George Weigel kritizuje encykliku Jána XXIII. Pacem in Terris: „Vízia globálneho mieru neobstála v skúške času“

21. apríla 2023   Aktuality

Uplynulo 60 rokov od vydania encykliky Jána XXIII. Pacem in Terris, vyzývajúcej na vybudovanie nového mierového svetového systému. Pápež v nej, podobne ako počas otvorenia koncilu deklaroval svoj optimizmus a neochotu „načúvať prorokom skazy“, čiže konzervatívnym pesimistom ohľadom vývoja ľudstva. Encyklika vyšla šesť mesiacov po kubánskej raketovej kríze v októbri 1962, keď bol svet na pokraji jadrovej vojny.

Podľa známeho katolíckeho publicistu Georgea Weigela, opätovné prečítanie encykliky ukazuje, že zatiaľ čo pápež Ján XXIII. predložil vznešenú víziu, urobil nesprávnu analýzu prekážok, ktoré bránia jej realizácii.

Encyklika Jána XXIII. vyzývala na dosiahnutie celosvetového mieru vytvorením „celosvetovej autority“, ktorá by sa mohla starať o ochranu ľudských práv; odsúdila aj preteky v zbrojení a vyzvala na všeobecné odzbrojenie.

Ako pripomenul George Weigel, po vydaní Pacem in Terris „priateľskí kritici poukázali na to, že v texte chýba reflexiamocenskej reality vo svetovej politike“. Encyklika „tiež nesprávne čítala vnútorné prepojenie marxistických ideí a totalitnej politiky“; napokon bolo zvláštne, že text nezohľadňuje vplyv dedičného hriechu na politickú úroveň. „Keď sa pozrieme späť po viac ako šesťdesiatich rokoch, ide o skutočný nedostatok,“ povedal George Weigel.

„Studená vojna sa neskončila kvôli dosiahnutiu „dôvery“, ďalšie kľúčové slovo v encyklike medzi nedokonalými demokraciami a starovekými tyraniami. Dosiahlo sa len to, čo William Inboden… opísal ako stratégiu „vyrokovanej kapitulácie“, ktorú dohodli Spojené štáty a podporili ich západní spojenci“, napísal Weigel.

Kým sv. Ján XXIII. vkladal svoje nádeje do vymenovania „globálnej autority“, ktorá by sa starala o mier, realita ukázala, že Organizácia Spojených národov – pretože o ňu išlo predovšetkým – je niekedy nielen skorumpovaná, ale často aj neschopná brániť základne ľudské práva, z čoho plynie položenie si najvážnejších otázok nielen o uskutočniteľnosti zriadenia takejto „globálnej autority“, ale aj o tom, či je to vôbec žiaduce.

Vážny problém je v encyklike aj s kategóriou „ľudských práv“, čo dnes doslova znamená každé ľudské očakávanie; ani tento prvok Pacem in Terris nebol pre Cirkev dobrý.

Podľa Weigla je legitímne pýtať sa, či si Ján XXIII. „dostatočne uvedomoval hĺbku politického šialenstva ľudí, nebezpečenstvo tyranie zakorenené v utopickej vízii ľudskej dokonalosti“.

Ako publicista sumarizuje, zdá sa, že encyklike chýba správne prijatie uvažovania sv. Augustína, ktorý všetkým týmto vzťahom dokonale rozumel.

BM

Zdroj: firstthings.com, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)