Jubilujúci emeritný arcibiskup Mons. Ján Sokol oslavuje 90 rokov života

10. októbra 2023   Aktuality

Pri príležitosti 90. narodenín emeritného trnavského arcibiskupa Mons. Jána Sokola sa v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave slávila 9. októbra svätá omša, pri ktorej sa jubilant zároveň poďakoval za 66 rokov kňazskej služby.

Hlavným celebrantom svätej omše bol emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol, koncelebroval apoštolský nuncius Nicola Girasoli a trnavský arcibiskup Ján Orosch, ktorý v homílii pripomenul významné životné míľniky jubilanta.

Zdôraznil, že deväťdesiat rokov Jána Sokola je Božím požehnaním, ale aj svedectvom o láske Boha k stvorenému človeku a jeho kráčaním za Kristom. „Jeho kňazské pôsobenie, zavŕšené službou arcibiskupa, má v istom zmysle rozmer biblickej plnosti. Ako kňaz pôsobil na siedmich miestach,“ pripomenul Ján Orosch.

Pozornosť upriamil aj na to, že Ján Sokol bol po svätom Metodovi druhým rímskokatolíckym metropolitom Slovenskej cirkevnej provincie. Ján Orosch podčiarkol, že Ján Sokol sa nikdy netajil svojou vernosťou k slovenskému národu a hrdosťou na svoju vlasť. „Prvého januára 1993 Božím požehnaním v Dóme sv. Martina v Bratislave vystrojil do života Slovenskú republiku.“

Apoštolský nuncius Nicola Girasoli prečítal blahoprajný list pápeža Františka arcibiskupovi Sokolovi.

Ján Sokol v závere slávnosti v ďakovnom príhovore zdôraznil: „Ja som pre kňazstvo žil.“ Spolubratov v kňazskej a biskupskej službe Ján Sokol celý život povzbudzoval slovami: „Nedajte sa znechutiť nikým, ničím, ani sebou samým!“

Nielen kňazom venoval tieto slová: „Ostaňte verní Bohu, Cirkvi, národu. V našom živote sa musí zračiť nielen Kvetná nedeľa, ale aj Veľký piatok – a to vám dá silu vo všetkých problémoch a ťažkostiach.“

Arcibiskup Sokol sa narodil 9. októbra 1933 v Jacovciach, študoval na gymnáziu v Topoľčanoch a následne na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. 23. júna 1957 ho biskup Ambróz Lazík vysvätil v Bratislave za kňaza.

Po vysviacke otec arcibiskup bez štátneho súhlasu zastával 11 rokov funkciu kaplána, pôsobil v Šuranoch, Leviciach a od roku 1960 aj v Blumentálskom kostole v Bratislave. V roku 1966 mu komunistický režim zakázal pôsobiť v hlavnom meste, musel odísť do Štúrova.

Po uvoľnení pomerov v roku 1968 ho biskup Lazík vymenoval za prefekta kňazského seminára v Bratislave, v normalizačnom období ho v roku 1970 z tejto funkcie odvolali. Stal sa kaplánom v Seredi, od roku 1971 sa stal správcom farnosti a v roku 1975 dekanom. V konšpiratívnych podmienkach sa venoval najmä práci s mládežou.

V roku 1981 ho biskup Július Gábriš navrhol za správcu trnavskej farnosti, budúci otec arcibiskup však neustále narážal na odpor a nepriateľstvo slovenskej ŠtB. Po smrti trnavského biskupa Júliusa Gábriša v novembri 1987 ho zvolili za administrátora Trnavskej arcidiecézy, čo odsúhlasil takmer okamžite aj Vatikán. Keďže nezískal štátny súhlas, zastával funkciu arcidiecézneho administrátora nelegálne, ŠtB búrlivo protestovala voči jeho nominácii do tejto funkcie.

V roku 1988 preto prišla na Slovensko vatikánska komisia, ktorá rokovala so štátnymi orgánmi. 19. mája 1988 bol Ján Sokol vymenovaný za titulárneho biskupa lunenského a apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy. 12. júna 1988 prijal otec arcibiskup Ján Sokol biskupské svätenie z rúk vatikánskeho arcibiskupa Francesca Colasuonna, banskobystrického biskupa Jozefa Feranca a nitrianskeho biskupa Jána Pásztora.

Po páde komunizmu v novemri 1989 sa arcibiskup Sokol pustil s vervou do práce na obnove katolíckeho života na Slovensku, od augusta 2000 sa stal podpredsedom Konferencie biskupov Slovenska. Vo februári 2008 na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy, Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza sa rozdelila na Bratislavskú a Trnavskú arcidiecézu.

Vo veku 75 rokov v roku 2008 v súlade s Kódexom kánonického práva požiadal o uvoľnenie z postu arcibiskupa. Jeho nástupcom sa stal nehodný Róbert Bezák, ktorý začal s útokmi za pomoci televízie Markíza nielen voči arcibiskupovi Sokolovi, ale aj starším kňazom, ktorí právom poukazovali na Bezákove prechmaty. Kontroverzie medzi otcom arcibiskupom Sokolom a Bezákom sa skončili chvalabohu odstavením Bezáka.

Otec arcibiskup Ján Sokol je nositeľom viacerých významných slovenských vysokých vyznamenaní, vrátane Kríža prezidenta Slovenskej republiky. Otec arcibiskup Ján Sokol bol vždy a stále je národne orientovaný. Svojho času sa o ňom veľmi pozitívne vyjadroval aj kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý nikdy nezapochyboval o katolíckej lojálnosti, obetavosti a ortodoxnosti otca arcibiskupa Sokola.

Otca arcibiskupa Sokola liberáli a modernisti obviňovali zo spolupráce s ŠtB a z netransparentnosti v spravovaní finančných záležitostí Trnavskej arcidiecézy, ukázalo sa, že išlo o nepravdivé tvrdenia, v útokoch voči otcovi arcibiskupovi Sokolovi vystupoval aj nehodný emeritný arcibiskup Bezák.

Otcovi arcibiskupovi Sokolovi pri príležitosti jeho životného jubilea praje celá redakcia Christianitas.sk veľa Božieho požehnania, milosti zdravia, šťastia a radosti do ďalších rokov.

BK

Zdroj: Katolícke noviny/Arcibiskupský úrad v Trnave, TK KBS, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)