Francúzsko stojí na pokraji politického chaosu

2. decembra 2024   Krátke správy

Premiér Michel Barnier, ktorý je v úrade iba dva mesiace, môže byť zo svojej funkcie zosadený čím ďalej, tým nepriateľskejším parlamentom. Barniera si totiž do funkcie dosadil napriek nevôli väčšiny poslancov prezident Macron.

Keď prezident Emmanuel Macron zvolal v júni predčasné parlamentné voľby, celé Francúzsko ostalo v šoku. Voľby totiž neboli nutnosťou a z Macronovho pohľadu malo ísť len o akúsi odpoveď na úspech Marine Le Penovej v eurovoľbách. Parlamentné voľby v krajine sú dvojkolové a po prvom kole sa zdalo, že zvíťazí práve Le Penovej Rassemblement national. Následne sa spustila masívna kampaň označujúca Rassemblement national za „fašistickú stranu“, či „ohrozenie pre demokraciu“ vo Francúzsku. Voľby tak napokon vyhral zlepenec ľavicových, ultraľavicových a progresivistických strán, akási únia francúzskych Šimečkovcov a Blahovcov, s názvom Nouveau Front populaire. Pro-macronovský zlepenec Ensamble skončil druhý a Le Penovej strana napokon až tretia. Nouveau Front populaire, samozrejme, od Macrona požadovala okrem množstva ministerstiev predovšetkým post premiéra.

Prezident však za premiéra hrubou silou dosadil Michela Barniera, bývalého brexitového vyjednávača EÚ, ktorý je svojimi politickými postojmi azda podobný Tomášovi Tarabovi, či Romanovi Michelkovi zo SNS. U emocionálne vždy silno sa prejavujúcich francúzskych progresivistov, komunistov a krypto-komunistov to vyvolalo hrôzu a masívny odpor.

Prešli sotva dva mesiace a už teraz je jasné, že Barnier a jeho tím sú pod neustálou hrozbou, že mu parlament vysloví nedôveru. Kľúčovou osobou pre všetkých je, paradoxne, Marine Le Penová. Tak ako jej hlasy môžu ľavicovému zaisteniu dopomôcť zhodiť vládu, tak isto môžu Barnierovi a macronistom pomôcť prežiť kritické obdobie. Najväčšou výzvou pre vládu je prijatie rozpočtu na budúci rok. Britský The Guardian uvádza:

„Ak Barnier nenájde parlamentnú väčšinu, ktorá by opatrenia podporila, očakáva sa, že využije výkonné právomoci a prijme ich bez hlasovania, čo je postup nazývaný „49.3“ podľa ústavného článku, ktorý túto výsadu podrobne opisuje.

Takýto krok by však vyvolal hlasovanie o nedôvere, ktoré by mohol prežiť len v prípade, že sa Le Penovej strana zdrží hlasovania, pričom Barnier má len malú nádej, že nájde podporu ľavého stredu.

Návrh na vyslovenie nedôvery by mohol prísť už v stredu.“

Pre Barniera a Macrona je najväčším problémom to, že Le Penovej vlastne nemajú veľmi čo ponúknuť. Politička je silno proti vládnemu zákonu o zvyšovaní veku do dôchodku, čo však macronisti odmietajú obetovať. Jedinou motiváciu pre Le Penovú by tak mohol byť fakt, že nedôvera vláde spôsobí v krajine ústavnú krízu a možno nepokoje v uliciach. Zdá sa však, že jej Rassmeblement national je ochotná toto riziko podstúpiť.

Le Penovej strana so 140 poslancami je vlastne najväčšou stranou v parlamente, keďže zvyšok strán sú buď v pro-macronovskom konglomeráte, alebo ľavicovom zoskupení. Podľa francúzskych médií je „Barnierova vláda pritlačená k múru“ a všetko nasvedčuje tomu, že „postup 49.3 bude skutočne použitý“.

Podľa pravej ruky Marine Le Penovej, Jordana Bardellu, „táto vláda nedokáže prežiť“ a „ak sa nestane nejaký zázrak“, Rassmeblemnt national bude hlasovať za jej pád. „Ja nie som zodpovedný za politickú nestabilitu, ktorá môže nastať,“ povedal Bardella pre spravodajskú televíziu BFMTV s tým, že „za prípadnú politickú nestabilitu je zodpovedný Emmanuel Macron“.

Keby vláda padla, nie je jasné, čo by sa dialo – jasné je iba, že by to nové voľby neprinieslo. Macron totiž môže vypísať nové voľby až 12 mesiacov po predchádzajúcich. A to nebude skôr ako v júni 2025. Médiá varujú, že s neprijatým rozpočtom môže v krajine nastať „finančná búrka“.

MG

Zdroj: The Guardian, Le Figaro, Le Monde, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)