Kardinál Müller: „Synoda bola o príprave veriacich na prijatie homosexuality a ženskej vysviacky“

Branislav Krasnovský
31. októbra 2023   Cirkev

„Všetko smeruje k tomu, aby veriaci prijali homosexualitu a vysviacku žien, utláčaných patriarchálnym svetom, ženy by mali byť v strede Cirkvi. Ak analyzujete texty zo Synody, všetko je venované týmto dvom témam“ – povedal kardinál Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery (ktorého odvolal pápež František, aby na jeho miesto vymenoval kardinála Ladariu, ktorý skončil skončil kvôli veku a ktorého nakoniec nahradil pápežov obľúbenec, nedávno vymenovaný kardinál Fernández, presvedčený bergoglián a hlavný ideológ pápeža Františka), o práve skončenej Synode vo Vatikáne.

Posledné odmietavé komentáre o Synode predniesol kardinál Müller v piatok 27. októbra 2023 v rozhovore pre National Catholic Register a v ten istý deň publikoval aj svoju esej vo First Things, kde uviedol, že „pápežom na Synode pertraktované učenie o homosexualite“ má všetky znaky herézy.

Podľa slov kardinála Müllera mala Synoda vyložene ideologický charakter. Skúsených a pravoverných biskupov odsunuli na vedľajšiu koľaj, širší priestor dostali ideologickí rečníci, ktorí sa tešia priazni pápeža Františka. Celkovú teologickú úroveň Synody považuje kardinál Müller za veľmi nízku.

„Odzneli informácie, že musíme byť otvorení Duchu Svätému, hlasy Ducha Svätého samozrejme predstavovali vybraní rečníci. Ostatní smeli vystúpiť iba raz v čase 3 minút. Cítil som sa, ako keby som bol začiatočníkom pri štúdiu teológie“ – uviedol doslovne kardinál Müller.

Debatné krúžky v malých skupinkách a iba na pár minút pri stoloch označil kardinál Müller rovnako za neprípustné. „V skutočnosti to nebola katolícka synoda biskupov, ale anglikánske chápanie synody podľa nejakého svetského parlamentného vzoru.“ Reči o „otvorenosti a tradícii, ktorá nie je statická, ale dynamická,“ kardinál tiež odmietol, pretože „toto už nie je katolícka Cirkev“.

„V konečnom dôsledku sú všetky synodálne úvahy zamerané na to, aby pripravili veriacich na prijatie homosexuality. Na Synode sa nehovorilo o Ježišovi Kristovi, Božom Zjavení, úlohe ľudských osôb stvorených podľa obrazu a podoby Boha a o Bohu, cieli našej ľudskej existencie.“

Kardinál Müller sa pozastavil aj nad tým, ako jeden z filosodomitských rečníkov, propagujúci ideológiu LGBT hovoril o svojom bisexuálnom príbuznom, ktorý spáchal samovraždu a dospel k záveru, že Cirkev musí byť otvorená nielen týmto osobám, ale aj LGBTQ ideológii.

Podľa kardinála Müllera však „nie je možné teologické otázky a problémy riešiť prostredníctvom emócií“. Pozastavil sa aj nad tým, že bol stigmatizovaný ako „nepriateľ Ducha Svätého“ každý rečník, ktorý si dovolil nesúhlasiť s ideovopoliticky presadzovaným trendom na Synode ohľadom LGBTQ komunity.

„Ducha Svätého však nemožno zneužívať heretikmi k tomu, aby sa v jeho mene propagovali homosexuálne činy či požehnávanie osôb rovnakého pohlavia.“

„Nemôžu odškriepiť, že sv. Pavol vystupuje ostro proti homosexualite a hriechu sodomie. Tvrdia však, že dnes máme nové poznatky, zjavené Duchom Svätým a preto sú odteraz homosexuálne skutky alebo požehnávanie homosexuálnych aktov dobrá vec. Samozrejme je to zneužívanie Ducha Svätého na zavádzanie doktrín, ktoré sú otvorene proti Svätému písmu“ – uviedol kardinál Müller.

Nemecký prelát ďalej varoval, že Synoda bola využitá na zničenie hierarchického riadenia a organizácie Cirkvi. Presadzuje sa obraz „obrátenej pyramídy“, skryte je však v centre pyramídy nespochybniteľná vôľa pápeža a jeho poradcov či spolupracovníkov. Pyramída však nie je biblickým obrazom Cirkvi.

Na záver svojej kritiky Synody kardinál Müller zdôraznil, že „LGBT ideológia je duch Antikrista, ktorý hovorí cez vybraných účastníkov Synody“. Viacerí bergogliáni sa snažia presadiť novú hermeneutiku v snahe zosúladiť LGBT heterodoxiu s Božím Zjavením.

K prívržencom presadzovania LGBTQ ideológie patrí napríklad Generálny sekretár Biskupskej synody Mario Grech, jeho podsekretárka Nathalie Becquartová, či Generálny relátor Synody kardinál Jean-Claude Hollerich SJ, ktorý sa nechal počuť, že katolícke učenie proti sodomii je „falošné“ a že je „pochybné“, aby Cirkev nazývala homosexualitu „vnútorne nezriadenou“.

Samotný pápež František pre Synodu vybral viacerých notoricky známych LGBT kňazov, ktorí sa spoliehajú na jeho podporu a z ktorých mnohých považuje pápež František za svojich priateľov (existuje slovenské príslovie: „Rovný rovného si hľadá, vrana k vrane sadá“). K týmto filosodomitským kňazom a cirkevným hodnostárom, blízkym pápežovi Františkovi patria napríklad:

– kardinál Blase Cupich, veľký odporca tradičných omší a obdivovateľ nemeckej Synodálnej cesty;

– austrálsky arcibiskup Timothy Costelloe z Perthu, odporca tradičnej omše, presadzovateľ LGBTQ agendy, ktorý šokoval austrálskych katolíkov, keď na začiatku otváracej omše stretnutia austrálskych biskupov povolil pohanský rituál;

– belgický kardinál Josef de Kesel, emeritný arcibiskup z Mechelen-Bruselu, ktorý presadzuje požehnávanie párov rovnakého pohlavia. Pápež František kardinála Josefa de Kesela nikdy nenapomenul a vníma ho ako svojho priateľa.

– kardinál Wilton Gregory z Washingtonu DC, ktorý sa smutne preslávil podávaním sv. prijímania americkým politikom podporujúcim potraty, známy protirodinnými a protitradičnými názormi;

– kardinál Jean Claude Hollerich SJ, Generálny relátor Synody. Výrazne proLGBTQ orientovaný kardinál, ktorý neustále a vždy súhlasí s pápežom Františkom nielen v otázke podpory LGBTQ agendy, ale servilne vždy a vo všetkom.

– kardinál Robert Mc Elroy (kardinálom sa stal za Františkovho pontifikátu), smutne sa preslávil podávaním Eucharistie ľuďom s aktívnym nemorálnym životom, ktorého biskupi Paprocki a Schneider obvinili, že sa sám de facto exkomunikoval.

– kardinál Oscar Andres Rodrigues Maradiaga – blízky dôverník a priateľ pápeža Františka. Sprevádza ho množstvo obvinení zo zatajovania kompromitujúcich finančných a sexuálnych informácií, v jeho okolí sa pohyboval aj známy slovinský sexuálny predátor a bývalý jezuita Marko Rupnik

– P. James Martin SJ, notoricky známy filosodomita, člen Dikastéria pre komunikáciu. Propagoval blasfemické obrazy zobrazenia Krista ako homosexuála; tvrdí, že vnímať Boha ako muža je škodlivé a propaguje občianske zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Pracovný dokument Instrumentum Laboris presadzuje „konkrétne kroky“ na „privítanie“ tzv. „LGBTQ+ ľudí“ a široko pertraktovanou témou, o ktorej sa na Synode hovorilo, bola „láska (sic) medzi homosexuálnymi pármi“.

„Nemôžu otvorene povedať: Chceme protirečiť Slovu Božiemu. Ale zavádzajú novú hermeneutiku, s ktorou chcú zladiť Božie slovo s týmito protikatolíckymi ideológiami“ – povedal kardinál Müller a dodal, že „ich trik je v tom, že zmiešajú pastoráciu týchto osôb s protikresťanskou ideológiou“.

„Nie je možné spojiť učenie Krista a Antikrista. Táto homosexuálna, „LGBT“ ideológia je otvorene antikresťanskou ideológiou. Je to duch Antikrista, ktorý hovorí cez LGBTQ agendu. Je to absolútne proti Bohu“ – uviedol kardinál Müller.

„My, Cirkev, sme jediní, kto rešpektuje dôstojnosť každého, hriešnikov, ľudí s problémami v každej oblasti. Ale riešením týchto problémov je cesta, ktorú nám ukázal Ježiš Kristus. Niektorí na Synode však menia definíciu hriechov. Neveria v prvotný hriech ani v hriech ako skutok. Nepopierajú to teoreticky, ale prakticky“ – uviedol kardinál Müller.

Pre týchto heretických účastníkov LGBTQ agendy je to Kristus, kto zraňuje a nie hriech a to je jednoducho neprijateľné. Kardinál Müller tiež poukázal na skutočnosť, že pápež František sa nepochopiteľne stretáva pravidelne s prívržencami potratov, prívržencami LGBTQ agendy, globalistami či predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev.

„Kedy sa v poslednej dobe stretol pápež František s tradičnými kňazmi, odporcami potratov, viacdetnými rodinami? Nikdy ich k pápežovi nepozvú. Ale bisexuáli, transsexuáli a podobní zvrátenci majú cestu k pápežovi vždy otvorenú. Celkovo pápež František symbolizuje smerovanie Cirkvi v súlade s globalistickou, pro-LGBTQ Agendou 2030“ – uviedol kardinál Müller.

Na záver sa kardinál Müller podelil ešte s jedným dôležitým postrehom. „Ježiš povedal apoštolom, aby išli do sveta a hlásali Evajelium. Aby učili, krstili v Kristovom mene a prijímali do Cirkvi tých, ktorí učenie Cirkvi prijmú. Nie, aby každého pozývali do Cirkvi a nechali každého byť tým, čím chce byť...“

Skutočná Kristova Cirkev nie je „todos Cirkev“, v ktorej sa Božie učenie prispôsobuje heretickým predstavám rôznych liberálov a modernistov.

PDF (formát pre tlač)