Kardinál Burke slúžil v Bazilike sv. Petra v rámci púte Summorum pontificum 2025, po dvoch rokoch zákazov, tradičnú svätú omšu

27. októbra 2025   Krátke správy

V Ríme sa uskutočnila počas víkendu každoročná púť tradičných katolíckych spoločenstiev z celej Európy. Jedným z jej vrcholov je slávnostná procesia do Baziliky sv. Petra, kde sa veriaci môžu zúčastniť na svätej omši v tridentskom obrade. Tento rok ju celebroval kardinál Raymond L. Burke.

Púť tradičných katolíckych spoločenstiev do Ríma súvisí s dokumentom pápeža Benedikta XVI. Summorum pontificum, ktorý potvrdil, že každý katolícky kňaz má právo sláviť svätú omšu podľa misála z roku 1962. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa po celom svete začali dynamicky rozvíjať spoločenstvá zjednotené okolo tejto formy liturgie, ako aj okolo tradičného učenia a obradov v latinskom jazyku.

Tohtoročná púť veriacich katolíckej tradície trvala od 24. do 26. októbra. Jej vyvrcholením bola svätá omša slávená pri bývalom katedrálnom oltári kardinálom Raymondom L. Burkeom. Sv. omši predchádzala dlhá procesia, ktorá vyšla z Baziliky sv. Celsa a Giuliana v Ríme.

Bol to už 14. ročník púte nazývanej Ad Petri Sedem, ktorej cieľom je – ako sa uvádza na oficiálnej stránke iniciatívy – „vydať svedectvo o oddanosti, ktorá spája mnohých veriacich na celom svete s tradičnou liturgiou“. Za zmienku stojí, že púť sa začala večer 24. októbra slávením tradičných vešpier v rímskej bazilike San Lorenzo in Lucina. Modlitbu viedol kardinál Matteo Zuppi, arcibiskup Bologne a predseda Talianskej biskupskej konferencie.

Tradičná svätá omša slávená v Bazilike sv. Petra predstavuje zároveň návrat k niekoľkoročnej tradícii, ktorá bola násilne a bolestivo prerušená pred dvoma rokmi. V rokoch 2023 a 2024 organizátori púte totiž nedostali súhlas na slávenie liturgie v tradičnom rímskom obrade. Oficiálne vtedy povolenie nevydal Úrad pre liturgické obrady Baziliky sv. Petra, avšak predpokladá sa, že za týmto rozhodnutím stál pápež František (a jeho spolupracovníci) v rámci obmedzovania tradičného rítu po vydaní dokumentu Traditionis custodes v roku 2021, známy svojím odporom voči tradičným katolíckym spoločenstvám.

A keďže zosnulý pápež František má už dnes iné radosti, než sa zaoberať tradičnými katolíckymi spoločenstvami a situáciou ohľadom dokumentu Summorum pontificum Benedikta XVI., organizácia tradičných púti a slávenia tridentských omší sa čiastočne uvoľnila. Uvidíme dokedy a s čím opäť progresívci a modernisti prídu, aby mohli pokračovať v obmedzovaní tradičných katolíkov. Tradičná svätá omša ich totiž viditeľne irituje a v boji proti nej budú určite pokračovať.

Platí axióma, že Boh sa nemení, mení sa len človek. Keď sa svojho času na Tridentskom koncile zhromaždili biskupi sveta, Cirkev sa zrodila znovu z ohňa skúšok a z krvi mučeníkov. Nie je vhodné preto tvrdiť, že v prípade tradičnej omše ide len o sentimentálnu spomienku, pretože v každom Dominus vobiscum, v každom údere zvončeka, v každom geste celebranta sa skrýva rovnaká moc, ktorá kedysi otriasla svetom pohanov.

Tradičná omša má svoj základ v Nebi a rodí svoje ovocie v dušiach tých, ktorí túto omšu milujú. Nie je návratom dozadu, ako to interpretujú modernisti a progresívci, ale cestou do Neba. Večnosť nie je minulosťou, ale trvaním Boha v každom čase. Modlime sa za tých, čo zaslepení modernizmom nevidia v tradičnej svätej omši nič iné len tieň minulosti, nech aj oni raz pochopia krásu tejto omše a uvidia jej Božie svetlo. Svätosť nie je vecou epochy, ale viery a srdca.

A tak ako kedysi svätý František Xaverský priniesol Evanjelium k pohanom do Indie a na hranicu Číny, tak aj my všetci, ktorí milujeme a chápeme tento tridentský obrad, prinášajme vieru do srdca sveta, ktorý zabudol, že pokľaknúť pred Eucharistiou znamená pokľaknúť pred Bohom a duchovne rásť.

Tridentský koncil (1545 – 1563) a II. vatikánsky koncil stoja na rovnakej úrovni z hľadiska autority (obidva sú ekumenické), no líšia sa povahou: Tridentský koncil bol dogmaticko-reformný, tzn. reagoval na reformáciu a definoval učenie Cirkvi. II. Vatikánsky koncil bol pastoračno-aggiornamentový („aktualizačný“) – snažil sa, aby Cirkev lepšie komunikovala s moderným svetom.

Nie je v moci II. vatikánskeho koncilu a na tento koncil odvolávajúcich sa teológov rušiť žiadne ustanovenia Tridentského koncilu (týka sa to aj sv. omše). Zosnulý pápež František svojím motu proprio Traditionis custodes podľa niektorých výrazne prekročil svoje právomoci a dostal sa do rozporu s katolíckou Tradíciou a učením Cirkvi.

Aby som bol presnejší a konkrétnejší. Celá problematika je citlivá a prístup pápeža Františka bol naopak necitlivý. Odpoveď musíme rozdeliť na tri roviny: doktrinálnu, disciplinárnu a pastoračnú.

Doktrinálne (teda v oblasti viery a morálky) dokument Traditionis custodes nie je heretický, ani neprotirečí definovaným dogmám. Pápež František v ňom neupravuje učenie Cirkvi, ale disciplinárne nariadenia o liturgii. Liturgia sama osebe nie je dogma – je spôsobom vyjadrenia dogmy. Preto pápež má právomoc upravovať jej formu (porov. Sacrosanctum concilium č. 22). Dogma: pápež má „najvyššiu a plnú moc“ nad posvätnou liturgiou (Kánon 838 §1–2; Pastor aeternus, I. vatikánsky koncil).

Disciplinárne Tu je jadro kontroverzie. Dokument Traditionis custodes (2021) výrazne obmedzil slávenie tridentskej omše (Missale Romanum 1962), ktorú predtým pápež Benedikt XVI. v Summorum pontificum (2007) široko povolil a označil za „nikdy nezrušenú formu rímskeho rítu“. Tým vzniklo napätie medzi činmi Benedikta XVI. a pápeža Františka. Pápež Benedikt XVI. tvrdil: existujú dve formy toho istého rítu (ordinárna a extraordinárna). František tvrdí: existuje len jedna lex orandi – jedna forma rímskeho rítu (Novus ordo missae). Toto nie je formálne heréza, ale zmena teologického prístupu – pre mnohých kňazov a veriacich príliš prudká a agresívna.

Pastoračná rovina Františkov deklarovaný zámer zjednotiť a „zachovať jednotu Cirkvi“. Avšak táto jednota Cirkvi, bola ním samým potenciálne ohrozená, keď ju voluntaristicky torpédoval obradmi s Pachamamou a bezbrehým medzináboženským dialógom, takže nakoniec prehĺbil rozdelenie v Cirkvi. Účinok bol teda opačný: vzniklo hlboké rozdelenie medzi veriacimi milujúcimi starý obrad a hierarchiou, ktorá starý obrad obmedzuje. Viacerí kňazi prešli do FSSP, ICKSP alebo pod Ecclesia Dei. Laické komunity, ktoré roky žili v pokoji, sa cítia teraz marginalizované, stigmatizované a prehliadané. Traditionis custodes je voluntaristický dokument, ktorý je v napätí s duchom tradície Cirkvi. Rovnako ako pápež František odmietol Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI. možno neskôr odmietnuť aj liberálny Traditionis custodes pápeža Františka (ak na to bude vôľa).

Podľa Tridentského koncilu sa v Cirkvi veci môžu meniť, ale tak, aby sa zachovávalo a nie strácalo dedičstvo viery. Pápež František mal moc nad liturgiou, no nemal moc meniť jej ducha, ktorý je dedičstvom svätých. Na tejto omši vyrástli stovky svätcov katolíckej Cirkvi, jej duchovné ovocie je teda viac ako zrejmé a nespochybniteľné.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)