Macron uznal, že vo Francúzsku existuje „chronické násilie“

4. júna 2021   Aktuality

Vo Francúzsku sa už naplno rozbieha kampaň k budúcoročným prezidentským voľbám a podľa prieskumov sú dnes súčasný prezident Emmanuel Macron a jeho súperka Marine Le Penová (v ľavicových médiách stále označovaná za „ultrapravičiarku“) na tom v podstate rovnako. Kým však Le Penovej ide karta a každým mesiacom v prieskumoch jemne posilňuje, u Macrona je to presne naopak.

„Président de la République“ teda začal svoju kampaň po francúzskych regiónoch, kde sa mu nedarí vyhýbať sa jemu zvlášť nepríjemnej téme, ktorá, ako sa zdá, voľby aj rozhodne – a tou je dnes vo Francúzsku jednoznačne téma vnútornej bezpečnosti.

Na otázku lokálnych novinárov, ako vníma bezpečnostnú situáciu v krajine, Macron po prvýkrát verejne priznal, že v nej existuje „chronické násilie“. Tiež sa vyjadril, že vníma „znepokojenie (občanov) čeliacich migrácii, (multi)kultúrne znepokojenie, znepokojenie z rozdelenia…“ a priznal, že v krajine existuje narastajúci pocit, „že už nemáme veci pod kontrolou“.

„Na tento strach musíme nájsť odpoveď,“ pokračoval francúzsky prezident. „Nevyriešime to však ani dnes, ani zajtra… Skutočne tu existuje chronické násilie. Zhoršenie (situácie) už je očividné. Násilie, ktoré máme v našej spoločnosti, nemožno oddeliť od antropologických zmien, ktoré zažívame. Veľa ľudí, ktorí žijú osamelo, akoby nežilo v (kultúrnej) spoločnosti. Oni potom prichádzajú do ulíc, kde sa správajú ako na sociálnych sieťach.“

Emmanuel Macron je toho názoru, že nepriaznivý vývoj v oblasti vnútornej bezpečnosti môže zvrátiť ním navrhovaná „stratégia pre podporu duševného zdravia“. Prezident tak chce v prvom rade pomôcť tým, „ktorí v živote trpia“ a to ešte skôr, než takíto ľudia začnú mať problémy so zákonom. Hlava štátu podľa vlastných slov tiež nepodceňuje dopad, ktorý mala pandémia a opakujúce sa lockdowny na nárast násilia vo Francúzsku a to zvlášť v mnohopočetných rodinách.

Prezident Macron bol do Elyzejského paláca zvolený v roku 2017 a na začiatku svojho úradovania bol vnímaný ako silný prezident, ktorý z Francúzska opäť urobí európsku veľmoc a z Európy zas globálnu superveľmoc vedenú práve jeho krajinou. Namiesto sľubovaných „lepších zajtrajškov“ sa však Francúzsko za jeho vlády prepadlo do vnútorných problémov. Macronovými najväčšími bolehlavmi sa tak stalo protestné hnutie „žltých viest“, islamský terorizmus, koronavírus a v poslednom čase narastajúce rasové napätie v mestách, na ktoré nevídaným spôsobom poukázali najvyššie postavení príslušníci francúzskej armády.

MG

Zdroj: Valeurs Actuelles

PDF (formát pre tlač)