Kostol Sant’Agnese in Agone predstavuje výstavu ikon východného rítu

31. decembra 2024   Krátke správy

V rímskom kostole Sant’Agnese in Agone na Piazza Navona bola otvorená veľká výstava pravoslávnych a gréckokatolíckych ikon. Výstava bola otvorená koncom decembra a potrvá do konca februára – uviedla riaditeľka Vatikánskeho múzea Barbara Jattaová. Ikony z 15. až 20. storočia pochádzajú z Grécka, Bulharska, Ukrajiny, Ruska a Macedónska, sú z rôzneho materiálu a rôznej veľkosti, väčšina z nich je však bohato zdobená drahými kovmi a kameňmi.

„Ikona je viac ako len obraz,“ uviedol arcibiskup Rino Fisichella. Podľa prefekta Vatikánskej evanjelizačnej agentúry ikony mnohí veriaci nosili so sebou a mali ich vystavené vo svojich príbytkoch, pretože ich tieto ikony chránili. V dnešnej dobe stála zbierka ikon vatikánskych múzeí nie je prístupná. Zbierku ikon vo Vatikáne začal vytvárať v roku 1762 pápež Benedikt XIV.

Benedikt XIV. , vl. menom Prospero Lorenzo Lambertini (1675, Bologna – 1758) bol 247. rímsky pápež (pontifikát 1740 – 1758). Patril k tým pontifikom, ktorých mravný a morálny príklad zanechal v dejinách pápežstva nezmazateľnú stopu. Do cirkevnej histórie sa zapísal aj ako veľký podporovateľ vedy a vzdelávania. Sám bol veľmi kultivovaným príkladom vzdelaného humanistu. Známa je jeho veta vyrieknutá na zasadnutí konkláve, v ktorom ho zvolili za pápeža. Keď sa jeho meno objavilo medzi potenciálnymi kandidátmi povedal so zmyslom pre humor kardinálom: „Ak si želáte zvoliť svätca, vyberte Gottiho, ak štátnika zvoľte Aldobrandiniho. Pokiaľ chcete čestného človeka, zvoľte mňa.“

Benedikt XIV. bol veľmi prezieravým štátnikom so zmyslom pre politickú realitu, nikdy nestrácal so zreteľa záujmy katolíckej Cirkvi. Bol horlivý, pracovitý a energický. Pracovitosť a zbožnosť považoval za základ úspešného fungovania na pápežskom stolci. Byť pápežom pre neho znamenalo nie česť a honor, ale v prvom rade príležitosť konať dobro. Mimoriadne mu záležalo na zlepšovaní duchovnej výchovy prostredníctvom posilňovania viery.

Veľký dôraz kládol na výchovu mladých kňazov, zaviedol reformy do systému vzdelávania v seminároch. Zreformoval tiež činnosť viacerých pápežských inštitúcií. V liturgických záležitostiach bol Benedikt XIV. veľký konzervatívec. V rokoch 1734 – 1738 vydal doktrínu De servorum Dei beatificatione et de beatorum canonizatione, ktorou upravoval proces blahorečenia a svätorečenia.

Niektoré jeho encykliky sa týkali slávenia svätej omše, iné zmiešaných manželstiev (zmiešané manželstvá smú byť uzatvárané iba za určitých podmienok; deti narodené z takéhoto manželstva majú byť vychovávané v katolíckej viere).

V oblasti zahraničnej politiky sa sústredil predovšetkým na dobré vzťahy s ostatnými katolíckymi krajinami; uzavrel konkordáty so Sardíniou, Neapolom, Svätou rímskou ríšou, Portugalskom a Španielskom.

Benedikt XIV. je najznámejším zástancom tézy o prednosti latinského obradu (praestantia ritus latini) pred inými (východnými) obradmi, hoci nebol jej pôvodcom ani najtvrdším presadzovateľom. Tento názor najvýraznejšie sformuloval v apoštolskej konštitúcii Etsi pastoralis (1742). Na II. vatikánskom koncile dospeli k názoru, že jeho konštitúcia Etsi pastoralis diskriminuje východných katolíkov a odsúdili ju.

Aby sa prehĺbil záujem o poznanie histórie krajiny na Apeninskom polostrove dal na rímskych akadémiách zriadiť odbory zaoberajúce sa štúdiom antických dejín a cirkevnej histórie. Na jeho príkaz katalogizovali vzácne knihy Vatikánskej knižnice a takisto zachránil Koloseum, ktoré slúžilo ako zdroj lacného stavebného materiálu. Koloseum zasvätil pamiatke mučeníkov, ktorí v ňom zahynuli, stavebný materiál sa následne prestal kradnúť.

Pochovaný je v Bazilike svätého Petra, jeho nádherný barokový náhrobok vytvoril sochár Pietro Bracci.

Výstava ikon bola inštalovaná v kostole Sant’Agnese in Agone (tal. Chiesa di Sant’Agnese in Agone, slov. Kostol svätej Agnesy v Agone). Ide o barokový kostol na námestí Piazza Navona, na mieste, kde podľa katolíckych legiend zahynula v roku 304 sv. Agnesa.

Agnesine telesné ostatky boli pochované v katakombách, nad ktorými sa od 7. storočia vypína ranogotická Bazilika Sant’Agnese fuori le mura, nad miestom skonu svätice vznikla svätyňa, ktorá bola na začiatku 12. storočia prestavaná na kostol. Podľa historických záznamov bol kostol vysvätený 28. januára 1123 pápežom Kalixtom II. V roku 1597 prevzali na kostolom patronát benediktíni. Kostol bol dlhšiu dobu v súkromných rukách, v roku 1992 rodina darovala kostol Rímskej diecéze.

Kostol Sant’Agnese in Agone je známy Borrominiho architektonickými zásahmi, okrem neho sa na architektonických úpravách kostola podieľali aj ďalší geniálni barokoví stavitelia – Giovanni Maria Baratta a Carlo Rainaldi.

Kostol má štyri kaplnky (svätej Agnesy, svätého Šebestiána, svätého Filipa Neriho a svätej Františky Rímskej), hlavný a štyri bočné oltáre (svätej Cecílie, svätej Emerentiany, svätého Alexija a svätého Eustacha).

Bočné kaplnky obsahujú reliéfne oltárne obrazy pripomínajúce martýrium svätcov, ktorým sú kaplnky zasvätené. Naturalisticky pôsobivý je obraz Svätá Agnesa v plameňoch v kaplnke svätice, jedno z vrcholných diel Ercoleho Ferratu.

Stavba súčasného hlavného oltára, ktorý mal nahradiť starší oltár od Mattiu de Rossiho, sa začala v roku 1720 podľa návrhu Carla Rainaldiho. O štyri roky neskôr oltár, zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi, dokončili.

BK

Zdroj: Vatican News, Kath.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)