Kardinál Sarah: Fiducia supplicans „ohrozuje jednotu Cirkvi“, tento dokument treba odmietnuť

Branislav Krasnovský
19. septembra 2025   Cirkev   Komentár

Kritika dokumentu Fiducia supplicans

Kardinál Robert Sarah opäť skritizoval dokument Fiducia supplicans a označil ho za „teologicky slabý“. Okrem toho uviedol, že by sa mal odmietnuť a potom naň zabudnúť, pričom varoval, že tento dokument prináša so sebou rozbíjanie katolíckej jednoty.

V nedávnom rozhovore pre talianske katolícke noviny Avvenire sa afrického kardinála pýtali na jeho názor ohľadom vysoko kontroverzného dokumentu bývalého pápeža Františka Fiducia supplicans, ktorý v určitých situáciách umožňuje „požehnanie“ jednotlivcov rovnakého pohlavia, žijúcich v spoločnom zväzku. Presnejšie, Cirkev nemôže požehnať zväzok, ktorý odporuje Božiemu plánu (napr. homosexuálne partnerstvá, konkubináty). Ale podľa pápeža Františka a spol. sa môže udeliť „nesakramentálne požehnanie“ jednotlivcom, ktorí oň prosia, aj keď prídu spolu ako pár. Zmyslom nie je legitimizácia ich zväzku, ale povzbudenie jednotlivcov, aby sa otvorili Božej milosti. (?)

Kardinál Sarah dúfa, že dokument Fiducia supplicans sa podarí počas pontifikátu pápeža Leva XIV. upraviť a preformulovať, pretože celý tento dokument je podľa jeho mienky teologicky nezrelý a neopodstatnený, pričom ohrozuje jednotu Cirkvi.

Po tom, čo Dikastérium pre náuku viery vydalo dokument Fiducia supplicans, ktorý schválil pápež František v decembri 2023, mnohí kňazi, biskupi i prominentní laici sa proti tomuto dokumentu otvorene postavili. Väčšina afrického episkopátu odmietla zaviesť „požehnania“ pre osoby rovnakého pohlavia opísané v dokumente; text však privítali najheterodoxnejšie časti Cirkvi, ako napríklad väčšina Nemeckej biskupskej konferencie.

Čo sa týka dokumentu Fiducia supplicans – jeho odmietnutie súvisí s tým, že je naozaj teologickou absurditou požehnávať oddelene dvoch jednotlivcov žijúcich v hriešnom zväzku. Požehnanie je volaním o Božiu milosť. Ak sa udeľuje členom páru žijúcich v ťažkom hriechu (sodomia alebo konkubinát), ide o zvrátenie významu požehnania: Cirkev tým implicitne legitimizuje hriech.

Boh nikdy nepožehná to, čo sám odsudzuje. Fiducia supplicans je v rozpore s katolíckou tradíciou a morálnou teológiou. Po dve tisícročia bolo jasné, že jednotlivcom žijúcim v neregulárnom zväzku (sodomitskom či konkubináte) sa požehnanie nedáva, môže sa dať požehnanie iba jednotlivcovi, aby sa obrátil a opustil tŕnisté cesty hriechu. To však musí v prvom rade prestať žiť v konkubináte alebo sodomitskom zväzku s inou osobou pod jednou strechou.

Ako hovoria tradiční katolíci, Fiducia supplicans vnáša čudné novoty, ktoré by nijaký svätec, koncil ani žiaden katolícky pápež až do Františkovho pontifikátu nikdy nepresadzoval a neučil. Fiducia supplicans prináša so sebou zmätenie veriacich, pretože väčšina veriacich nemá teologické povedomie o rozlišovaní medzi liturgickým a pastoračným požehnaním. Fiducia supplicans spôsobuje zmätok, veriaci vďaka tomuto dokumentu vnímajú sodomitské zväzky ako zväzky, ktoré Cirkev schvaľuje. Z pohľadu tradičných katolíkov je to míľnik na ceste protestantskej relativizácie katolíckej Cirkvi.

Existujú obavy, že uvoľňovanie morálky v „duchu modernizmu“ povedie nakoniec k všeobecnému rozkladu. Dokument zapadá do línie „otvorenia sa svetu v duchu relativizmu a ekumenizmu“, toľko presadzovaných priorít v rámci II. vatikánskeho koncilu. Miesto jasného učenia Cirkvi modernizmus prináša dvojznačný jazyk a veľmi voľne vnímané normy, ktoré sa môžu podľa potreby subjektívne meniť.

Modlime sa, aby prišlo k odmietnutiu dokumentu Fiducia supplicans

Dokuent Fiducia supplicans je pre tradičných katolíkov príkladom šírenia modernistických omylov. Katolíci musia stáť pri večnej Tradícií a musia mať na zreteli, že žehnať možno hriešnika, ktorý má úmysel obrátiť sa, nikdy však hriech. Okrem toho dokument nebol vyhlásený „ex cathedra“, takže ho netreba vnímať ako dogmu a možno ho podrobiť kritike a úpravám v budúcnosti.

Bližšie vysvetlenie ohľadom pápežskej neomylnosti. Keď pápež vyhlasuje niečo ex cathedra (z „Petrovej katedry“), ide o definíciu dogmy viery alebo mravov, ktorá je neomylná a definitívne záväzná pre všetkých veriacich. Takéto vyhlásenia sú veľmi zriedkavé (napr. Nepoškvrnené počatie – 1854, Nanebovzatie Panny Márie – 1950).

Dokument Fiducia supplicans je obyčajná deklarácia pápežom Františkom reformovaného Dikastéria pre náuku viery (predtým Kongregácia pre náuku viery). Kongregácia pre náuku viery bola počas pontifikátu pápeža Františka reformovaná a obsadená väčšinou liberálmi, progresívcami a modernistami.

Okrem toho, keď mohol napríklad pápež František odmietnuť motu proprio svojho predchodcu, Benedikta XVI. Summorum pontificum, tak je rovnako možné odmietnuť i Fiducia supplicans, dokonca oveľa jednoduchšie, nakoľko dokument na viacerých miestach odporuje predchádzajúcej takmer 2000-ročnej tradícii Cirkvi a nemožno sa s ním stotožniť. Dokument nie je záväzný vo svedomí, pretože je v rozpore s predchádzajúcim učením Cirkvi a obsahuje čudné pastorálne novoty.

Dokument Fiducia supplicans nie je neomylný, ale patrí k autentickému magistériu – má teda váhu a vyžaduje rešpekt. No práve preto, že nie je ex cathedra, môže byť predmetom odlišných interpretácií a teologickej diskusie.

Ako teda treba vnímať požehnanie a dokument Fiducia supplicans?

Požehnanie je sviatosťou, ktorá čerpá svoju moc z Krista a Cirkvi, a preto nemôže byť udelené tam, kde predmet požehnania odporuje Božiemu zákonu. Lebo čo iné je požehnanie, než vzývanie Božieho mena nad vecou či osobou, aby bola usporiadaná k večnému cieľu? A či možno usporiadať k večnému cieľu to, čo je samo o sebe neusporiadané a hriešne?

Nemožno žehnať sodomitským párom, znamená to miešať svetlo s temnotou a otvárať dvere k zmätku. Quid est benedictio nisi sanctificatio? – čo je požehnanie, ak nie posvätenie? A nemožno posvätiť to, čo je v stave odporu proti Stvoriteľovi. Ak dvaja sodomiti chcú požehnanie a žijú v hriechu (rovnako aj tí, čo žijú v konkubináte) „pod jednou strechou“, tak ich požehnanie vzbudzuje pohoršenie, napriek tvrdeniam, že nie sú požehnávaní ako pár, ale ako jednotlivci, bojujúci s hriechom. Ak chcú bojovať s hriechom, musia sa ho aj strániť a prestať žiť pod spoločnou strechou.

Náš Pán Ježiš Kristus, keď odpustil hriešnici, povedal: ‚Choď a viac nehreš!‘ Nepovedal: ‚Choď a hľa, ja žehnám tvojmu hriechu.‘ Preto aj Cirkev má žehnať hriešnikom, aby sa obrátili, no nikdy nemôže žehnať ich hriešnym zväzkom. Inak by sa požehnanie stalo kliatbou a Cirkev by sa stala zradkyňou pravdy.

Nech si teda aj liberáli a progresívci pamätajú, že lex orandi est lex credendi – zákon modlitby je zákonom viery. Ak sa modlitba obráti na požehnanie nepravdy, stane sa aj viera nepravou.

„Preto, nech nik neopúšťa cestu skutočne svätých otcov, nech sa nehanobí sväté požehnanie, nech sa neotupuje hlas Cirkvi, ktorá má byť ako trúba, nie ako flauta, čo ladí s tónmi sveta.“

A na záver pár slov o tom, ako sa menili osobné vzťahy medzi kardinálom Sarahom a pápežom Františkom v súvislosti s prijatím dokumentu Fiducia supplicans. 18. decembra 2023 Vatikán vydal dokument Fiducia supplicans. Dokument bol schválený pápežom a jeho pravou rukou, kardinálom Víctorom Fernándezom. Kardinál Sarah sa stal kritikom tohto dokumentu a vydal otvorené vyhlásenie, v ktorom označil dokument ako rozporuplný a nejasný.

Pápež František a kardinál Fernández začali objasňovať, že nejde o požehnanie zväzku ako takého, ale o požehnanie osôb mimo liturgie a že sa nenarušuje učenie Cirkvi. Vzťah medzi kardinálom Sarahom a pápežom Františkom sa stáva v súvislosti s dokumentom čoraz viac antagonistický.

V ďalších mesiacoch kardinál Sarah pokračoval vo verejnej kritike a dokonca sa vyjadril na adresu mnohých západných biskupov, že „chcú byť milovaní svetom a že strácajú odvahu pri bránení Kristovho učenia“. Pápež František zdôrazňoval, že Cirkev miluje každého a požehnanie je určené jednotlivcom a nie zväzkom, že dokument má pastoračný význam a moralita a tradícia zostávajú neporušené, s čím kardinál Sarah nesúhlasil.

Vzťah medzi kardinálom Sarahom a pápežom Františkom sa vyostroval až do Františkovej smrti. Kardinál Sarah (emeritný kardinál) nebol exkomunikovaný a ani pápežom Františkom prenasledovaný (ako bol napríklad texaský biskup Joseph A. Strickland), ktorý verejne kritizoval pápeža Františka opakovane na sociálnych sieťach a spochybňoval jeho rozhodnutia – či už sa týkali dokumentu Fiducia supplicans alebo Traditionis custodes.

Pápež František poslal do Tyleru apoštolských vizitárov (biskupi z iných diecéz), ktorí skúmali v Stricklandovom biskupstve riadenie finančné a pastoračné otázky. 11. novembra 2023 Vatikán oznámil, že odvolal biskupa Stricklanda z úradu bez udania presného zdôvodnenia. Podľa kritikov pápeža Františka návšteva apoštolských vizitátorov bola len „zámienka“, skutočným dôvodom odvolania texaského biskupa bol odpor voči Františkovi. Stricklandovu diecézu začal dočasne spravovať apoštolský administrátor, ktorého nakoniec nahradil biskup John Gregory Kelly.

Kardinál Sarah patrí k najznámejším kritikom dokumentu Fiducia supplicans vo svete. To, čo povedal vo svojom poslednom vystúpení dňa 15. septembra 2025 je obsahom tohto článku, v apríli 2024 pomerne ostro kritizoval dokument počas konferencie biskupov v Kamerune, ako i biskupov, ktorí podľa neho dokument skresľujú a používajú na legitimizáciu zväzkov, o ktorých Cirkev tradične učí, že nie sú morálne prijateľné.

Kardinál Sarah v takmer všetkých svojich vystúpeniach verejne uviedol, že sa úplne stotožňuje s rozhodnutiami biskupských konferencií v Afrike, ktoré dokument Fiducia supplicans odmietajú, kritizujú jeho nejasnosti a ktoré prinášajú sklamanie a pochybnosti medzi veriacimi.

PDF (formát pre tlač)