Kardinál Parolin vyvolal kontroverziu: Násilie proti kresťanom v Nigérii vníma len ako „sociálny konflikt“. Nigérijský biskup sa voči tomu ohradil

23. októbra 2025   Aktuality

Kardinál Parolin, od roku 2013 štátny sekretár Vatikánu, ktorého vymenoval do funkcie pápež František, uviedol na veľké prekvapenie svetovej verejnosti, že útoky na kresťanov v Nigérii pramenia zo sociálnych, a nie náboženských príčin, pričom poukázal na údajné spoločné utrpenie kresťanov i moslimov.

Na podujatí v Ríme pri príležitosti vydania Správy o náboženskej slobode za rok 2025, organizácie Pomoc Cirkvi v núdzi (Aid to the Church in Need, ACN) štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin vyhlásil, že konflikt v Nigérii „nie je náboženským konfliktom, ale skôr sociálnym – napríklad sporom medzi pastiermi a roľníkmi. Mali by sme si tiež uvedomiť, že mnohí moslimovia v Nigérii sú sami obeťami tej istej neznášanlivosti. Ide o extrémistické skupiny, ktoré nerobia rozdiely pri presadzovaní svojich cieľov. Používajú násilie proti komukoľvek, koho považujú za protivníka.“

Vo svojom hlavnom prejave kardinál Parolin tiež tvrdil, že „náboženská sloboda je základným aspektom ľudskej existencie“ a zdôraznil, že „vlády a komunity majú povinnosť zdržať sa nátlaku, ktorý by nútil kohokoľvek porušovať jeho zásady, o ktorých je hlboko presvedčený, alebo bránil komukoľvek žiť podľa nich autenticky.“

Vyjadrenia talianskeho kardinála prichádzajú uprostred rastúceho medzinárodného znepokojenia nad utrpením kresťanov v oblasti strednej Nigérie. Vyvolali okamžitú kritiku zo strany pozorovateľov, ktorí tvrdia, že nimi riskuje zľahčovanie povahy útokov v Nigérii. Skupina Observatórium náboženskej slobody v Afrike (ORFA) označila kardinálovo tvrdenie, že toto násilie „nie je náboženským konfliktom“, za „mýtus“, pričom poukázala na údaje, podľa ktorých viac ako polovicu civilných obetí pri niektorých útokoch v Nigérii tvorili kresťania. Iní vyjadrili obavy, že takéto rámcovanie môže zakryť cielený charakter útokov na kostoly, kňazov a kresťanské komunity.

Parolinove tvrdenie spochybnil priamo aj miestny nigérijský biskup John Bakeni z diecézy Maiduguri, ktorý prehovoril tiež na slávnostnom uvedení správy organizácie Aid to the Church in Need (ACN) s názvom Náboženská sloboda vo svete za rok 2025, ktoré sa ale konalo 21. októbra v britskom parlamente a ktoré moderoval poslanec Brendan O’Hara.

Nigérijský biskup John Bakeni zdôraznil:

„Aj keď konflikt nie je výlučne náboženský, bolo by rovnako zjednodušujúce neuznať, že náboženský rozmer pôsobí ako faktor, ktorý situáciu výrazne zhoršuje, najmä preto, že kostoly, kňazi a iné mocné symboly kresťanstva sú napádané zjavne beztrestne.“

Správa o náboženskej slobode za rok 2025, ktorú na tomto podujatí predstavila organizácia ACN, odhalila, že viac ako päť miliárd ľudí – teda približne dve tretiny svetovej populácie – žije v krajinách, kde dochádza k vážnemu porušovaniu náboženskej slobody. Zo 196 skúmaných krajín bolo 62 označených za krajiny so závažnými obmedzeniami náboženskej slobody, z toho 24 klasifikovaných ako „prenasledovanie“ a 38 ako „diskriminácia“.

Správa identifikovala džihádistické násilie ako hlavnú príčinu prenasledovania v 15 krajinách a diskriminácie v ďalších 10, pričom subsaharská Afrika bola najviac postihnutým regiónom. Správa zaznamenala tiež prudký nárast vandalizmu voči kresťanom v západných krajinách, vrátane takmer 1 000 útokov na kostoly vo Francúzsku.

Medzitým autoritárske režimy ako Čína, Irán a Nikaragua naďalej využívajú digitálny dohľad na obmedzovanie náboženskej činnosti. Len dve krajiny – Kazachstan a Srí Lanka – vykázali za uplynulý rok merateľné zlepšenie. Základné príčiny násilia v Nigérii sú síce zložité – patria medzi ne aj nedostatok pôdy, chudoba a klimatické zmeny. Útoky však majú určite primárne náboženský rozmer, pretože islamistickí extrémisti cielia na kostoly, kňazov a kresťanské symboly.

No a teraz zaraďme udalosti do širšieho logického kontextu. Kardinál Pietro Parolin označil násilie v Nigérii za „sociálny konflikt“, nie za primárne náboženský. Vyhlásenie nadväzuje na dlhodobú líniu Vatikánu zdôrazňujúcu sociálne a klimatické faktory konfliktov, čo korešponduje s víziou pápeža Františka o „bratstve národov“ vyjadrenou v Dokumente o ľudskom bratstve (Abú Zabí, 2019). Rovnako patria do dlhodobej línie hľadania medzináboženského dialógu za každú cenu, v tomto prípade, zdá sa, že aj za cenu rezignácie na obranu vlastných veriacich.

Formulácia o „sociálnom konflikte“ môže byť chápaná ako: diplomaticky neutrálna – hľadanie spoločných bodov s moslimskými komunitami, ale aj ako pastoračne problematická, ak vedie k relativizácii prenasledovania kresťanov. Štatistiky z Nigérie potvrdzujú, že veľká časť útokov má selektívne náboženské ciele (kostoly, duchovní, kresťanské obce). Ignorovať tento fakt znamená oslabiť prorocký hlas Cirkvi.

Parolinova veta o „sociálnom konflikte“ má síce svoju diplomatickú logiku, no Cirkev potrebuje viac než logiku: potrebuje svetlo rozlíšenia. Cirkev nám dnes neustále pripomína spoločné ľudské bratstvo, ale Kalvária nám pripomína, že bratstvo stojí na pravde Kríža. A kým sú v Nigérii zapaľované kostoly, nemožno mlčať v mene diplomacie.

„Ecclesia non tacet in facie sanguinis Christi“– Cirkev nemlčí pred tvárou Kristovej krvi.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Catholic Herald, InfoCatolica, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)