Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, XII. – záverečná časť

Branislav Krasnovský
18. októbra 2024   Cirkev

Dnes, milí čitatelia, sa rozlúčime s knihou biskupa de Ségur o Najsvätejšej Eucharistii s názvom Sväté prijímanie. Pre mňa osobne je táto kniha veľkým obohatením, rovnako ako aj druhá kniha biskupa de Ségur s názvom Svätá spoveď. Obe knihy mám v podobe *.pdf súborov vo svojom mobilnom telefóne a spoločne s ďalšími vynikajúcimi katolíckymi knihami z portálu https://librinostri.catholica.cz/ ma sprevádzajú všade, kam sa vyberiem.

Sú mi ozajstnou duchovnou potravou a oporou a to najmenej, čo môžu pre mňa urobiť je skutočnosť, že doslova vypnú to otravné liberálno-progresivisticko-modernisticko-pachamamisticko-tajtrlícke táranie, ktoré dnes otravuje vzduch medzi veriacimi katolíkmi.

Máme slobodnú voľbu. Kto chce, ten sa nechá inšpirovať tradičnými katolíckymi knihami a myšlienkami, komu naopak robí radosť počúvať geniálne múdra gurua Mons. Halíka, či filosodomitov Radcliffa OP, Martina SJ alebo nebodaj teológa orgazmu kardinála Fernándeza, toho nech Pachamama synodálne sprevádza a ochraňuje po zvyšok pontifikátu pápeža Františka.

Na Slovensku poznáme príslovie, že rovný rovného si hľadá a vrana k vrane sadá. A takisto poznáme príslovie, že kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Ja si určite nikdy nebudem sadať do kruhu so pseudokatolíckymi modernistami, rovnako ako ani s nimi nebudem vyť, ani akceptovať ich teologické predstavy len z dôvodu nimi požadovanej pofidérnej akceptácie princípu nesprávne ponímanej subordinácie.

Každý si hľadá miesto, kde sa cíti dobre a príjemne. Ja sa dobre a príjemne cítim v rámci mantinelov definovaných Tridentským koncilom, ktorý nikto nemôže označiť za nesprávny. Ak by totiž niekto označil dogmy a dokumenty prijaté na Tridentskom koncile za nepravdivé, kde je napísané, že v budúcnosti sa neukáže, že sú nepravdivé aj dogmy a dokumenty iných koncilov, vrátane II. vatikánskeho koncilu? A čo už si potom myslieť o modernistických synodálnych predstavách, ktoré odznejú na nejakej synode, ktorá ani nemá podobu riadneho koncilu, ale je len čudným stretnutím synodálne ovanutých bergogliánov?

Časté sv. prijímanie pre mládež

Vráťme sa však ešte pár slovami ku knihe biskupa de Ségur. V záverečnej časti biskup odporúča čo najčastejšie sväté prijímanie aj pre mládež, pretože mladí chlapci a dievčatá prežívajú vo veku 16 – 20 rokov veľmi nebezpečné obdobie života.

Svätý Filip z Neri, ktorý celý svoj život venoval záchrane morálne divokých detí rímskych ulíc a ktorého svedectvo má veľkú váhu anjelskej svätosti a odbornej skúsenosti, vždy hovoril, že časté prijímanie Eucharistie a modlitba k Panne Márii sú najlepšími prostriedkami k tomu, aby si mládež zachovala bezúhonné mravy. Život podľa katolíckej viery a Eucharistia, svätá spoveď a modlitby sú dôležitým prvkom, ktorý pomôže mládeži, ktorá klesla do bahna neresti zdvihnúť sa, znova sa očistiť a predstúpiť pred Krista.

Svätý Filip z Neri zo svojej skúsenosti uviedol aj nasledujúci príklad. Na spoveď k nemu prišiel mladík, ktorý sa pokorne vyznal zo svojich slabostí. Dostal rozhrešenie a šťastný išiel na sväté prijímanie a s predsavzatím, že bude Eucharistiu prijímať každý deň. Svätý Filip z Neri ho zo spovednice vyprevadil so slovami: „Syn môj, keď znova mravne klesneš, nezabudni okamžite prísť na svätú spoveď a dôveruj v Božiu dobrotu.“

Na druhý deň nešťastný chlapec utekal opäť do spovednice. Znova sa vyspovedal zo svojho morálneho poklesku a svätý Filip z Neri ho opätovne povzbudil a dal mu rozhrešenie. Chlapec odchádzal šťastný s tým, že už viac neklesne, no ďalší deň musel znova bežať do spovednice, aby mohol ísť na sväté prijímanie.

Podľa slov svätého Filipa z Neri sa toto opakovalo takmer mesiac, deň čo deň. Každý deň chlapec klesal, každý deň získaval rozhrešenie, každý deň ho svätý Filip z Neri nabádal, aby zmužilo bojoval proti hriechu. Súcitná láska svätca neutíchala, rovnako ako chlapcova kajúcnosť.

Náš Pán Ježiš Kristus nechal oboch zápasiť, nakoniec s Kristovou pomocou, láskavým prístupom svätého Filipa z Neri, ktorý neustával každý deň dávať chlapcovi rozhrešenie nastal ten pravý deň v živote chlapca. Hriech sa mu náhle zošklivil natoľko, že nad ním s Božou pomocou zvíťazil. Neskôr sa stal jedným z verných oratoriánov svätého Filipa z Neri a stal sa jedným z najznámejších rímskych kňazov, ktorý rozprával o svojom boji s hriechom, svojom obrátení a privádzal mladých ku Kristovi, aby sa oslobodili z reťazí hriechu.

Ako veľmi by naša mládež (hovorí biskup de Ségur) profitovala z toho, ak by chodievala na svätú spoveď a čo najčastejšie prijímala Eucharistiu. Každý mladík stojí medzi dvoma voľbami – láske k zmyselnosti, svojmu telu a pôžitkom na jednej strane a katolíckou morálkou a morálnym učením na druhej strane. Vo veku 16 – 20 rokov, podľa slov biskupa de Ségur, je pre mladých chlapcov nemožné udržať si zdržanlivosť a čistotu bez veľkej pomoci Eucharistie. Eucharistia je tým liekom, ktorý dokáže mládež uchrániť od morálnych pádov a zhovädilosti.

Neexistuje neresť a hriech, ktorý by nedokázala Eucharistia zmyť. Nikdy tento boj nie je ľahký, cestu k úspechu lemujú veľmi časté pády. Práve kvôli tomu Eucharistia je, aby nám pomohla postaviť sa po páde opäť na nohy a pokračovať na svojej ceste k Nebu.

Časté prijímanie Eucharistie v seminároch

Pre seminaristov je časté prijímanie Eucharistie nevyhnutnosťou. V tieni oltára totiž vyrastajú tie vybrané duše, ktoré začuli Kristov hlas a podrobili sa mu. Sú to duše, ktoré náš božský Spasiteľ vo svojej nekonečnej láske, dobrote a nežnosti predurčil k tomu, aby sa stali jeho kňazmi.

V seminároch sa formuje z mladých chlapcov, študentov teológie budúci kňaz. Aby každý kňaz prinášal dobrú úrodu, musí rásť podporovaný duchovnou silou Eucharistie. Kňazský seminár je tou pôdou, do ktorej sa sadia tie najlepšie sadenice, sadenice Ježiša Krista v podobe mladých mužov, budúcich kňazov.

Seminár či kláštor, v ktorom by nemali seminaristi, mnísi či mníšky častý prístup k Najsvätejšej Eucharistii by nemal žiadnu šancu prežiť. Jeho základy by boli stavané na piesku a okamžite by sa zrútili. Biskup de Ségur potom spomenul príklad seminára sv. Sulpicia, kde dlhodobo pôsobil, ktorý mal dlhú tradíciu a vychovával vynikajúcich kňazov, pretože všetci pedagógovia, všetci kňazi, ktorí v tomto seminári pôsobili viedli seminaristov k čo najčastejšiemu pristupovaniu k Eucharistii.

Nech milostivý Boh dá svojim veriacim mnoho dobrých a verných kňazov, ktorí by dokázali viesť duše ku Kristovi, nech im dá mnoho seminaristov, ktorí by boli vychovávaní v pravej katolíckej viere a v čistom duchu Evanjelia (to dnes znamená, že P. James Martin SJ alebo Timothy Radcliffe OP a im podobní bludárski tajtrlíci by nemali právo vzdelávať mladých seminaristov, pretože ich duchovne zničia), tú najlepšiu formáciu, aby roznietili v dušiach veriacich pravú katolícku vieru.

Časté sväté prijímanie pre chorých a zarmútených

Vždy a za každých okolností potrebuje katolícka duša Krista. Najviac ho však potrebuje v zármutku, súžení a utrpení.

Kristus volá ku všetkým (Mt 11,28–30): 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. 30 Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Kristus dokáže osušiť každú slzu a zmierniť každú bolesť. On sám dokáže vrátiť trpiacemu srdcu pokoj, nádej a tú duchovnú radosť, ktorú poznajú dobre verní katolíci a ktorá kráča často ruka v ruke so slzami. Katolík môže byť zovretý úzkosťou, bolesťou, ale nemôže byť nešťastným. „Plačem, povedala mi raz jedna matka, ktorá práve stratila svojho jediného syna. Plačem a predsa som pokojná, pretože takáto bola vôľa Božia.“ Každý deň táto žena pristupovala k prijímaniu Eucharistie.

V Kristovi nájdeme Nebo. Utekajme k nemu vždy a najmä vtedy, keď na nás doľahne trápenie. Utiekajme sa k Eucharistii, ku Kristovi a v ňom zabudneme na všetky súženia, krivdy a ťažkosti. Kristus nás naučí tajomstvo, ako možno trpieť, oddajme mu svoju horkosť a on nám dá svoju silu a mier v duši,“ hovorí biskup de Ségur.

Ak vážne ochorieme, utekajme ku Kristovi. On je najlepší z lekárov, pretože nelieči len telo, ale aj srdce. Chorý katolík by mal prijímať Eucharistiu minimálne raz týždenne. Nezanedbávajme chorému prístup k duchovným liekom.

Záver

Aký praktický záver vyplýva z tejto knižky? Mám odporučiť prístup k Eucharistii pre každého každý deň? Bolo by to ideálne, no nie pre každú dušu je to možné. Kto sa však chce čo najbližšie priblížiť ku Kristovi, ten by mal prijímať Eucharistiu každý deň.

Cieľom tejto knihy bolo vysvetliť veriacim, že časté sväté prijímanie nie je prejavom rigoróznosti. Ukázať veriacim katolíkom, že každodenný prístup k Najsvätejšej Eucharistii je pre vernú katolícku dušu, nasledujúcu Krista samozrejmosťou. Netreba sa báť kráčať v stopách svätcov, ktorí všetci prijímali Eucharistiu každodenne.

Podobne ako telesný pokrm slúži na obnovenie stratených síl, tak Eucharistia posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť. A táto oživená láska zotiera všedné hriechy. Keď sa nám Kristus dáva, oživuje našu lásku a robí nás schopnými pretrhnúť nezriadené lipnutia na stvoreniach a zakoreniť sa v Ňom.

A nezabúdajme na slová, ktoré vo svojej knihe biskup de Ségur niekoľkokrát zdôraznil: Prijímanie nie je odmenou za príkladné správanie, ale nápravou pre slabých. Žiadna čakaná svätosť nie je cestou k sviatostiam, ale sviatosti sú cestou k svätosti. Môžeme pristúpiť k Eucharistii aj keď máme všedné, každodenné hriechy. Eucharistia, v ktorej sa plne zúčastňujeme na prijímaní svätého prijímania, odstraňuje tieto hriechy.

Titulný ilustračný obrázok, Alonso Vázquez (1564–1608), Posledná večera, zdroj: wikimedia commons

***

predchádzajúce časti:
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, I. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, II. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, III. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, IV. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, V. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, VI. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, VII. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, VIII. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, IX. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, X. časť
Kniha biskupa de Ségur s názvom Sväté prijímanie, XI. časť

***

PDF (formát pre tlač)