Kardinál Hollerich tvrdí: „Katolíci na celom svete volajú po diakonáte žien a zmenách prístupu k LGBT“

9. decembra 2022   Aktuality

Synodálny valec je zdá sa rozbehnutý na plné obrátky, a zrejme sa neplánuje zastaviť. Tí, čo vkladali nádeje do Vatikánu a očakávali zabrzdenie radikalizmu synodálneho procesu, dostali pred niekoľkými týždňami studenú sprchu v podobe návštev ad limina nemeckých, belgických a holandských biskupov v Ríme. Tieto najprogresívnejšie skupiny prelátov sa vrátili domov ako faktickí víťazi a ich odvaha nebola utlmená, ale naopak, ešte stúpla.

Ako potvrdenie tohto trendu zazneli v utorok vyjadrenia kardinála Hollericha, ktoré predniesol počas návštevy na Teologickej fakulte univerzity v nemeckej Fulde. Čiže na mieste zaiste najvhodnejšom. Uviedol, že polovica katolíckej populácie vo svete si želá svätenie žien na diakonky. Odvolal sa pritom na Kontinentálny dokument synody o synodalite a dodal, že takéto hlasy sa ozývajú z celého sveta. Všetky príspevky navyše „uviedli, že ženy v Cirkvi musia byť viac vypočuté a že ich úloha v Cirkvi musí byť dôležitejšia.“

Najnovšie vyjadrenia kardinála Hollericha, jedného z najvplyvnejších hierarchov progresivistického krídla v Európe, generálneho relátora Synody o synodalite a predsedu Európskej biskupskej konferencie, ukazujú, že sa skončila fáza prípravy terénu a nastala fáza aplikácie tzv. salámovej metódy. Tá sa modernistom osvedčuje už od 60. rokov 20. storočia.

V jej rámci, okamžite po upozornení na želania katolíckeho „hlasu ľudu“ vo svete, použil kardinál Hollerich známu fintu na konzervatívcov – ponechal im nádej, ústupovú cestu a pocit, že niečo predsa len uhrajú. Uviedol preto na adresu ženského diakonátu: „To ešte neznamená, že si celý svet myslí, žeby ženy mali byť vysvätené za kňažky.“ Hollerich „upokojuje“ konzervatívcov, že „len malá časť hovorí o kňazstve žien“.

Sláva, povedia si uspokojení „konzervatívci“, nie je to také zlé – kňazstvo žien nebude. Len asi ten diakonát. A tak sa v ich očiach totálne víťazstvo progresivistov zmení na remízu, aj keď ešte pred 20 rokmi by pri zmienke o ženskom diakonáte len neveriacky krútili hlavou. Rovnako ako kedysi pri ženských miništrantkách, podávaní na ruku, požehnávaní homosexuálov, spoločnom prijímaní s protestantmi a pod.

A salámka sa krája ďalej…

Ďalšou srdcovou témou kardinála Hollericha je prístup Cirkvi k LGBT. V minulosti sa už niekoľkokrát nechal počuť, že Cirkev asi bude musieť zmeniť učenie o homosexualite. Nevynechal túto tému ani vo Fulde a povedal, že skratka LGBT sa objavila „v mnohých synodálnych syntézach v Európe, Amerike, ale aj Ázie a dokonca aj Afriky“. Prečo vynechal práve Austráliu, ktorá je jednou z bášt pokroku, to zostáva záhadou. Avšak opäť prišiel s inováciou, ktorá má zrejme upokojiť a uspať konzervatívne živly: podľa kardinála nepôjde pri LGBT o „zmenu učenia“, ale o „zmenu postoja“ Cirkvi.

Ak premýšľate v čom sa odlišuje napríklad váš „postoj“ od toho, čo si „myslíte a tvrdíte“ a ak vám príde, že je to vlastne to isté, tak nad tým ani nepremýšľajte. Tieto nuansy zrejme chápu len modernistickí teológovia, a aj to len niektorí.

Na dokreslenie dynamickej súčasnosti uviedol k študentom a profesorom teológie, že „žijeme v digitálnej civilizácii, ktorej účinky na tradičnú písomnú kultúru nemožno odhadnúť“. Platí to podľa neho aj pre kresťanstvo, ktoré je „náboženstvom knihy“.

Niektoré účinky pokroku si však katolíci vychutnajú možno už čoskoro. Napríklad svätenie žien a požehnávanie LGBT. Navyše, keď si to želá aj „hlas ľudu“.

Zvláštne však je, že Cirkev nikdy nebola demokratickou organizáciou, v ktorej by rozhodoval „hlas ľudu“. Spomeňme napríklad zavedenie novej omše v roku 1970. Pýtal sa snáď niekto katolíkov v referende, či chcú túto inováciu?

BM

Zdroj: Katholisch.de, PCH24, ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)