Homosexuálna agenda je nekompatibilná s africkou mentalitou a hodnotovým systémom
Branislav Krasnovský
24. marca 2023
Politika
Komentár
Afričania napriek nátlaku Západu odmietajú homosexualitu
Brusel a liberálni tolerantní aktivisti vyjadrujú v posledných mesiacoch značné zdesenie nad tým, čo sa deje v Afrike. Teraz nejde len o to, že z globálnopolitického hľadiska sa v Afrike postupne oslabuje vplyv USA a Európskej únie a rastie vplyv Číny a Ruska, ale tiež o to, že Afričania unisono odmietajú homosexuálnu a transgender agendu.
Ukazuje sa, že napriek všetkým demokratickým odporúčaniam, tolerantnej, otvorenej a ekologicko-transgender homosexuánej ofenzívy lásky zo strany USA a Európskej únie Afričania stále odmietajú vo väčšine afrických krajín homosexuálnu a transgender ideológiu. Prečo tak činia, je pre sympatizantov LGBTQ+ agendy samozrejme záhadou a utiekajú sa k tomu, že ide o mystérium zla.
Afričania dokonca odmietajú transgenderovú a homosexuálnu agendu rovnako zanovito, ako svojho času odmietali kolonializmus, ktorý Anglosasi a Francúzi kedysi prinášali zaostalým africkým národom samozrejme (podľa predstáv kolonizátorov) len pre dobro týchto národov.
Aj keď sa počet Afričanov, ktorí si ešte kolonializmus ešte živo pamätajú, každoročne znižuje a títo Afričania patria skôr ku staršej generácii, v Afrike je kolonializmus stále hodnotený negatívne, napriek jeho nenápadnému a sústavnému bagatelizovaniu zo strany kolonizátorov. Toto obdobie vníma vníma drvivá väčšina Afričanov veľmi negatívne a rovnako negatívne vnímajú aj Západom presadzovanú homosexuálnu a transgenderovú politiku.

zdroj: wikimedia commons
Homosexualita sa prieči africkým tradíciám a hodnotám
V africkej spoločnosti prevládajú hlasy, podľa ktorých je minimálne nekorektné vnucovať africkým spoločenstvám modely života úplne cudzie africkej tradícii. Afričania totiž napriek všetkým snahám rôznych európskych a severoamerických nadácií upravovať hodnotový rebríček africkej spoločnosti, stále považujú za prvoradú a posvätnú povinnosť každého muža a ženy rodiť a vychovávať deti. V africkom svete platí, že sa musí dosiahnuť, aby sa vývojová generačná línia nikdy neprerušila, pretože od toho závisí prežitie afrických komunít.
V posledných desaťročiach niekoľko afrických štátov pod tlakom Západu dekriminalizovalo homosexualitu. Vzťahy rovnakého pohlavia sú však stále zakázané v 32 z 54 afrických krajín. V severoafrických krajinách, ktoré prijali islamské právo (Mauretánia, Nigéria, Somálsko a Sudán) sa dokonca homosexualita trestá smrťou a transgender aktivity brutálnym a rýchlym lynčom.
V niektorých afrických krajinách však samozrejme časť politických elít, prepojených s rôznymi euroatlantickými občianskymi nadáciami, presadzuje skryte homosexuálnu agendu. Sú však v afrických krajinách nesmierne opatrní, pretože väčšina domáceho obyvateľstva nielenže nesúhlasí s homosexuálnymi a transgenderovými vzťahmi, ale ich ani netolerujú. Homosexuálne prejavy a aktivity na verejnosti väčšinu domorodých obyvateľov rozhorčujú a presadzovanie homosexuálnej agendy môže veľmi ľahko priviesť Afričanov k násilným akciám.
Aj mnohí tolerantní Afričania, ktorý by aj boli ochotní akceptovať povedzme čiastočnú dekriminalizáciu homosexuálnych vzťahov reaguje veľmi rozhodne proti homosexuálom a LGBTQ+ agende v prípade, ak sa objavia snahy presadzovať LGBTQ+ agendu v školách alebo v médiách.
Prozápadní africkí politici sú si vedomí skutočnosti, že výbuch ľudového hnevu môže v Afrike nadobudnúť veľmi nebezpečné rozmery a tak stále odolávajú naliehaniam zo strany Američanov či EÚ proces pretláčania LGBTQ+ agendy v Afrike urýchliť.
Možno ich pochopiť, je totiž lepšie byť predsa živý a plniť príkazy globalistických kruhov Západu len čiastočne a postupne, ako plniť servilne ich príkazy v plnej miere a riskovať tak veľké problémy počas spontánneho výbuchu hnevu ozbrojených ľudových más.
Okrem toho – väčšina afrických politických lídrov je na rozdiel od súčasných európskych politických elít skutočne bystrá a vzdelaná, študovali častokrát na prestížnych svetových univerzitách a dokázali – na rozdiel od niektorých nemenovaných slovenských politikov – aj napísať zmysluplnú diplomovú prácu, či dokonca vedia aj vysvetliť, čo je to sadzba DPH. A keďže teda možno afrických politikov vo všeobecnosti považovať za inteligentných, tí z histórie vedia, ako sa dokážu Američania správať ku svojim spojencom, ktorých už nepotrebujú – spomeňme si na popravu Saddáma Husajna, pokus o prevrat voči Erdoganovi v Turecku, či odstránenie Manuela Noriegu v Paname.
Tanzánia, Keňa a Uganda povedali rázne dosť homosexuálnej agende
A tak napriek tomu, že sa to USA a EÚ nepáči, vo februári 2023 v Tanzánii prijali nielen vládne nariadenie, na základe ktorého boli zo všetkých škôl a školských knižníc odstránené knihy zo série Denník slabého dieťaťa, ale dokonca zakázali ich predaj v kníhkupectvách, pretože tieto knihy, ktoré vznikli z podporou EÚ a USA, prezentovali transgender, gayov, bisexuálov ako pozitívum.
Ale EÚ či USA nadácie sa snažia aj naďalej pokračovať vo svojej LGBTQ+ agende. Najvyšší súd v Keni vo februári 2023 prijal zákon, ktorý by umožnil homosexuálom vytvárať oficiálne združenia a lobistické skupiny, napriek tomu, že homosexualita je v krajine nezákonná. Proti vystúpila väčšina členov kenského parlamentu, všetci členovia vlády ako aj drvivá väčšina náboženských zoskupení v krajine. Všetci rozhodnutie kenského Najvyššieho súdu správne interpretovali ako prvý krok k tomu, aby sa v krajine v blízkej budúcnosti presadili aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Do ulíc vyšiel dav a ako býva zvykom pri demonštráciách v Afrike, strieľalo sa do vzduchu z pištolí a samopalov, mávalo sa mačetami, takže prívrženci prozápadných tolerantných zoskupení rýchlo zmenili svoj názor. Následne prezident Kene William Ruto slávnostne prisľúbil, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia nebudú v Keni nikdy povolené, pretože sa to prieči kultúrnemu a náboženskému presvedčeniu obyvateľstva krajiny. A minister školstva Ezekiel Machogu (kresťan) začal krížové ťaženie proti infiltrácii LGBTQ+ propagandy do školských osnov.
Americký veľvyslanec v USA vyjadril po porážke v Keni svoju túžbu stretnúť sa s vyplašenou homosexuálnou a LGBTQ+ komunitou v krajine a vyjadriť im svoju podporu, a prisľúbil, že USA budú pokračovať v ochrane LGBTQ+ komunity pred diskrimináciou, násilím a budú dôsledne brániť ich ľudské práva a rovnosť.
Ruské veľvyslanectvo takisto reagovalo na situáciu v krajine a vyjadrilo plnú podporu kenskej vláde, pričom zverejnilo citáty ruského prezidenta Putina: „Pokiaľ budem prezidentom v Rusku, budú existovať iba pojmy otec a mama a budem neustále chrániť tradičné hodnoty, pretože v opačnom prípade čaká ľudstvo zánik.“

zdroj: wikimedia commons
Američania a EÚ momentálne vyjadrujú svoje znepokojenie aj z vývoja situácie v Ugande, kde sú rovnako ako v Keni homosexuálne vzťahy postavené mimo zákon a od februára 2023 polícia robí cielene záťahy voči LGBTQ+ komunitám. Parlament nariadil vyšetrovanie organizácií, ktoré sa snažia presadzovať propagáciu homosexuality v školstve a takisto sa pripravuje prijatie tvrdších zákonov voči LGBTQ+ aktivitám a ich propagácii. Na základe tohto zákona hrozí členom LGBTQ+ komunít až 10 rokov straty slobody v prípade propagácie homosexuálnej agendy alebo homosexuálneho spôsobu života.
Arcibiskup Anglikánskej cirkvi v Ugande, Stephen Kaziimba, si zároveň vyslúžil kritiku ústrednej Anglikánskej cirkvi v Spojenom kráľovstve, pretože odmietol rozhodnutie Anglikánskej cirkvi požehnávať zväzky osôb rovnakého pohlavia.
Ugandský prezident Yoweri Museveni zašiel ešte ďalej. 17. marca odporučil veľvyslancom USA a krajín EÚ, aby sa starali o svoje záležitosti a nie o situáciu v Afrike. Doslova uviedol:
„Západ hrozí sankciami africkým krajinám, ktoré sú proti homosexuálnym praktikám, Západ sa snaží vnútiť svoje predstavy zvyšku sveta. Mali by však prestať strácať čas a radšej by sa mali sústrediť na to, aby zakázali u seba doma sobáše medzi bratrancami, sesternicami a blízkymi príbuznými. Všetci v Afrike vieme, k čomu takéto sobáše vedú. Mali by sme však azda kvôli sobášom medzi blízkymi príbuznými uvaliť sankcie na Západ? Určite nie, nech si robia, čo chcú…“

