeden z najlepších výsledkov na svete.

Izraelčania tvrdia, že zlikvidovali 5000 bojovníkov Hamasu, to znamená, že zabili 10 000 civilistov – izraelská armáda sa podľa slov vlastných vojenských odborníkov správa humánne, pretože straty medzi civilistami mohli byť oveľa vyššie. Pri bojových operáciach sa Izraelčania cielene zameriavajú na všetky dôležité budovy mestskej infraštruktúry v Gaze – cieľmi leteckých útokov sú nemocnice, elektráreň, plynové stanice, budova palestínskeho parlamentu a pod.

83-ročný hierarchia hovoril o humanitárnych problémoch Palestínčanov nielen v Gaze, ale aj v utečeneckých táboroch na libanonskom území. Poznamenal, že „plánovaná a absolútna deštruktívna vojna“ zo strany Izraela sa neobmedzuje iba na Gazu a navyše pokračuje bez dodržiavania humanitárnych zásad a medzinárodného práva. Gaza je koncentračný tábor, odkiaľ majú civilisti problém utiecť.

„My v Libanone zostávame neochvejní. Vieme, že náš nepriateľ Izrael túži obsadiť južný Libanon. Má pripravený pre južný Libanon podobný scenár ako v Gaze“ uviedol maronitský patriarcha.

Izraelčania bez vypovedania vojny útočia na území Sýrie, Libanonu a Palestíny. Narúšajú štátnu suverenitu týchto krajín, neuznávajú medzinárodné hranice a nedodržiavajú medzinárodné právo. Žiadnym sankciám zo strany kolektívneho Západu však nečelia.

Bechara Boutros Al-Ra’i sa stal kardinálom v čase pontifikátu pápeža Benedikta XVI. v roku 2012. Vzdelanie získal u francúzskych jezuitov v Libanone v čase, keď ešte jezuiti neboli natoľko nainfikovaní modernizmom a liberalizmom. Získal doktorát v kánonickom aj občianskom práve, študoval tiež na Lateránskej univerzite v Ríme. V roku 1986 bol vysvätený za pomocného biskupa Antiochie, od roku 1990 bol zvolený za biskupa libanonského mesta Byblos. Od roku 2003 pôsobil ako tajomník maronitskej synody a v roku 2009 bol vymenovaný za predsedu libanonskej biskupskej komisie pre médiá.

V roku 2011 bol zvolený za maronitského patriarchu. Z titulu svojho miesta sa sústredil na úpravu bilaterálnych vzťahov s Vatikánom. Po abdikácii pápeža Benedikta XVI. sa zúčastnil na novom konkláve. Bol vďačným objektom novinárov, pretože konkláve sa zúčastnil v tradičnom maronitskom liturgickom odeve, podobne ako koptský patriarcha Antonius Naguib, ktorý prišiel v typickom koptskom liturgickom odeve. V roku 2020 sa dožil 80 rokov, takže najbližšieho konkláve po smrti pápeža Františka sa už nebude môcť zúčastniť.

Maronitský patriarcha Bechara Boutros Al-Ra’i nadviazal rozšíril dialóg aj s moslimskými organizáciami. Maroniti pomáhajú najmä palestínskym utečencom v Libanone. Bol rozhodným odporcom amerických útokov na Sýriu, Irak i Líbyu a naopak, k ruskej prítomnosti v Sýrii sa nestaval negatívne. Mnohí libanonskí maronitskí kresťania ako dobrovoľníci bojovali spoločne so sýrskymi maronitskými kresťanmi na strane prezidenta Asada proti moslimským teroristom a Američanmi podporovaným Kurdom.

Maronitskí kresťania bojovali v Sýrii doslova za svoje právo na existenciu. Ak by totiž sýrsky prezident Asad padol, Američania by kresťanov v Sýrii nezachraňovali, rovnako ako tak nekonali ani v prípade kresťanov v Iraku, ktorí sa po páde Saddámovho režimu stali terčami útokov moslimských teroristov. V Iraku, v čase vlády zlého Saddáma Husajna, existovala náboženská sloboda, vzťahy medzi šiítmi a sunnitmi boli konsolidované a kresťania nezažívali perzekúciu. Po obsadení Iraku Američanmi v zemi prepukli náboženské spory naplno, čo okupačným vojskám vyhovovalo, pretože sa mohli nerušene venovať rabovaniu irackých a sýrskych nálezísk ropy a zemného plynu.

Ako už bolo spomenuté vyššie, maronitský patriarcha Bechara Boutros Al-Ra’i sústreďuje svoju pozornosť v prvom rade na charitatívne otázky. Sústavne sa snaží o zlepšenie situácie nielen pre palestínskych a sýrskych utečencov žijúcich v Libanone, ale tiež o zlepšenie postavenia bežných Libanončanov, žijúcich na hranici chudoby. V súčasnosti sa nachádzajú a doslova živoria v libanonských utečeneckých táboroch takmer 2 milióny palestínskych a sýrskych utečencov, ich situácia je katastrofálna. Libanon sa sám dlhodobo topí v hospodárskych problémoch, takže bez pomoci zo zahraničia nedokáže dlhodobo pomáhať utečencom.

„Medzinárodné spoločenstvo nám blahoželá a hovorí nám, že sme pohostinní a ústretoví. Nech nás však nechvália za pohostinnosť, ale radšej nech sa zapoja do pomoci utečencom. Sme už totiž na pokraji síl a situáciu už nedokážeme dlhšie zvládať,“ uviedol maronitský patriarcha.

BK

Zdroj: pch24.pl, ekai.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)