Kardinál Oullet: „Cirkev potrebuje viac revolúcie!“

21. februára 2022   Aktuality

Kanadský kardinál Marc Ouellet, ktorý je prefektom Kongregácie pre biskupov, predsedal v týchto dňoch biskupskej synode, ktorá sa zaoberala teológiou kňazstva. Portálu Crux Now poskytol rozhovor, v ktorom sa vyjadril k hlavným témam sympózia. Tými boli: klerikalizmus, kňazský celibát a úloha žien v Cirkvi, prípadne ich možné svätenie.

Tému klerikalizmu, ktorý poňal ako vyvyšovanie sa kléru nad laikov, spojil automaticky s prípadmi sexuálneho zneužívania a dodal, že klerikalizmus prináša rigidnosť namiesto morálky. Uviedol dokonca, že práve vnímanie „posvätnosti kňazov“ bolo faktorom mnohých prípadov zneužívania, a to tak sexuálneho, ako aj údajného zneužívania moci a svedomia. Oullet sa sťažuje, že: „Kňazi a členovia cirkevnej hierarchie požívajú vznešené postavenie a od laikov sa očakáva prejav úcty a poslušnosti ich príkazom.“ Máme tomu rozumieť tak, že vzťahuje toto spochybnenie laickej poslušnosti a úcty aj na seba?

Zdá sa, že sme teda na ceste k potlačeniu kňazskej autority. Ale ako si potom vysvetliť, že práve v nejednoznačných a rozporuplných medicínskych témach (teda nie striktne vieroučných), počas posledných dvoch rokov, sa tento „klerikalizmus“ paradoxne tak silno prejavoval? Alebo sa bude toto potlačenie „klerikalizmu“ týkať práve a predovšetkým vieroučných tém? Odpovede nie sú jednoznačné. Niektoré tvrdenia kardinála Oulleta sú však veľmi prekvapivé. Napríklad uviedol, že „pred II. vatikánskym koncilom nedošlo k vyjasneniu konceptov sviatosti biskupstva a kolegiality“, takže sa zdá, akoby Cirkev takmer dvetisíc rokov tápala v temnotách ohľadom úlohy jej biskupov a ich vzájomných vzťahov. Avšak kardinál dodáva, že „pre cirkevnú históriu to nie je dlhé obdobie“.

Druhú tému – postavenie žien v Cirkvi, priamo previazal s horeuvedeným klerikalizmom: „Ak kňaz povie – „Som vysvätený, teda ja tu velím a ženy sú na druhom mieste“ – potom upadá do klerikalizmu.“ Z takto načrtnutého obrazu, môžeme usudzovať, že kardinál považuje ženy v Cirkvi za podceňované.

Na otázku o úlohe a službe žien v Cirkvi Ouellet povedal, ako verí, že „Cirkev potrebuje viac revolúcie“, a nie obmedzovať potenciálnu úlohu ženy na jej svätenie: „Sme úplne klerikálni,“ povedal: „dokonca aj laici, dokonca aj novinári, sú klerikálni. Myslia všetci len na kňazskú službu, akoby to bolo v Cirkvi to hlavné.“ Nuž, doteraz nás skutočne katolícka viera učila, že obeta svätej omše a ten kto ju Bohu prináša, teda kňaz, sú tými hlavnými vecami v Cirkvi. Preto sa vždy veriaci modlili za kňazské povolania, keďže len vysvätený kňaz má moc premieňať chlieb na Božie Telo. Každopádne nikto neuviedol nejaký zásadný presvedčivý argument, prečo by to tak už nemalo byť.

Avšak ako potom dodal: „Cirkev nie je len kňazstvo alebo hierarchia, ale pozostáva zo spoločenstva pokrstených.“ To samozrejme Cirkev vždy vedela, avšak vedela aj to, aké postavenie a funkciu majú jej jednotlivé zložky a kto je pre spásu duší dôležitejší.

Kardinál dodal, že sa stále musíme učiť, my katolíci, a musíme uznať ženu, rešpektovať ženu a uznávať jej hodnotu a jej charizmy, ktoré nie sú malé. Avšak neuviedol z čoho usudzuje, že v Cirkvi, ktorá uctieva Pannu Máriu a vydobyla ženám postavenie v spoločnosti, aké nikde inde nemajú, nie sú ženy dostatočne docenené. Radšej priamo prešiel k možnému riešeniu poznamenajúc, že: „Podľa mnohých ľudí by vysviacka žien uľahčila ich zmysluplný podiel na práci a prístup k dôležitým rozhodovacím úlohám.“ Dodal, že ženy už zastávajú vedúce pozície v náboženskom živote a čoraz viac aj v Rímskej kúrii, vzhľadom na niekoľko nedávnych menovaní pápeža Františka.

Zdá sa teda, že kolesá sú už v pohybe a tieto vedúce pozície žien podľa kardinála len „musíme teologicky, aj kánonicky prehĺbiť, aby sme zapojili lepšie ženy do vedenia Cirkvi a aby sa stali súčasťou vedenia Cirkvi.“

Na záver zhrnul: „Musíme byť kreatívnejší, aby sme reformovali Cirkev, brali do úvahy charizmatický rozmer Cirkvi, aby sme mohli ženy lepšie integrovať, a myslím si, že je to naliehavé. Nemôžeme ísť vpred bez toho, aby sme otvorili našu myseľ a prestali stále ustupovať tlaku.“

Zdá sa teda, že na „kreativitu“ a „reformu“ nemajú monopol len v Nemecku, akoby si niekto mohol myslieť, ale že tieto dve kardinálom tak chválené vlastnosti, sa nachádzajú naprieč celou Cirkvou.

BM

Zdroj: Crux Now, titulný obrázok – youtube.com

PDF (formát pre tlač)