Františkov nový apoštolský list. Pápež opäť píše o liturgii

30. júna 2022   Aktuality

Na sviatok apoštolov Petra a Pavla pápež František zverejnil apoštolský list s názvom Desiderio desideravi. Dokument venovaný „liturgickej formácii Božieho ľudu“ je adresovaný všetkým kresťanom a obsahuje pápežove usmernenia, ktoré majú viesť k obnovenej radosti veriacich z liturgie Cirkvi.

List nemá charakter inštrukcie alebo direktória: je to skôr meditatívny text so živým biblickým, patristickým a liturgickým dôrazom, ktorý poskytuje mnoho podnetov na pochopenie krásy, ktorá pramení z pravdy liturgického slávenia, vysvetľuje Vatikánske dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo včera zverejnenom komentári k listu.

Pápežský dokument má byť tiež určitým rozvinutím motu proprio Traditionis Custodes, ktorým František obmedzil možnosť sláviť liturgiu v predkoncilovom obrade. Desiderio Desideravi obsahuje aj témy zamerané na starobylú formu omše.

„V knihách liturgickej reformy, ktorú si želal II. vatikánsky koncil, bol vyjadrený „jediný lex orandi rímskeho obradu“, vysvetľuje Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí v komuniké, ktoré zverejnilo.

Uverejňujeme celé komuniké Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí:

Na slávnosť apoštolov Petra a Pavla (29. júna 2022) pápež František zverejnil apoštolský list Desiderio desideravi o liturgickej formácii Božieho ľudu. Je to text adresovaný biskupom, presbyterom a diakonom, zasväteným osobám a veriacim laikom.

Dokument originálnym spôsobom zhromažďuje a nanovo rozpracúva „Návrhy“, ktoré sú plodom plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí (12. – 15. februára 2019) venovaného tej istej téme.

Tento list je pokračovaním listu adresovaného iba biskupom pri príležitosti zverejnenia motu proprio Traditionis custodes, ktorého hlavným cieľom je pokračovať v „neustálom hľadaní cirkevného spoločenstva“ okolo jediného vyjadrenia lex orandi rímskeho obradu, ako to ukazujú knihy liturgickej reformy, ktorú si želal II. vatikánsky koncil.

Tento dokument nemá charakter návodu alebo príručky: je to skôr meditatívny text so živým biblickým, patristickým a liturgickým dôrazom, ktorý poskytuje mnoho podnetov na pochopenie krásy, ktorá vychádza z pravdy liturgického slávenia. Z neho sa rodí a posilňuje spoločenstvo prežívané v bratskej láske, ktoré je prvým a najúčinnejším svedectvom evanjelia. Pápež František píše (č. 37): „Slávenie, ktoré neevanjelizuje, nie je autentické, rovnako ako nie je autentické ohlasovanie, ktoré nevedie k stretnutiu so Zmŕtvychvstalým: oboje bez svedectva lásky je ako cvendžiaci kov alebo zuniaci cimbal“ (porov. 1Kor 13,1).

Svätý Otec viackrát uvádza, že si nenárokuje na vyčerpávajúce spracovanie nastolených otázok: napriek tomu ponúka mnoho postrehov o teologickom význame liturgie, o potrebe vážnej a živej liturgickej formácie celého Božieho ľudu a o dôležitosti vytvárania ars celebrandi, ktorá sa týka nielen tých, ktorí predsedajú (sláveniu). Text varuje pred nástrahami individualizmu a subjektivizmu (ktoré opäť pripomínajú pelagianizmus a gnosticizmus), ako aj abstraktného spiritualizmu: v skutočnosti sme vyzvaní, aby sme obnovili schopnosť konať a chápať symboly, čo je pre liturgiu zásadné.

Tvárou v tvár Ježišovej vrúcnej túžbe (Desiderio desideravi a Lk 22,15) urobiť nás spoluúčastnými na jeho Tele a Krvi nemôžeme neprijať pozvanie, ktoré Svätý Otec adresuje celému Božiemu ľudu: „Zanechajme polemiky, aby sme spoločne počúvali, čo Duch hovorí Cirkvi, chráňme spoločenstvo, naďalej sa tešme z krásy liturgie.“

MH

Zdroj: KAI, pch24.pl, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)