Kostol Pio Monte della Misericordia v Neapole a Caravaggiov obraz Sedem skutkov telesného milosrdenstva

Branislav Krasnovský
3. decembra 2024   Kultúra

Približuje sa 6. december a s ním aj Mikuláš, ktorý nosí deťom darčeky, aby mali deťúrence radosť.

Aj ja im chcem urobiť radosť, a preto som sa rozhodol im dopredu pripraviť darček v podobe článku o Caravaggiovom obraze Sedem skutkov telesného milosrdenstva, ktorý sa nachádza v kostole Pio Monte della Misericordia v Neapole. Drahí rodičia, nezabudnite, okrem sladkostí prečítajte deťom aj tento článok o Caravaggiovi a kostole Pio Monte della Misericordia v Neapole a vysvetlite im, že Caravaggio je viac ako nejaký prihlúply Santa, o ktorom sa rozpráva v tento čas na v školách a rodinách po celom svete. Mimochodom uvedomili ste si, milí rodičia, že zo slova Santa sa dá vyskladať slovo Satan a že Anglosasi milujú slovo Santa? 🙂

Myslím si, že väčšina detí so svojimi čistými dušičkami by si rovnako ako ja v minulosti obľúbila Neapol, Kalábriu a Sicíliu – keby ich tam rodičia vzali na dovolenku (namiesto dovolenkových rezortov v Egypte, kde ani nemôžu s rodičmi opustiť z bezpečnostných a hygienických dôvodov areál hotela) a keby vďaka tomu mohli nasávať celú nádhernú španielsko-taliansku atmosféru. Deti by intuitívne vycítili, že v Neapolskom kráľovstve sa príjemne snúbi taliansky a španielsky duchovný svet, ktorý nádherne rozkvitol práve v baroku.

V minulosti bol Neapol naozaj nádherné mesto, oveľa krajšie ako dnes. V súčasnosti jeho krása trochu vybledla – ono tých nelegálnych prisťahovalcov je už aj v južnom Taliansku viac ako dosť. Na rozdiel od stredu a severu Talianska si však s nimi Neapolčania, Kalábrijčania či Sicílčania ešte stále dokážu porozumieť a dokážu ich priviesť k tomu, aby si ctili tradičné hodnoty juhu Talianska. Väčšina imigrantov z Afriky intuitívne a veľmi správne necíti potrebu zdržiavať sa v južnej časti Apeninského polostrova, naopak, silno ich to priťahuje do ďaleko tolerantnejšieho, liberálneho a menej úzkoprsými tradíciami zviazaného Ríma či Milána, kde dokonca nie je ani Camorra, či ‚Ndranghetta, a kde je tiež istotne menej lupár na m² ako v južnom Taliansku.

Ohľadom Pio Monte della Misericordia (momentálne monumentálnej budove v Neapole na Piazza Riario Sforza), tu sa dnes nachádza aj jedna z najdôležitejších súkromných, avšak verejnosti prístupných výtvarných zbierok v Taliansku. Pri zrode Pio Monte della Misericordia stála v 17. storočí skupina zbožných neapolských šľachticov a zbožných katolíkov: Cesare Sersale, Giovanni Andrea Gambacorta, Girolamo Lagni, Astorgio Agnese, Giovanni Battista d’Alessandro, Giovani Vincenzo Piscicelli a Giovanni Battista Manso pretavili svoje katolícke cítenie do nádherného prejavu charitatívnej zbožnosti.

Slová z Evanjelia sv. Matúša, ktoré nabádali konať skutky duchovného a telesného milosrdenstva sa stali dôležitou súčasťou ich životov, pretože Boh žehná tých, ktorí pomáhajú chudobným, a odmieta tých, čo sa od nich odvracajú: „Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať“ (Mt 5,42). „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10,8). Ježiš Kristus spozná svojich vyvolených podľa toho, čo urobili pre chudobných. Keď sa „chudobným hlása evanjelium (Mt 11, 5), je to znamením Kristovej prítomnosti.

Láska Cirkvi k chudobným patrí k jej stálej katolíckej tradícii. Táto tradícia sa inšpiruje evanjeliom blahoslavenstiev, Ježišovou chudobou a jeho pozornosťou voči chudobným. Láska k chudobným je tiež jedným z dôvodov povinnosti pracovať, aby človek „mal z čoho dať núdznemu“ (Ef 4,28). Nevzťahuje sa však len na materiálnu chudobu, ale aj na mnohoraké formy chudoby kultúrnej a náboženskej.

Láska k chudobným je nezlučiteľná s nezriadenou láskou k bohatstvu alebo s jeho sebeckým používaním: „A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána zástupov. Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje.“ (Jak 5,1–6)

Svätý Ján Zlatoústy dôrazne pripomína: „Nepodeliť sa s chudobnými znamená okrádať ich a pripravovať ich o život; … nevlastníme svoje, ale ich veci.“ Podľa jeho slov „najprv treba zadosťučiniť požiadavkám spravodlivosti, aby sa nedávalo ako dar lásky to, čo sa má povinne dať už z dôvodu spravodlivosti. „Ak dávame chudobným, čokoľvek potrebujú, nedávame im svoje (veci), ale im vraciame ich (veci). Skôr splácame dlh spravodlivosti, ako by sme vykonávali skutky milosrdenstva.“

Skutky telesného milosrdenstva sú teda dobročinné skutky, ktorými pomáhame svojmu blížnemu v jeho telesných a duchovných potrebách. Poučovať, radiť, potešovať, skutočne katolícky posilňovať sú skutky duchovného milosrdenstva takisto ako odpúšťať a trpezlivo znášať krivdu. Skutky telesného milosrdenstva sú najmä tieto: nasýtiť hladných, ujímať sa ľudí bez prístrešia, obliekať otrhaných, navštevovať chorých a väzňov, pochovávať mŕtvych. Dávať almužnu chudobným je medzi týmito skutkami jedným z hlavných svedectiev bratskej lásky; je tiež vykonávaním spravodlivosti, ktoré sa páči Bohu.

„Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne“ (Lk 3,11). „Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté“ (Lk 11,41). „Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?!“ (Jak 2,15–16)

Už v Starom zákone rozmanité právne opatrenia (rok odpustenia, zákaz požičiavať na úroky a zadržiavať mzdy, povinnosť odovzdávať desiatky, každodenná výplata nádenníkom, právo paberkovať hrozno a zbierať klasy) zodpovedajú povzbudeniu Deuteronómia: „Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine“ (Dt 15,11). Ježiš robí tieto slová svojimi: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy“ (Jn 12,8). Tým však neruší silu dávnych výrokov proti ľuďom, ktorí hovoria: „Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za jeden pár sandálov…“ (Am 8,6), ale nás vyzýva, aby sme spoznali jeho prítomnosť v chudobných, ktorí sú jeho bratmi.

Svätá Ružena Limská, keď jej raz matka vyčítala, že prijíma do domu chudobných a chorých, odpovedala: „Keď slúžime chorým, sme Kristovou dobrou vôňou.“

Takže, aby som to zjednodušil, skupina týchto siedmich neapolských šľachticov založila nemocnicu, chudobinec a nový kostol, aby mohli tí najbiednejší v Neapole získať potrebnú pomoc. Milostivý Boh ich dielo požehnal, kapitál, ktorý hromadili, vkladali do sociálneho a charitatívneho diela. Vďaka tejto skupine šľachticov vznikol aj chrám, v ktorom sa dodnes nachádza nielen Caravaggiov obraz, ale i obrazy iných významných barokových maliarov.

Spomeňme napríklad Ukladanie Krista do hrobu od Giovanniho Baglioneho, vyššie spomenutý obraz Dobrého Samaritána z ranej tvorby Giovanni Vincenza Forlimendiho, obrazy Fabrizia Santafedeho Svätý Peter vzkriesil Tabithu, Kristus v dome Marty a Márie, obraz Battisstella Caracciola Oslobodenie sv. Petra. Obraz Giovanni Bernardina Azzoliniho Svätý Pavol oslobodzuje otroka či Luca Giordano a jeho nádherne pochmúrny obraz Ukladanie Krista do hrobu.

Na výstavbe kostola sa podieľali takí velikáni ako Andrea Falcone, Gianlorenzo Bernini či Francesco Antonio Picchiatti, Bonaventura Presti a mnohí iní. Škoda len, že koncom 18. storočia kostol prestavali a ďalšie masívne úpravy sa uskutočnili v roku 2005.

Pre mňa najkrajším obrazom je, ako inak, Caravaggiov obraz Sedem skutkov telesného milosrdenstva (Le Sette Opere di Misericordia). Toto dielo je významné nielen svojou náboženskou tematikou, ale aj svojou dramatickou kompozíciou a inovatívnym spôsobom, akým Caravaggio stvárnil klasickú kresťanskú tému.

Obraz namaľoval v rokoch 1606–07 na základe spomenutého Bratstva Panny Márie Milosrdenstva (Pio Monte della Misericordia) v Neapole. Veľké rozmery obrazu umožňujú dramatický výklad témy. Obraz zobrazuje sedem skutkov telesného milosrdenstva, ktoré sú tradične uvedené v kresťanskej morálnej teológii (podľa Evanjelia podľa Matúša a starších katolíckych spisovateľov) Caravaggio integroval všetkých sedem skutkov milosrdenstva do jednej zložitej kompozície, na ktorej vidieť ponúkanie jedla hladnému, Samsona pijúceho vodu z oslej čeľuste, prikrývanie nahého muža odevom, poskytovanie prístrešia pútnikom, zobrazená interakciou dvoch postáv, symbolizujúcich pohostinnosť, pomoc chorému, odnášanie mŕtveho do hrobu a takisto výjav z rímskych legiend, ktoré sa však stali súčasťou barokového duchovného sveta – dcéra dojčí svojho otca vo väzení. Tento príbeh sa v ranej katolíckej tradícii pripisoval svätej Perpetue, pôvod však má v rímskych legendách, kedy dcéra dojčila svojho otca odsúdeného na smrť hladom. Tento čin dojčenia bol považovaný za vrchol ľudskej lásky a obetavosti. Keď sa dozvedeli, čo sa dialo, muža prepustili.

Budem sa opakovať, ale i tak to poviem – Caravaggio nám predstavil svoje dramatické chiaroscuro, pri ktorom majstrovsky využíval kontrasty medzi svetlom a tieňom na zdôraznenie dramatického napätia. Postavy, ako býva u Caravaggia zvykom, sú zobrazené realisticky so všetkými emóciami a detailami. Caravaggiovi sa podarilo prepojiť duchovné posolstvo s ľudskou empíriou. Dynamická a zložitá kompozícia, plná interakcií medzi postavami vo fyzicky obmedzenom priestore dodáva scéne bohatú intimitu a súčasne energiu.

Obraz je oslavou kresťanskej lásky a dobročinnosti, ktorá je priamo spätá s učením o skutkoch telesného milosrdenstva. Caravaggiov obraz Sedem skutkov telesného milosrdenstva patrí k najznámejším a najvzácnejším Caravaggiovým dielam, predstavuje prechod od manierizmu ku klasickému baroku.

PDF (formát pre tlač)