Má rodina nárok na väčšiu mzdu?

Marko Weirich
21. februára 2020   Spoločnosť

b) Význam rodiny pre štát z mravného, občianskeho a národno-hospodárskeho hľadiska

Čo platí o význame rodiny z populačného hľadiska pre národ, platí aj pre štát. Z tohto pohľadu však rodina nadobúda ešte väčší význam, a to mravný, občiansky aj národne-hospodársky.

Podľa kanonického práva účelom rodiny nie je len zrodiť deti, ale ich aj vychovať. Zdravý rodinný život nie je len v záujme jednotlivca, ale tiež v záujme štátu. V rodine nachádzame všetky zárodky sociálnych funkcií: autoritu, pomer nadriadenosti a podriadenosti, vedomie povinnosti a práva, všeobecné blaho, solidaritu a lásku, prácu a majetok, skrátka všetky podstatné prvky, opory a základy všetkých sociálnych pomerov. Ten, kto bol od detstva výchovou vedený k týmto cnostiam vo vzťahu k rodičom, k bratom a sestrám, k služobníctvu a k celej rodine, ten má pomerne najlepšie vyhliadky stať sa dokonalým členom obce a štátu. Nakoniec – kam by dospela spoločnosť bez rodiny?

Krásne to vystihol nemecký sociológ a národohospodár Schmoller: „Ten, kto posiela hladného do reštaurácie, ten, kto posiela každé dieťa od narodenia až po dospelosť do celej rady výchovných ústavov, ten premení spoločnosť v skupinu žiadostivých, egoistických tulákov, ktorých nervový nepokoj a podráždenie z nich urobí horúcich kandidátov blázinca… Čím je rušnejší dnešný život, tým nutnejším sa stáva bezpečný, od vonkajška uzavretý, najužší okruh lásky, dôvery, pohodlia, ako to dáva rodina… Nie v zničení, ale v obnove rodinného bývania a rodinného hospodárstva spočíva budúcnosť národov a pravá emancipácia ženy.“⁹

Stačí čítať encykliku Casti Connubii , ktorá nazýva rodinu „prameňom, z ktorého vyviera štát“ a ďalej hovorí, že „štát je taký, aké sú rodiny, z ktorých sa skladᓹ⁰. Vzťah medzi štátom a rodinou nemohol byť lepšie a stručnejšie definovaný. Rodiny nemajú len dodať kvantitu detí, ale aj kvalitu.

Rodina má pre štát význam nielen z hľadiska mravného a občianskeho, ale má veľkú hodnotu obzvlášť z pohľadu národného hospodárstva. Všetci vieme, ako sú dnes osudy veľkých štátov úzko spojené s faktormi hospodárskeho charakteru. V súvislosti s problematikou spravodlivej mzdy je nutné uvážiť služby vykonávané rodinou nielen pre svojich členov, ale aj pre celé národné hospodárstvo a tiež pre štát.

Dobre rozobral národno-hospodárske funkcie rodiny Dr. Johann Fichtel vo svojom pojednaní Der Familienlohn^10a. Aj keď Fichtel dospel k opačným záverom v požiadavke mzdy adekvátnej k rodinnému bremenu než sociálne encykliky, podarilo sa mu vyzdvihnúť veľkú úlohu rodiny v segmente národného hospodárstva. Fichtelovi slúži tento argument k tomu, aby požadoval rodinnú mzdu, ako nazýva rodinné prídavky, ako odmenu za prácu rodiny; zatiaľ čo sociálne encykliky túto požiadavku odvodzujú nielen z individuálnej, ale aj zo sociálnej stránky práce a okrem toho ju rozširujú aj na slobodných robotníkov, ktorí sú zrelí pre manželstvo, ale nemajú ešte rodiny. Napriek tomu je Fichtelova argumentácia zaujímavá pre náš účel, keďže jasne a podrobne dokazuje, aké národno-hospodárske funkcie vykonáva rodina pre ľudskú spoločnosť.

Treba poukázať na to, že napr. muž sa prevzatím hmotných záväzkov voči rodine stáva podnikavejším a šetrnejším, že sa stáva vďaka mravným záväzkom ochotnejším pracovať. Okrem toho ušetrí spoločnosti výdavky na ošetrovanie v prípade, že je chorý alebo starne. Obzvlášť užitočný je rodinný život tým, že obmedzuje mor prostitúcie, ktorá tak zhubne pôsobí na telesné a duchovné zdravie, rovnako ako na radosť z práce.

Ako samostatný hospodár by bol muž nútený k uspokojeniu svojich osobných potrieb (varenie, pranie, upratovanie) buď obmedziť svoje pracovné sily venované produkcii a venovať sa sebe samému, alebo najímať tretiu osobu na svoju obsluhu. V prvom prípade sa zmenšuje množstvo vyrobených statkov a stúpajú ceny na trhu. V druhom prípade musí muž zaplatiť osobu, ktorá ho obsluhuje, a teda bude pre seba požadovať vyššiu mzdu. Vyššie mzdy však znamenajú vyššie výrobné náklady, ktoré vedú zase k stúpaniu cien. V oboch prípadoch vedie zdraženie na trhu k nižšiemu odbytu a teda brzdí vývoj a rast národného hospodárstva.

V rodine do toho zasahuje žena, a tým vylučuje tieto negatívne tendencie. Preberá ako samozrejmosť vyššie zmienené obsluhovanie manžela, čím uvoľňuje jeho sily pre produkciu statkov. Okrem toho obstaráva tieto služby určite najdokonalejšie a najlacnejšie zo všetkých ľudí, čím sa zase uvoľňuje časť manželovej kúpnej sily na iné potreby. Pokiaľ manžel uvoľnené sily venuje výrobe, nastane zvýšenie produkcie a následne zníženie cien, čo je v prospech všetkých spotrebiteľov; pritom však služby ženy, ktorá to umožnila, zostanú neodmenené.

Dôležité je rodinné hospodárenie v čase krízy, kedy sa obmedzovaním potrieb udržuje za všetkých okolností manželský zväzok. Tým dosahuje rodina vrcholného hospodárskeho významu, pretože podnikateľ pracujúci pre zisk, bude za nepriaznivých hospodárskych podmienok nútený likvidovať podnik pre nerentabilitu, alebo bude musieť byť jeho podnik podporovaný štátnymi subvenciami, čo znamená ešte väčšie zaťaženie spoločnosti. Tento význam rodinného hospodárstva je tým väčší, čím väčší je počet rodinných príslušníkov, keďže hospodárske využitie statkov stúpa so vzrastajúcim počtom rodinných príslušníkov.

Hospodársky význam manželkinej práce stúpa obzvlášť pri výchove detí. Matkine služby deťom sa dajú nahradiť ešte menej, než jej služby mužovi. Deti, na rozdiel od muža, nie sú schopné vykonávať pre seba určité práce samy. Je dokázané, že dojčenská úmrtnosť je najmenšia u detí v matkinej starostlivosti. Vysoká dojčenská úmrtnosť znamená zdraženie potomstva, pretože všetky statky vynaložené na dojča počas jeho krátkeho života sú stratené. Aj telesný a duchovný rozvoj väčšieho dieťaťa musí byť zaistený jedine starostlivosťou otcovskou alebo materskou. Aj tu by bez matky všetky tieto práce musel vykonávať alebo objednať muž sám, a to omnoho drahšie a neracionálnejšie. Tu platí to isté, čo sme povedali o práci v domácnosti.

Hlavný hospodársky význam rodiny spočíva v tvorbe nových generácií. Bez nich nie je udržateľný dosiahnutý stupeň kultúry, čo je v určitom zmysle ekvivalentné s dosiahnutým obratom dopytu po statkoch. Vysoko vyvinuté hospodárstvo sa udržuje hromadením najrozmanitejších potrieb, k čomu je nutné množstvo pracovných síl, a preto sa nemôže rozvinuté hospodárstvo zriecť ľudí a bude pri poklese obyvateľstva nútené povolať príslušníkov iných národov.

Tým sa však usadzujú záujmy cudzích štátov na domácej pôde, čo môže viesť k pričleneniu územia k cudziemu štátu. Preto pokles počtu obyvateľov v sebe skrýva aj nebezpečenstvo pričlenenia daného územia k cudziemu štátu. Je teda jasné, že každá tvorba kapitálu sa deje s očakávaním kapitálového výnosu, ktorý má nastať v nasledujúcom období vzhľadom k hospodárstvu potomstva. Rodina svojou reprodukčnou činnosťou vytvára predpoklady pre tvorbu kapitálu a pre výnos kapitálu, teda predpoklady pre hospodárstvo a kultúru štátu.

c) Význam rodiny z náboženského hľadiska

Význam rodiny pre náboženstvo vystihol prof. Dr. Bedřich Vašek vo svojom I. diele kresťanskej sociológie: „Dejiny svedčia o zvláštnom úkaze: vo všetkých časoch, keď prosperoval rodinný život, prosperovalo aj náboženstvo, semináre mali dostatočný dorast, a to dorast dostatočnej kvality, kláštory stáli vysoko, a to ako počtom členov, tak aj rozumovou a mravnou úrovňou. Tento vzťah medzi náboženstvom a rodinou je vzájomný. Náboženstvo je posilou rodinného života a rodinný život je živnou a potrebnou pôdou pre náboženský život. Rodina je najlepšou chovateľkou nielen prirodzeného, ale aj nadprirodzeného života.“¹¹

Koniec koncov najlepším dôkazom o význame rodiny z náboženského hľadiska sú pápežské encykliky. Na prvom medzinárodnom zjazde kresťanskej rodiny, ktorý sa konal od 25. do 27. júna tohto roku z iniciatívy spolku Association du Mariage Chrétien založeného roku 1918, nazval P. Violet, duša tohto hnutia, encykliku Divini illius magistri z decembra 1929 a Casti connubii z decembra 1930, nadväzujúce zas na encykliku Leva XIII. Arcanum divinae sapientiae z 10. januára 1880, veľkou „Chartou“ rodiny, jej práv a povinností.¹²

To, čo znamená rodina pre spoločnosť, znamená aj pre náboženstvo; vidíme to obzvlášť pri všetkých náboženských prenasledovaniach a dejiny ukazujú často prípady, keď krajiny, ktoré raz prekvitali náboženským životom, zanikli úplne a predstavujú dnes zrúcaniny bez jedinej katolíckej duše. Čo sú platné všetky zjazdy, plné chrámy a problematické politické úspechy katolicizmu, keď vymierajú katolícke rodiny? Bohužiaľ, často môžeme pozorovať, že mor denatality zachvátil aj katolícke rodiny, len s tým rozdielom, že u nekatolíkov aspoň s úprimnými slovami „my nechceme“ zatiaľ čo u katolíckych rodín s „my nemôžeme“.

Môžu byť výnimočné prípady, ale tak veľká bezdetnosť u katolíckych rodín nemá čo robiť s „výnimočnými prípadmi“ a obzvlášť nie systém jedného alebo dvoch detí. Cirkev potrebuje čo najviac synov a dcér, a nie je snáď vôbec na svete krásnejšej úlohy pre laika, než rozmnožiť kresťanskú rodinu, rozmnožiť zástupy duší, ktoré majú obhajovať vieru, pokresťančiť národ a chváliť Pána Boha.

Samozrejme by mali všetky podniky, oficiálne aj neoficiálne katolícke, vytvoriť samé vzor „rodinnej politiky“.

Sám Pius XI. sa sťažuje, keď hovorí o potrebe encykliky, že sa „začali šíriť tieto veľmi zhubné bludy a skazené mravy aj medzi veriacimi a chcú prenikať nepozorovane a postupne stále hlbšie“¹³. Nemyslí tým však len nominálnych katolíkov, keď ďalej hovorí, že tieto zvrátené názory sa „očkujú ľuďom všetkého druhu, nielen bohatým a chudobným, robotníkom a zamestnávateľom, učeným aj neučeným, slobodným aj ženatým“, ale vyslovene poznamenáva: aj „tým, ktorí Boha ctia, aj tým, ktorí Boha nenávidia“¹⁴.

V boji proti nepriateľom troch hlavných pilierov kresťanskej rodiny, ktorými sú deti, manželská vernosť a sviatostná povaha manželstva, Pius XI. udáva celú radu prostriedkov nielen duchovného, ale aj hmotného rázu, a to reformu rodinnej inštitúcie prispôsobením jej Božskej idey, podporovaním skutočného náboženského života, šírenia správnych poznatkov o manželstve, dôkladné zachovávanie božích príkazov o manželstve, dobrú prípravu, a to vzdialenú aj blízku, na manželstvo, a nakoniec starostlivosť o hospodárske zabezpečenie rodiny a starostlivosť štátu o duchovné hodnoty manželstva¹⁵.

Nebolo možné pristúpiť k otázke hospodárskeho zabezpečenia rodiny bez toho, aby sme si podrobnejšie všimli ostatných duchovných aj sociálnych stránok manželstva, ktoré som tu ešte neobsiahol, ale ktoré, pokiaľ by boli uvedené, priamo vytvárajú ideálne pozadie pre vytýčenie požiadavky spravodlivej mzdy, aj keď sa táto požiadavka neodôvodňuje existenciou rodiny, ale vyviera z rovnakej podstaty, a to z individuálnej a sociálnej stránky robotníkovej práce.

I. časť: http://christianitas.sk/mzda-a-rodina/

pokračovanie v III. časti

Poznámky

⁹ Heinrich Pesch S. J., op. cit., Bd. I., s. 170.

¹⁰ Dr. Bedřich Vašek, Život sociální. Kresťanská sociológia, diel I., Praha 1933, s. 127.

^10a Dr. Johannes Fichtel, Der Familienlohn. Das Problem und seine Lösung., Selbstverlag, München 1934, s. 134 – 138.

¹¹ Dr. Bedřich Vašek, Život sociální, op. cit., s. 127 – 128.

¹² Najlepšie vystihla význam rodiny obzvlášť pre Katolícku akciu práve rezolúcia tohto zjazdu, ktorého hlavné body pokladám za nutné uviesť aj v tejto súvislosti. Po prehlásení, že zjazd vychádza hlavne zo zásad encykliky Casti connubii, na ktorej sa zakladá každý rodinný apoštolát Katolíckej akcie, vyslovuje tieto priania: 1. aby encyklika bola podrobne komentovaná učiteľmi v seminároch a duchovenstvom vo farnostiach, obzvlášť na pôde farských organizácií; 2. aby v každej zemi Katolícka akcia vytvorila „sekciu rodiny“ so štyrmi podskupinami, ktoré majú združovať: a) duchovenstvo poverené šírením katolíckej náuky o manželstve a rodine, b) manželov, c) vychovávateľov a d) mládež, aby sa jej pomohlo pri založení rodiny; 3. veľkorysú publikačnú činnosť; 4. udržovanie všetkých cirkevných sviatkov, ktoré vyzdvihujú veľkosť a dôležitosť rodinnej spoločnosti; 5. bod je obzvlášť dôležitý a vyzýva členov Katolíckej akcie, aby sa zúčastňovali všetkých sociálnych podnikov zameraných na ochranu rodiny; 6. bod zdôrazňuje sociálnu akciu obzvlášť v rodinách, ktoré to potrebujú; 7. bod vyžaduje, aby sa akcia v každej krajine prispôsobila národným pomerom, zachovávajúc však pri tom zásady nadnárodnej katolíckej náuky a konečne 8. bod navrhuje zriadenie Medzinárodného výboru, ktorý by združil riaditeľov konkrétnych rodinných sekcií Katolíckej akcie v jednotlivých krajinách.

¹³Casti connubii, op. cit., s. 6 – 7.

¹⁴Casti connubii, op. cit., s. 24.

¹⁵ Casti connubii, op. cit., s. 45 – 59.

PDF (formát pre tlač)