Francúzsky minister školstva sa postavil proti používaniu tzv. inkluzívneho jazyka na štátnych školách

22. mája 2021   Aktuality

Francúzsky minister školstva Jean-Michel Blanquer prejavil výnimočnú odvahu a zakázal používanie tzv. inkluzívneho jazyka na školách a v iných vzdelávacích inštitúciách spadajúcich pod Ministerstvo školstva. Prax umelého zasahovania do prirodzeného procesu vývoja jazyka označil za „škodlivú pre vedu a ohrozujúcu transparentnosť francúzskeho jazyka“.

Tzv. inkluzívny jazyk je vynálezom neomarxistickéj kultúrnej infiltrácie, ktorá postupne zavádza do všetkých oblastí spoločenského života svoje absurdné opatrenia a zásady. Ide v podstate o určitý newspeak totalitného charakteru, ktorý upravuje slová, gramatické pravidlá a význam slov tak, aby zodpovedali ideologickým požiadavkám ľavicovo-liberálnych kultúrnych vzorcov. Zmeny sa týkajú LGBT ideológie, feminizmu, ľudských rás, náboženstva a všetkého, čo nie je v súlade s politickou korektnosťou.

Blanquer založil svoje rozhodnutie na stanovisku Francúzskej akadémie (Académie française), ktorá dohliadala na čistotu francúzskeho jazyka. Tá rozhodla, že zástancovia jazykovej reformy „svojvoľným a nekoordinovaným diktátom porušili prirodzený vývojový rytmus jazyka“.

Ministerstvo je proti procesu jazykovej feminizácie a genderizácie, ktorý sa postupne realizuje od roku 2017, čo sa odráža v zavádzaní umelých fráz smerom k ľuďom s „nebinárnym“ pohlavím, feministkám alebo v opúšťaní mužských (maskulínnych) foriem označení. Pre Blanquera, paradoxne člena liberálnej strany La République en Marche (LREM), je „zložitosť a nestabilita“ tohto písania „prekážkou pri učení sa písať a čítať“.

„Tieto umelé pasce sú o to nevhodnejšie, že vyvíjajú nadmerný tlak na úsilie študentov s poruchami učenia,“ zdôraznil. Ako vysvetlil, francúzsky jazyk je „vzácnym pokladom, ktorého krásu a plynulosť sme povinní venovať všetkým študentom“.

Politicky nekorektný prístup ministra sa však nedočkal uznania práve u tých, ktorí by mali patriť k hlavným ochrancom francúzskeho jazyka – u učiteľov. Proti smerniciam ministerstva sa totiž postavil hlavný odborový zväz učiteľov Sud Education, ktorý vyzval pedagogických zamestnancov vo Francúzsku, aby ignorovali „tieto zastarané pokyny a podľa situácie uplatňovali svoju úplnú pedagogickú slobodu“.

Či sa „pedagogická sloboda“ týka aj tých učiteľov, čo by chceli žiakov učiť napríklad podľa zásad katolíckej morálky, alebo im chceli sprostredkovať konzervatívne kultúrne postoje, o tom odborový zväz nič nepovedal. Prax však nasvedčuje tomu, že „pedagogická sloboda“ sa týka výlučne učiteľov s politicko-korektnými názormi.

BM

Zdroj: ncregister.com

PDF (formát pre tlač)