Grécko a Malta bojujú proti prevádzačom
Mikuláš Hučko
4. júna 2020
Politika
Migračná kríza
Grécko a Malta odmietajú nelegálnych migrantov a vracajú ich späť na turecké a líbyjské pobrežie. Na rozdiel od Talianska, ktoré prijíma všetkých, na karanténu im dáva k dispozícii luxusné lode a nelegálnym prisťahovalcom po čase legalizuje pobyt, čím podporuje nelegálne toky a dáva zarobiť prevádzačom, Grécko a Malta bojujú proti prevádzačom podporovaným tureckou vládou spolu niektorými líbyjskými milíciami lojálnymi k tripolskej vláde, prijatím „austrálskeho modelu“, pri ktorom formou ich odmietania už na mori.
Úspešný a efektívny príklad, ktorý zachraňuje ľudské životy, odrádza ilegálnych migrantov, pretože prevádzačom odoberá zákazníkov, ktorý však považuje za nezákonný Európska únia, agentúry OSN a široká fronta podporovateľov migrácie, medzi ktorých patria politické strany, mimovládne organizácie a takzvané „humanitárne“ organizácie. Toto sú udalosti posledných niekoľkých dní, ktoré podľa všetkého naznačujú vôľu Atén a La Valletty uskutočniť konkrétny obrat a odmietať ilegálnu migráciu ako jediné opatrenie, ktoré dokáže zastaviť ich príval, bojovať proti prevádzačom a chrániť talianske a európske hranice.
Turecká pobrežná stráž priviedla 30. mája na breh sedemdesiat nelegálnych prisťahovalcov nachádzajúcich sa na troch gumených člnov vo vodách Egejského mora pri meste Smyrna, ktorých grécke námorné jednotky odmietli prijať. Informovali o tom webové stránky tureckých novín Hurriyet, podľa ktorých šlo o 28 Konžanov, 23 Afgancov, 5 Eritrejčanov, 2 Malijčania, Nigérijčania a Somálci. Gumené člny boli zastavené gréckou pobrežnou strážou a odtiahnuté na turecké pobrežie, kde ich zadržala hliadková loď.
Vo februári Turecko otvorilo hranice apustilo migrantovk hraniciam EÚ, čím rozpútalo konflikt s gréckymi pohraničnými orgánmi, ktoré po rokoch „invázie“ nelegálnych prisťahovalcov z ostrovov najbližších k tureckému pobrežiu (Chios a predovšetkým Lesbos), ktorú koordinovala Ankara, všetko Turecku odmietali a na pozemnú hranicu nasadili armádu. Zamietnutia zo strany gréckych hliadkových lodí paradoxne vyvolali protesty v Ankare, ktorá už roky posiela masy nelegálnych prisťahovalcov do Európy.
Aj Malta je už nejaký čas pod tlakom zo strany Bruselu za to, že odmieta prisťahovalcov a tých, ktorých zadrží v maltských výsostných vodách tým, že ich odovzdáva lýbijským hliadkovým lodiam. Dohoda dosiahnutá v posledných dňoch medzi Vallettou a líbyjskou vládou Tripolisu nebola zverejnená vo všetkých podrobnostiach, ale jej súčasťou je zriadenie spoločných jednotiek na koordináciu operácií proti nelegálnemu prisťahovalectvu v stredomorskom regióne. Takže maltské hliadkové lode majú spolupracovať s líbyjskými hliadkovými loďami pri pomoci gumeným člnom a ich odtiahnutí naspäť na africké pobrežie. Memorandum o porozumení podpísané v Tripolise medzi maltským premiérom Robertom Abelou a predsedom vlády Líbyjskej národnej dohody (GNA) Fayezom al Sarrajom by malo byť inšpiráciou pre Taliansko, aby sa spojilo s ostatnými dvomi južnými členmi Únie proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Rím je síce stále hlavným sponzorom Líbyjskej pobrežnej stráže pokiaľ ide o prostriedky, peniaze a odbornú prípravu, ale naďalej podporuje prijímanie prisťahovalcov, čo predstavuje silný stimul pre prevádzačov migrantov z Líbye, Tuniska a Alžírska na talianske pobrežie.
V oficiálnej tlačovej správe, ktorú vydala vláda La Valletty, sa zdôrazňuje, že Abela zdôraznil al-Sarrajovi postoj Malty k potrebe zastaviť prevádzačstvo ľudí, a to aj vzhľadom na ich bezprecedentné množstvá, na ktoré prijímacie kapacity stredozemného ostrova nepostačujú. Je však evidentné, že prevádzanie nelegálnych prisťahovalcov z Lýbie na Maltu zaujíma aj Taliansko: preto by bolo vhodné spojiť talianske námorné sily s líbyjskými a maltskými silami, vďaka čomu by sa celý proces urýchlil a ilegálni prisťahovalci by sa rýchlejšie dostali do Lýbie. Denník The Times of Malta hodnotil misiu maltskej delegácie v Líbyi ako súčasť „zmeny prístupu“ v dvojstranných vzťahoch týkajúcich sa prisťahovalectva. Tripolis sa bude usilovať cez La Vallettu získať väčšiu podporu zo strany EÚ. Dohoda podpísaná 28. mája podľa The Times of Malta taktiež počíta s finančnou podporou, ktorú Malta bližšie nepresnila, Líbyi, ale ktorá by sa mohla týkať prevodu finančných prostriedkov EÚ do Tripolisu na utečenecké tábory spravované OSN a na boj proti aktívnym prevádzačom, ktorí pôsobia iba na pobreží kontrolovaných GNA.
Podľa Abelu sú jedným z bodov, na ktorých treba trvať, „konkrétne opatrenia“ na líbyjskom pobreží a na južných hraniciach africkej krajiny s cieľom zastaviť prevádzanie ľudí a nie usilovať sa zachraňovať ich na mori a privádzať ich naspäť.
Z politického hľadiska iniciatívy Grécka a Malty v oblasti nelegálneho prisťahovalectva ukazujú spôsob, ako jednotlivé štáty účinne a autonómne reagujú na obranu národných záujmov na rozdiel od nerozhodnej EÚ, ktorá sa zatiaľ ukázala ako neschopná odradiť a zastrašiť Turecko a lýbijských prevádzačov.
