Kardinál Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery, otvorene potvrdil ochotu požehnávať homosexuálne páry

20. októbra 2023   Krátke správy

Zo záplavy zahmlievania, vykrúcania a interpretačných šarád, sa pomaly a zrejme nezadržateľne začína vynárať nepríjemná pravda – liberálni preláti a organizátori Synody sú už ohľadom oficiálneho potvrdenia možnosti (zatiaľ nie povinnosti a pravidla) požehnávať homosexuálne páry – rozhodnutí. Dôkazom toho môže byť aj odpoveď, ktorú včera poskytol prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Fernández portálu LifeSite News.

Redaktor Michael Haynes sa spýtal kardinála na jeho názor ohľadom požehnávania párov rovnakého pohlavia. Portál zverejnil jeho úplnú odpoveď. Tá je v podstate kópiou odpovede pápeža Františka na dubia piatich kardinálov a používa rovnakú fintu s diferenciou medzi „manželstvom“ a homo-zväzkom. Fintu, ktorá má svoje korene v sekulárnej sfére a ktorej genéza je nasledovná: najprv sa hovorilo aj na Západe o registrovaných partnerstvách a striktne sa odlišovali od „manželstva“, aby sa po spracovaní verejnosti a pod nátlakom homo-loby nakoniec otvorene vyhlásili za „manželstvá párov rovnakého pohlavia“.

Tu je Fenándezova odpoveď. Môžeme si ju rozobrať:

„To, čo Cirkev povedala je, že homosexuálny zväzok nie je požehnaný, pretože (Cirkev) má jasnú definíciu manželstva, ktoré je zväzkom medzi mužom a ženou, otvoreným novému životu.“

Kardinál tu píše, čo Cirkev už „povedala“ v minulom čase (v angličtine „Church said“), nie to, čo hovorí on ako osoba, čiže nehovorí nič nové, len opakuje učenie Cirkvi, pretože ho nemôže ako prefekt ignorovať bez toho, aby nevzbudil podozrenie. Takže, najprv potvrdzuje doktrínu:

„Len to sa nazýva manželstvom – sobášom, len tá realita sa tak nazýva.“

Týmto vyhlásením je splnená povinnosť zadeklamovať oficiálnu doktrínu, aby sa mohol zaštítiť pravovernosťou a môže nastať jej konfúzna interpretácia, ktorá posunie nakoniec prax do novej roviny. Kapusta zostala oficiálne celá, pretože slovo „manželstvo“ bolo priradené k pohlavnému a rodinnému obcovaniu muža a ženy, takže každé iné pohlavné a kvázi rodinné obcovanie sa teraz už tým, že nedostane nálepku „manželstvo“ môže stať predmetom ďalšieho „vývoja“ pastoračnej praxe.

Ako jediný problém je potom stanovená možnosť „zmätenia“ vo vnímaní veriacich medzi požehnávaním „manželstva“ a požehnávaním homo-páru. Samotný objektívny fakt do Neba volajúceho a Boha urážajúceho hriechu sodomského pohlavného styku, alebo verejnej demonštrácie jeho možnosti, sa už nerieši:

„Takže požehnanie, ktoré by mohlo zmiasť a neobjasniť túto skutočnosť, nie je dobré pre Cirkev.“

Také, ktoré nezmätie je teda dobré. A tak, keď je zažehnané nebezpečenstvo „zmätenia“ (ktoré však logicky pramení z toho, že veriaci správne vidia elementárnym zdravým rozumom analógiu medzi požehnaním manželov a homo-páru), môže nastúpiť antitéza, čiže ono povestné „máte pravdu, ale…“ každého správneho dialektika:

„Ale možno aj (oni) potrebujú požehnanie, nielen jedna izolovaná osoba, ale dve osoby, ktoré o požehnanie prosia, pretože chcú byť verné Bohu, chcú sa mať lepšie, chcú rásť vo svojom kresťanskom živote.“

Tak a je to vonku. Nech si to prečítajú všetci tí, ktorí zavádzali a hrali hru na to, že pápež František v odpovedi na dubia piatich kardinálov nehovoril o požehnávaniach homosexuálnych párov, ale len jednotlivcov. Pôjde o páry, dvojice, dve osoby naraz. Je to už dostatočne jasné?

Druhá časť vety kardinála Fernándeza otvára priepasť. Ako motív požehnania, ktorým údajne odôvodňuje homo-pár svoju žiadosť má byť to, že „chcú zostať verní Bohu“.

A toho dôkazom má byť to, že spolu pohlavne žijú, chcú žiť alebo chcú verejne demonštrovať svoj zvrátený vzťah (aj keby bol platonický) pred veriacimi?!!! Toto je „vernosť Bohu“?! Dokonca čítame, že chcú týmto požehnaním „rásť v kresťanskom živote“, čiže posunúť sa spolu (!), v páre (!), na vyššiu úroveň kresťanského života!!! Čiže tu sa vlastne pripúšťa, že katolíci môžu v homosexuálnom páre dosiahnuť vyššiu úroveň svojej viery, než akú mali doteraz!

A nasleduje ďalšia konfúzna rétorika, ktorá pracuje s latentným dojmom mnohých veriacich, že sviatosť manželstva je vysluhovaná Cirkvou a do kontrastu s ňou, ako sviatosťou sa kladie požehnanie, ktoré je „len“ požehnaním. Tým sa má atmosféra uvoľniť a poukázať tak na to, že požehnanie homo-páru nie je „manželstvom“, ale „len“ požehnaním. Avšak Cirkev aj pri manželstve „len“ požehnáva, pretože sviatosť manželstva si vysluhujú manželia navzájom sami. Kardinál Fernández píše, aby upokojil:

„Požehnanie nie je sviatosť. A nesmieme klásť rovnaké podmienky na jednoduché požehnanie, aké kladieme na sviatosť.“

Správne, ale opäť: manželstvo ako sviatosť nevysluhuje kňaz. On ho len požehnáva. Čo teda robí, keď požehnáva pár homosexuálov, ktorí žijú „ako“ v manželstve? Čiže robia všetko tak, ako manželia, a robia to, čo Cirkev dovoľuje len manželom?

Na záver nasleduje posledné falošné alibi a vrchol zavádzania:

„Požehnanie je znakom „opera pastorale“ (pastoračnej práce), pre každého človeka v každej situácii a my (nemusíme) nič vedieť o ľuďoch a o tom, ako je na tom ich kresťanský život, morálka a iné veci na to, aby sme dali požehnanie.“

Ale vy viete, že ide o pár homosexuálov, veď o tom sa predsa bavíme! Na to sa novinár pýtal a to Fernández predsa komentoval! Nebavíme sa o požehnávaní hospodárskych budov alebo automobilového parku.

Aká neznalosť ohľadom „kresťanského života, morálky a iných vecí“ prichádza do úvahy u homosexuálneho páru, ktorý verejne demonštruje svoj vzťah?! Nestačí už to na objektívne posúdenie ich „kresťanského života“, že verejne a v rozpore s učením Cirkvi deklarujú svoj vzťah?

Čiže, nastavenie je zdá sa jasné – už sa požehnávajú homo-páry aj teraz; požehnávajú sa ako otvorene homosexuálne páry, nie ako jednotlivci; jednotlivé diecézy to povoľujú už teraz a čaká sa len na oficiálne poskytnutie tejto možnosti na centrálnej úrovni. Akákoľvek iná interpretácia je zavádzanie a vypúšťanie hmly. Takže z nás nerobte idiotov…

BM

Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)